Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Tajná Jednotka

Přidal clown333 dne 12.03.2013 19:11
#1

Tak konečne tu hádžem svoj druhý príbeh. Je z obdobia 2. sv vojny. Boje sú vymyslené a taktiež aj príbeh. Ide o šesticu vojakov z rôznycch štátov, ktorý sa spoja (nedobrovoľne) aby bojovali proti Hitlerovmu režimu.

1.Kapitola: Posledný list

Môj milý Modlin
Dúfam že sa postaráš o môjho mladšieho brata a aj o seba. Nezniesla by som, keby sa mu niečo stalo a aj ty si dávaj pozor. Ste jediné čo mám. Aspoň že môj brat slúži pod tvojím velením, tak naňho môžeš dávať pozor. Nemám už čo viac napísať, iba to, že sa mám fajn a stále myslím iba na vás.
S láskou tvoja S.
P.S. Dúfam že počúva tvoje rozkazy.
P.P.S. Milujem ťa.

Karas Modlin zložil list a strčil si ho do vnútorného vrecka svojej hrubej vojenskej bundy. Na chvíľu zabudol ako mu je v nej horúco a ako ho tiaži helma so znakom červeného kríža a taška, s dosť chabým vybavením na záchranu ľudského života. Na orlom nose mal nacapené okrúhle okuliare za ktorými svietili modré oči. Od sklíčka okuliarov sa odrážalo zlatisté svetlo odznaku veliteľa jednotky. Za jeho vojnové zásluhy bol ocenený týmto odznakom, na ktorý bol veľmi pyšný. V poste veliteľa sa mu aj celkom darilo. Nestávalo sa často žeby post veliteľa dostal medik, tak Modlin bol dosť prekvapený keď mu to ohlásili. Všetci mu vraveli že je skvelý vojnový stratég, on si to nemyslel a vždy sa od skromnosti začervenal.
Modlin hľadel do diaľky a nevšímal si nikoho. Myslel len na svoju jedinú lásku a dotyk jej pier na svojich. Zo zadumania ho však prebudil hlas Tazawa.
„ Hej Karas zobuď sa ! To je list od mojej sestry ? “ Pýtal sa, kývajúc mi rukou pred očami.
„Áno, ale prečítať ti ho nedám a už ma konečne nevolaj Karas. Neznášam to meno. Volaj ma len Modlin. “ Odsekol som mu.
„Dobre. Ako chceš. “
Pozrel som sa naňho a videl, že na tvári má výraz strachu, hoci sa správal ako že nič. Každý má predsa strach pred nejakou bitkou. V duchu som si sľúbil, tak ako mojej láske, že ho ochránim nech to stojí čokoľvek. Správa o útoku Nemecka na Poľsko prišla len nedávno. Nikto nebol až taký zaskočený, dalo sa to čakať, hoci sme aj tak neboli pripravený. Len nedávno skončila prvá svetová vojna a na sklonku je ďalšia. Opäť si jeden národ chce podmaniť väčšie územie. Najhoršie je na tom, že už zomrelo veľa našich poľských vojakov a nevinných ľudí. Toto Nemecku len tak prejsť nemôže. Vraj sme za vojnu mohli my. Prepadli sme nemeckú rozhlasovú stanicu, ktorá bola umiestnená v Poľsku, konkrétne v Gliwiciach a pritom to boli samotný Nemci čo sa obliekli do našich vojenských šiat a zabili svojich vlastných nemeckých väzňov. Tak proti nám začali vojnu. Aká lož !
Už je to ôsmy deň čo Nemci prešli naše hranice a za sebou zanechávali len spúšť a bezvládne telá. Dobyli už takmer polovicu našej krajiny. Oproti Nemcom sme len slabo vyzbrojený. Máme málo mužov, zbraní, tankov a lietadiel, ale nemôžeme prehrať. V stávke je naša budúcnosť, naše rodiny.

Teraz sme tu pred mestom Varšava a ja vediem prvú obrannú líniu. Stále mi do hlavy prilietali príšerné predstavy o smrti a skaze, ktorá nás čaká. Snažil som sa zahnať tieto neblahé predstavy, ktoré do mňa bodali ako roj divých včiel. Cítil som značnú nervozitu, čo sa mi pri predošlých bojoch často nestávalo. Pohol som nohou a zasyčal od bolesti. Príliš dlho som stál opretý o malý stolík, na ktorom boli uložené rôzne plány. Bol som v malom bunkri len s Tazawom, ktorý si teraz nervózne viazal šnúrku na topánke. Keď kŕč poľavil, otočil som sa a vyšiel z bunkru bez slova von.
Studený vánok, ktorý sa práve prehnal okolo, by mi postrapatil vlasy keby som nemal helmu. Díval som sa na Varšavu, ktorá začínala asi dvesto metrov za našou vojenskou líniou. Jedinou nevýhodou na mojej obrannej línii bolo, že som nemal takmer žiadne budovy na krytie pred nepriateľskou paľbou. Pred mestom je krajina rovná, bez kopca a stromov. Preto vojaci museli celú noc kopať zákopy a ukladať na seba vrecia s pieskom. Ráno už boli zákopy vykopané a teraz sa už len naťahoval ostnatý drôt a zakopávali posledné míny. Zákopy sa tiahli až k prvým budovám mesta, aby sme sa mohli stiahnuť bezpečne pri ostreľovaní nepriateľským vojskom. Guľomety boli rozmiestnené a pripravené všade, kde to bolo možné.
...



zatiaľ len toľko. Dúfam že sa páči. Samozrejme okomentovať !

Upravil/a clown333 dne 29.04.2013 17:07