---

19. Kapitola: Posledný Strážca

Ležal som na posteli a ľavú ruku som si skoro necítil. Hrubé obväzy zakrývali nepeknú ranu od šípu. Sano´r sa rozprával s Agmaerom, mužom ktorý ma zranil a aj vlastne zachránil. Sano´r mu povedal úplne všetko čo sa nám dvom prihodilo. Vedel toho nepochybne veľa čo sa dialo vonku.
„Ako vieš všetky tie informácie ? “ Ozval som sa ked mu Sano´r práve opisoval armádu falmerov ktorých sme stretli cestou sem.
„Nejak takto. “ Odvetil a zapískal. Zrazu spoza rohu vybehol pes, hasky. Vrtel chvostom a snažil sa Sano´rovi oblízať tvár. Pes mal na sebe taktiež nejaké oblečenie, čo my prišlo trochu divné.
„Ako sa volá ? “ Opýtal sa Sano´r, ktorý práve hladkal psa za ušami.
„Bran. “ Odvetil Agmaer. „Mali sme dvoch ale jedného zabili. Bran bol s toho dosť smutný ale dostal som ho s toho.“
„Povedz nám všetko čo vieš. “ Ozval som sa. Už som nemohol dlhšie čakať stou otázkou. Agmaer sa zamračil ale neprotestoval.
„Dobre teda. Začnem takto. Bojujeme s upírmi už dlho, teda ja osobne nie, ale strážci áno. Niekedy vyhrávali upíry a niekedy zas strážcovia. Ja som sa pripojil k nim ked to vlastne začalo. Upíry veľmi často útočili na ľudí, dokonca útočili aj na mesto, ked bola noc čo bolo veľmi nezvyčajné. Snažili sme sa získať informácie čo sa nám darilo. Zistili sme že majú v pláne aby už nikto nevidel slnečné lúče a oni sa mohli slobodne pohybovať. Snažili sa získať zvitky predkov pre svoj plán. Chceli sme im vtom zabrániť ale nepodarilo sa nám to. Potom zrazu upíry zmizli zo svojho hradu. Nevedeli sme čo sa deje a báli sme sa čo sa stane. A oni zatiaľ vyšli na Vyšný Hrothgar a s pomocou hlasou šedovlasích a zvitkov vyvolali bráni zabudnutia a potom aj zakryli slnko. Na zem potom vyslali ten mor ale zrejme sa im to nejako vymklo z rúk a v z bráni vyšli aj rôzne potvory, ktoré kedy žili. Možno sme mali šťastie že nevyšiel aj daedrický pán. Rozmýšľal som prečo ju otvorili a zo zistení som dospel k názoru že majú v úmysle vyvolať úplne prvého upíra. Zrejme mal nejakú zvláštnu schopnosť alebo zbraň. Ale viem že ešte zháňajú jeden zvitok. “
„A čo s tými falmermi ? Ked sa o tom Khajrgovi zdalo tak upíri mali v pláne využiť ich a zaútočiť na nejaký tajný úkryt. “ Začal Sano´r.
„ Áno. Vedeli že ak nastane tma vrátia sa aj falmeri so šancou zabiť všetko v Skyrime. Ale teraz najprv ten úkryt. Myslíš že Skyrimský Jarlovia a hlavne velekráľ nepodstúpili potrebné opatrenia aby už nedošlo k zabíjaniu ľudí ked sa otvorí brána ? Nie. Velekráľ vedel že musí niečo urobiť a tak zvolal Jarlov a spoločne vymysleli plán že vytvoria úkryt pre ľudí. A ten je hlboko v Markarthe. “
„Ale ako sa tam ľudia dostali tak rýchlo ? “ Začal som ale Agmaer ma prerušil.
„Spojili sa aj s čarodejníkmi a požiadali ich o vytvorenie nejakého čarovného predmetu ktorý by obyvateľov miest dopravil rovno do úkrytu ak by bolo treba. Tie predmety sú rozmiestnené všade pri veľkých mestách ale aj pri niektorých menších. A tam teraz majú falmeri namierené. To je ten ich upírsky plán. Falmeri za nich urobia špinavú prácu. “
„To už bolo pomerne dávno čo sme stretli tých falmerov, je možné že už ich našli ? A prečo teda nie si v úkryte a nevaroval ich ? “ Opýtal sa ho Sano´r trochu pohŕdavo. Agmaer sa zatváril dosť zvláštne. Bolo na ňom vidieť zmes bolesti a zármutku.
„Myslím že aj keby ich našli tak by sa tam len tak ľahko nedostali. Ja už som tiež skončil. Sklamal som všetkých. Ked sa tu začal boj s upírmi tak som spanikáril a utiekol od spolubojovníkov a schoval sa. Všetci začali bojovať hoci vopred vedeli že tu zomrú, ale neprestali. Ja jediný som zbabelo utiekol. Už nie som hoden ničoho. “
Agmaerovi sa po líci skotúľala slza. Neviem prečo, ale cítil som sa dosť podobne a súcitil s ním. No nevedel som mu nato čo povedať aby som ho utešil.
„No tak v schop sa ! Myslíš že to bola náhoda že sme sem prišli ? Nie. A nebola náhoda ani že si utiekol. Teraz sa s nami môžeš pomstiť v mene tvojich spolubojovníkov. Musel si utiecť aby si nám toto všetko mohol povedať a mohol zničiť tých hnusných upírov ! “
Videl som že Sano´r ním pohŕda, on by svojich spolubojovníkov neopustil nikdy, ale vedel že ho potrebuje a prehováral ho. Sano´rove slová na Agmaera dosť zapôsobili. Nezmohol sa na nič a iba prikývol.
„Máš pravdu, dakujem ti. “
„Tak a teraz musíme pripraviť potrebné veci na cestu... “ Začal Sano´r ale Agmaer ho prerušil.
„Ale Khajrgo nemôže predsa takto ranený ísť. “
„Musím. Nemáme žiaden protiliek a keby som sa zmenil už by ste ma museli zabiť. “ Odvetil som s nepravým úsmevom.
„Má pravdu. “ Prikývol Sano´r. „Vieš kde a ako použiť tie predmety ktoré nás dostanú do toho úkrytu ? “
„Áno, viem kde sa nachádza ten predmet ktorý je pri Riftene a asi viem ako ho použiť.Ale najprv be sme mali ísť na Ledohradskú Univerzitu. “ Povedal Agmaer.
„Prečo ? “ Opýtal som saho.
„Čarodejníci nám môžu dosť pomôcť a okrem toho tam určite budú mať nejakú protilátku. “
„To je dobrý nápad. Myslíš že čarodejníci sú tam ? “ Povedal Sano´r.
„Dúfam, kde inde by mali byť ? Sú tak dištancovaný od zvyšku sveta. “ Odvetil Agmaer.
„Dobre, tak ideme teda tam. “
Ja som ležal na posteli a hľadel na kamenný strop a premýšľal zatiaľ čo Sano´r s Agmaerom balili do vakov rôzne veci.
„Tu máš. Ostali mi už len tieto dve a asi zo dvadsať šípiek. Všetko zničili tí upíry. “ Povedal Agmaer Sano´rovi a podával mu kušu a tulec so šípkami.
„Páni .“ Zajasal Sano´r a začal skúmať kušu. Potom si zvesil z chrbta svoj ošúchaný luk s tulcom v ktorom bolo už len päť šípov. Všetky ostatné stratil ked sme skočili do jazera pred pavúkom. Ešte si vo vnútornom vrecku nahmatal zvitok ohnivej smršte, ktorý má pri sebe už od začiatku. Vyzeral dosť biedne. Je celý dotrhaný a ešte trochu premočený.
„Odkaľ máš jedlo ? Chytá ti ho pes ? “ Opýtal sa ho Sano´r.
„Áno aj, ale skôr nie. Je príliš malý a príšeri sú vetšinou väčšie. Ešte niekoho tu mám. Pod. “ Chytil Sano´ra za rameno a priviedol ho pred kamennú stenu. Aegmar hmatal niečo na stene a potom zatlačil. Kameň sa odsunul a odhalil ohradu v ktorej bol troll. Bol celý opancierovaný a na rukách mal pripevnené nebezpečné sekáčiky.
„Neboj sa, poslúcha na slovo. Pôjde s nami. “
„Tak to som ešte nevidel.“ Zasmial sa Sano´r.
Už som dalej nič nevnímal. Zatvoril som oči a ponoril sa do nebezpečných snov.