---

Ardor:
Celú noc som prebdel nad otázkou: čo má Prod za lubom. Snáď sa nechce pridať do našej armády, alebo?
Tak či onak, nechal som to na neskôr. Skoro ráno si ma kráľ predvolal. Zrejme ma chce pochváliť za môj včerajší "úspech". Po prvé: nebojoval som sám, bolo nás tam asi deväťsto a každý priložil ruku k dielu; za druhé: zabíjanie nie je činom, za ktorý si vyslúžite vstup do neba.
Vošiel som do veľkej sály, kde ma na svojom tróne už čakal kráľ.
"Vitaj, syn môj," podišiel ku mne a láskavo ma objal.
"Lumen, rád ťa opäť vidím."
"To ja by som mal byť rád, že Bohovia nad tebou držali stráž. Ako si sa mal? Hovor a nevynechaj najmenší detail."
"Ha, no tak, keď to potrebuješ vedieť, vyhrali sme."
"Na to som prišiel aj sám, ale ako to prebiehalo?"
"Môj pane, vieš dobre ako. Nepriatelia padali mojou rukou, pekne jeden po druhom. Čo viac potrebujú tvoje uši počuť?"
"To najdvoležitejšie. Nie si zranený?"
"Pár škrabancov, ale inak nič, čo by stálo za vážnejšiu reč," odmlčal som sa. Lumen ma pyšne pobúchal po pleci a ponúkol mi druhý trón po jeho pravej ruke. Trón, na ktorom kedysi sedela jeho manželka Isora.
"Chlapče, potrebujem sa s tebou o niečom poradiť."
"Hmm, počúvam."
"Rozhliadni sa okolo. Čo vidíš?"
"Tróny budúceho kráľovského páru."
"Synu, máš tak čistú dušu, ale sám dobre vieš, že zákon hovorí jasne. Moju ríšu môže zdediť jedine muž mojej krvi. Keby si skutočne bol mojím synom, neváhal by som. Strieborná luna by bola tvojou ríšou."
"Nikdy som ťa o nič také nežiadal a ani nebudem. Som so svojím životom nadmieru spokojný..."
"Naťahaj ma za nos! Dobre viem, že tvoje svedomie sužuje vina. Vraždenie z niečieho rozmaru nie je pre teba, no si rovnako dobrý ako bol tvoj otec Ensis. Dávaš v stávku vlastný krk za ten môj. Ja by som mal zabíjať tam na poli a nie ty!"
"Upokoj sa. Vari som prosil o zmenu? Toto je to čo robiť viem, bohužiaľ, ale robím to dobre."
"Prod nemá ani štipku tvojho súcitu, múdrosti, ani láskavosti. Dostávame sa k bodu, o ktorom som sa s tebou chcel porozprávať."
"Tak?"
"Mám svoj trón dať Proditorovi už teraz?"
Chcel som sa brata zastať, ale išlo o budúcnosť nevinných ľudí a v tomto bol ešte neskúsený. Nemal som na výber.
"Mám ho rád celým svojím srdcom, ale podľa môjho úsudku...nie je pripravený. Ak ho korunuješ, Strieborná luna padne."
Lumen sa tváril akoby som mu práve povedal, že jeho syn nie je hoden stať sa vládcom, ale v hĺbke duše vedel, že nie som sám, kto si to myslí.
"Máš pravdu. Priveď sem môjho syna, prosím. Zatiaľ mu nič nehovor."
"Ako si želáš."
Odkráčal som po Proda, ktorého som nakoniec našiel blízko lesa, kam chodil kráľ poľovať. Lukom mieril na bieleho vlka, ktorý mal poranenú pravú prednú labu.
Chystal sa vystreliť, no drgol som ho do pleca. Šíp preletel popri uchu zvieraťa a dohnalo ho k úteku.
"Čo to, doparoma, robíš?!"
"Ten vlk ti nič neurobil, tak prečo lačíš po jeho smrti?!"
Proditor sa až zatriasol od zlosti, no keď som mu povedal, že ho otec hľadá, vychladol.
Otočil som sa k miestu, kde vlk stál, no ten tam už nebol. Odkráčal som za bratom.

Elwyria:
Nemohla som tomu veriť. Ten prekrásny svalnatý muž mi zachránil život. Bol to skutočne krásavec.
Z diaľky som na neho hľadela a v duchu si priala, aby sa otočil. Nestalo sa tak. To musel byť on. Ardor Vysloboditeľ...