The Elder Scrolls V: Skyrim

Přidal Chell dne 19.06.2012 21:49

jooo ok rekapitulácia mojej dobrej nálady mám zbrusu starí notebook ktorí sa mi dokonca akýmsi záhadním spôsobom podarilo opraviť takže odteraz sa tempo písania zdvojnásobý (dúfam) a btw další diel tento den už druhý čo znamená.. NOVý OSOBNý REKORD a dalšiu dobrú náladu do mlyna. no dosť kecou LIKE KOMENT & SUBCRIBE :D
___________________________________________________

Vytreštila som oči a trhane som sa nadýchla. To ticho! Neustáli šum Kyraelových myšlienok zrazu zmĺkol a zanechal po sebe len pocit ako keby mi niečo vytrhli z hlavy a z duše nechávajú len krvácajúce rany ktoré nie a nie sa zaceliť...

Prudko som potriasla hlavou a sústredila sa na vonkajší svet a na úlohu ktorú som si určila. Nemalo by to byť ťažké. Kláštor šedofúzich bol ideálne miesto na meditovanie lepšie už bolo snáď len na úplnom vrchole ale tam som nemala v pláne na škriabať.
Ja by som dokázala celý Skyrim preskenovať aj z tej najhlbšej jaskyne Nirnu. Už len spomenúť si ako sa medituje...

Aha tak. Premenila som sa.

Sústredila som sa.
Prvý nádych.
Podišla som až k samému okraju nádvoria a pozrela do hĺbok. Potom som zdvihla zrak k oblohe. Ani jedného som sa nebála. Prečo aj?

Druhý nádych.
Najprv som sa zosunula do sedu a potom s pomalou rozvážnosťou som uvoľnila aj predné nohy.

Tretí nádych.
Krídla ktoré som mala vždy pripravené k letu som začala pomaly skladať na chrbát. Pierko po pierku pomaly dávajúc im možnosť zvyknúť si na netradičnú polohu. Aj chvost som pomaly zložila do snehu.

Štvrtý nádych.
Položila som si hlavu na laby. Pomaly som zatvorila otvorila oči. A potom som ich zatvorila znovu. A otvorila svoju myseľ

Piaty nádych.
Prvý kruh je malí ale podrobný ešte stále som bola schopná rozoznať pretrvávajúci zmätok ľudí na Ivanovom dvorci aj napätie medzi banditami hádajúcimi sa o korisť v nejakej blízkej hrobke. Do takýchto detailov som však zachádzať nepotrebovala.

Šiesty nádych.
Zoskenovaný Biely Priesmyk, vypálený Helgen a ďalší poltucet jaskýň a hrobiek. Okrem pár upírov žiadna stopa po neľudskej inteligencii.

Siedmy nádych.
Áno! Zásah! Sedmička bola vždy mojím šťastným číslom. Blízko Falkreathu priamo v svätyni mi do mysle udrela prítomnosť nie jednej ale hneď dvoch neľudských myslí.

S úľavou som znovu natiahla svoju myseľ ku Kyraelovy.
*Mám ho! Je v svätyni takže ti pre neho môžem hneď aj zaletieť.* oznámila som Kyraelovy hrdo.
*Uff. Super už som sa bál že sa mu niečo stalo.*
*Hexa neprogramovala nejaká amatérka. Vie sa o seba postarať.* vyhlásila som bezmyšlienkove.
*No ty by si to mala vedieť najlepšie Chell.* povedal s úškrnom a skončil rozhovor.

Zažmurkala som ako som sa vynorila z tranzu a všimla som si že ma pozorujú až dvaja šedofúzi. Keď som na nich prekvapene pozrela jeden z nich a s prehnanou úctou uklonil a vysvetlil.
„Nestáva sa často že by sme ťa videli používať techniky ktoré sme ťa naučili.“
„Nestáva sa často že by som mala pre vaše techniky využitie.“ Odpovedala som s drzosťou o ktorej som vedela že ich poburuje a odrazila sa od okraja útesu.
Šla som za Hexom. A hoci si to moje vedomie nechcelo vtedy priznať, povedome som túžila aj po stretnutí s nositeľom tej druhej neľudskej mysle. S Alexom Mercerom.

Přidal Chell dne 21.06.2012 18:24

no som vravela že notebook bude užitoční celý den obsadený velký komp a ja som stejne písala. len keby na Hexovi tak šiel net :(
__________________________________

Tento raz som pred svätyňou nepristála ale doslova a do písmena som sa svoju pristávaciu plochu spadla.
Chvíľu som ležala, s ňufákom zaborením do zeme, premýšľajúc čo sa vlastne stalo a potom som sa prinútila postaviť na nohy ktoré som mala po dlhom lete ako z gumy. Prekvapene som skrútila krk a prezrela som si krídla ktoré si práve túto chvíľu vybrali na to aby sa začali nekontrolovateľne triasť.
*Asi si priveľa nalietala.* skonštatoval Kyr.
*Geniálni záver!* vyprskla som podráždene a premenila sa.
Zapraskala vetvička.
Zvrtla som sa a nachystala som si do rúk ohňové kúzlo. Niekto tu je!
„Chell?“ príchodzia vystúpila z krovia.
„Larlia.“ Skonštatovala som prekvapene.
*Ako sa sem dostala?*
*Po vlastných ako inak?*
*To nemohla stihnúť!*
*Ale mohla. Máš ty vôbec predstavu ako dlho si bola v tranze?*
*Sedem nádychov.*
*Sedem tvojich nádychov. Keď si v tranze dýchaš pomalšie oveľa oveľa pomalšie.* vysvetlil Kyrael učiteľským tónom.
„Ako si sa ty sem dostala tak rýchlo?“ spýtala sa Larlia

„Po vlastných ako inak!“ odpovedala som uštipačne.
Ďalšia diskusia bola prerušená dverami strážiacimi vchod do svätyne, ktorým pretiekli nervy.
„Tak mi už konečne poviete, aká je hudba života a vyhovoríte si to vnútri, alebo môžem znovu zaspať?!“
„Ticho, braček!“ okríkla som ich s Larliou unisono.
Dvere ani nepovedali svoje obvyklé vitaj doma. Len sa proste otvorili a znovu zaspali. Dokonca som ich musela manuálne zavrieť.
Na moje a zrejme aj Larliino prekvapenie Astrid nebola v predsieni. Zato zdola bolo počuť hlasy mnohých ľudí.
Bez váhania som zoskákala po schodoch a na poslednom som sa zastavila tak prudko až do mňa Larlia zozadu narazila.
Zasyčala som na ňu nech dáva pozor a znovu venovala scéne pred sebou.
V jaskyni bolo zhromaždené bezmála celé Temné bratstvo. Uprostred polkruhu ktorý vytvorili stála veľká debna a neznámi človek. Vedela som o čo ide. Dorazila matka noci a jej strážca.

Nervózne som si zahryzla do spodnej pery a preskúmala som príchodzích svojou mysľou. O myseľ matky noci som sa len obšmietla aby som sa uistila že je to skutočne ona. Ale pri pohľade do mysle jej strážcu som sa otriasla.

On bol šialený! Skutočne- vážne- nefalšovane- epicko- kruto šialený! A to nebolo nikdy dobré!
*On bude robiť problémy, Kyrael cítim to už teraz!*
*O tom nikto nepochybuje, Chell, ale bola by si taká dobrá a už mi konečne poslala toho Hexa?!*

Znovu som si povzdychla. Keď sa mal Kyr odtrhnúť od obrazovky na viac ako päť minút nebolo s ním reči ani náhodou ani omylom.

Ďalším zábleskom mysle som našla Alexa a vydala som sa k nemu. Sedel vo svojej izbe nohy ledabolo vyložené na stole a kŕmil Hexa. Chvíľu som tam len tak stála, opretá o zárubňu. pozorovala ho a rozmýšľala prečo som ho vlastne do tejto hry priviedla. Lebo Alex podobne ako ja nepatril do tohto sveta.

Celé sa to asi začalo Kyraelom ktorý ma jedného hnusného slnečného dňa presvedčil aby som si zahrala jednu hru v ktorej bol Alex hráčov avatar. Neviem prečo ale v mojom osobnom rebríčku obľúbenosti avatarov sa Alex vyšplhal na prvé miesto už počas prvej hodiny hrania. Takže si asi viete predstaviť ako rýchlo som sa rozhodla pre záchrannú akciu keď som sa dozvedela že v druhom diely má zomrieť.
Odkedy sa zabýval v Skyrime dosť sa zmenil rovnako ako môj vzťah k nemu. Boli to zmeny síce výrazné ale ťažko opísatelné.
„Vidím že si našiel Hexa.“ Ozvala som sa.
„Áno. A ty si potom našla nás, Chell.“ Postavil sa a podišiel ku mne.
Pod jeho upreným pohľadom som sklopila zrak. Keď sa ku mne ešte viac priblížil trochu som ustúpila a potom som sa popri ňom prešmykla k Hexovi.
„Mám zlú správu Alex.“ Oznámila som mu obrátená chrbtom.
Žiadna počuteľná reakcia.
„Biele Plášte.“ Spresnila som.
„Zomrú.“ Vyhlásil Alex ľadovým tónom. S Bielymi plášťami sa stretol len raz ale aj to stačilo na to aby k nim pocítil nenávisť vlastnú pre všetkých výnimočných, upírmi a vlkolakmi začínajúc, mimozemšťanmi končiac.
„Biele plášte nie sú ľahký protivníkmi.“ Varovala som ho. „Sľúb mi že neurobíš nič hlúpe.“
Neodpovedal.
„Alex?“ otočila som sa.
Stál tesne za mnou. Prekvapene som zdvihla hlavu a on tohto podvedomého pohybu využil na to aby mi jednou rukou stiahol kapucňu a druhou jemne nadvihol bradu.
Jeho oceľovo sivé oči hľadeli do mojich zo vzdialenosti sotva pár centimetrov. Na perách som pocítila jeho dych keď zašepkal: „Tebe sľúbim všetko, Chell.“
Moje myšlienky sa rozpŕchli do jednotlivých húfov a ja som si uvedomila že zo seba nedostanem jedinú normálnu vetu. Vydesilo by ma to kebyže sa to v prítomnosti Alexa nestáva vždy.
Nepokúšala som sa teda prehovoriť namiesto toho som ho jemne ale neústupne odtlačila a znovu sa obrátila k Hexovi.
„Choď za Kyraelom.“ Rozkázala som mu otvoriac portál. Ako náhle ním Hex preskočil zavrela som ho a opustila som izbu nevenujúc Alexovi ani jeden pohľad.

Přidal Chell dne 22.06.2012 21:06

nemala by som to sem zasa dávať po kapitolách?
__________________________________________
Do svätyne síce uspávajúce lúče slnka neprenikli, ale aj tak som len pár minút po východe slnka zaspala. Spala som ako zabitá až do poludnia, ale ako náhle sa slnko prenieslo cez najvyšší bod svojej dráhy prisnil sa mi nanajvýš znepokojujúci sen.

Otvorila som oči. Nachádzala som sa v akosi lese. Bola temná noc, polovičný mesiac bol príliš slabý na to aby prenikol klenbou listov. A niečo týmto lesom bežalo. Niečo, alebo niekto veľmi vydesený. Postavila som sa a plavnými skokmi som to niečo začala sledovať. Okolo seba som cítila mysle ďalších bytostí- silou, obratnosťou a inteligenciou neporovnateľných s nami a predsa prosiacich o to aby sa mohli pripojiť k lovu.
Ignorovala som ich.
Obeť bežala rýchlo ale napriek tomu jej stíhali aj tie najpomalšie tvory. Zatiaľ som sa neukázala a nedovolila to ani jednému z nás nieto ešte niektorému z tých slabších tvorov ktoré sa napriek zákazu stále hnali s nami. Ešte nebol správny čas. Bežala som ďalej

Čistinka. Jediná v celom lese. Jednoliaty koberec trávy len sem-tam prerušil ojedinelí kvet.
Prezrela som si korisť. Chlapec, dieťa. Napriek tomu sa správal ako keby poznal pravidlá hry. A ako keby si bol istý že ju vyhrá.
*Pýcha predchádza pád.* povedala som svojim druhom, ktorý sa- podobne ako ja skrývali v kríkoch. *Nastal čas lovu?*
*Nastal čas lovu.* potvrdili a slabšie bytosti to po nich opakovali ako ozvena.
*Nastal čas lovu!*
*Nastal čas lovu!!*
*Čas lovu!!*
Chlapec sa zohol a odtrhol magicky žiariaci kvet rastúci uprostred čistinky.
S krvilačným zavytím som ja spolu s mojimi druhmi vyrazila z úkrytu.
Chlapec sa zvrtol ako blesk a pozdvihol zaťatú päsť. Otvoril ju.

*Kuuu...* vyplašene som sa posadila na posteli a slepo zašmátrala po zbrani, kým som rozoznala pôvodcu hluku.
*Kyrael?* spýtala som sa pobavene.
*...capaca!* dopovedal. *Áno to som ja.*
*Čo sa stalo?* vyzvedala som vymotávajúc sa z kožušín.
*No čo asi? Práve som sem konečne doletel, že si niekoho zabijem a zistím že jedinú normálnu zákazku mi vyfúkla tá drakorodená.*
*No to je vážne smola.* povedala som potláčajúc smiech.
*Btw, keď už sme pri tých nenormálnych prácičkách chce ťa vidieť Astrid.* povedal a zároveň som cez jeho uši počula ako hovorí Astrid: „Za chvíľu tu bude.“
Hádžuc na seba oblečenie som sa usmiala. Naše telepatické schopnosti neustále privádzalo našich temných bratov a sestry do úžasu hraničiaceho s podráždením pochádzajúceho z toho že sme sa so svojou nehovorenou komunikáciou síce moc netajili, ale ani sme im nevysvetlili jej podstatu.

Poklusom mieriac do predsiene som skontrolovala kto tu zostal. Zistila som že cez deň odišli len Larlia a Alex. Pocítila som vlnu sklamania, ale rázne som ju potlačila. Na neodôvodnené pocity tu nebolo miesto.
Došla som k Astrid. Na moje prekvapenie a- nebudem klamať- aj znepokojenie vyzerala nervózne.

Ohlásila som sa zaklepkaním na rám dverí.
„Chell. Fajn, počúvaj, potrebujem tvoju radu, ohľadom toho kto by sa najlepšie hodil na jednu špeciálnu úlohu. Ide o.. Cicera. To je strážca matky noci.“ Dodala keď videla že si to meno neviem zaradiť.
*Robí problémy skôr než som očakávala.* vyslala som ku Kyraelovy ktorý už zišiel dole si dať niečo pod zub.
„Už dvakrát sa proste zavrel do komnaty matky noci a zhováral sa tam s niekým. A nebol to nikto z nás.“ Pokračovala Astrid. „Chcem aby sa tam niekto ukryl zistil s kým a o čom sa to rozpráva.“
Naklonila som hlavu na stranu. „A problém?“
Zahryzla si do pery. „problém je v tom že jediné miesto na úkryt sa nachádza v sarkofágu matky noci.“
Hvizdla som.
Astrid prikývla. „Tak? Čo myslíš kto by sa na toto hodil?“
Zamračila som sa a vyslala svoju myseľ na prieskum. Astrid sa so mnou neradila len tak pre nič za nič. Ja som sa totižto v ľuďoch vďaka mojim telepatickým schopnostiam vyznala. Keď som povedala že sa niekto na nejaký špeciálnu úlohu bude hodiť, tak sa na ňu hodil. Astrid prestala okolo porád so mnou robiť caviky už dávno.
„Pošli tam Dalka.“ Povedala som a vzápätí som si zahryzla do jazyka.
*Prečo som to povedala?!*
*Nemám najmenšie potuchy, ale keď už si to povedala tak si za tým stoj.*
„Dalka?“ Astrid prekvapene nakrčila obočie a potom mykla plecom. „Prečo nie? Mohla by si mi ho sem poslať?“
Prikývla som. *Kyrael, pošli sem Dalka.*
„Za chvíľu tu bude.“ Oznámila som Astrid.
„To verím.“ Usmiala sa.

O chvíľu sa vo dverách objavil Dalk. Na prahu sa zastavil oprel sa o zárubňu a spustil: „Gabriela mi povedala, že Nazir jej povedal, že Babeta mu povedala, že Fest jej povedal, že Kyrael mu povedal, že Chell mu povedala, že ma Astrid hľadá.“ Zhlboka sa nadýchol a skrútil tvár do ublíženého výrazu. „Vážne by nebolo jednoduchšie na mňa proste zakričať?“

Astrid na mňa pozrela. Skryla som úsmev v dlaniach.
*Kyrael, ja ťa zabijem!*
*Čo som zase spravil?* spýtal sa ublíženým tónom Kyr.
Prevrátila som očami a zišla dolu. Zašla som do jedálne pre nejaké mäso na raňajky a pritom som jednu vlepila Kyrovy.

Přidal Chell dne 25.06.2012 20:41

#11

trochu kratšie než boly posledné ale počkajte až sa znovu rozbehnem. aj keď teraz skôr parím Skyrim. máte šťastie že na Hexovi nejde nič hrať. :D
______________________________________

Vrátila som sa do predsiene. Netrvalo dlho a dolu zišiel aj Dalk a tváriac sa ako stelesnená nevinnosť vkĺzol do komnaty matky noci.
*Chell?*
Prevrátila som oči. *No?*
*Kedy mi už porozprávaš o tom čo sa stalo potom čo ťa zmenili?*
Zahryzla som si do pery a obrátila oči k stropu. *Ak budeš takto otravovať tak nikdy!*
*Ale sľúbila si to! A teraz máš čas!*
*A čo chceš počuť?! V okamihu keď sa začal rituál Alduin to zacítil. Kým tam však spolu zo svojimi prisluhovačmi priletel bolo už neskoro. Vtedy som ešte bola malá a zmätená takže som ušla. Pri úteku som sa zranila takže keď ma našli nejaký amatérsky drakobijci nebola som v stave sa brániť. Bol to práve Alduin kto tam priletel a zachránil ma. Odniesol ma do bezpečia a staral sa o mňa. Potom však vojna vypukla s novou silou a Alduin sa jej musel zúčastniť osobne. Vedel však že sa možno nevráti.* odmlčala som sa.
*A? Čo spravil?*
*Vec pre draka najťažšiu. Prehltol svoju hrdosť. Zavolal Paarthuraxa. Napriek tomu že vedel že je to zradca. Nezabil ho. Namiesto toho mu dal za úlohu postarať sa o mňa. Až potom odletel. A už sa viac nevrátil.*
*A potom?*
*Potom nič. Trochu som vyrástla vrátila sa mi pamäť, otvorila som portál k tebe a zvyšok už poznáš.*
*A ty mu po tom všetkom neveríš?*
*Nie. Dôveru si získal u malého dráčatka. A to už nexistuje. Získať si moju dôveru je oveľa ťažšie a bytosti ktorým sa to podarilo sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.*
*A ja k nim patrím?* spýtal sa zaujato Kyr.
Chodbou sa rozľahol šialený chichot. Z chodby vyklusal Cicero a bez toho aby mi venoval jediní pohľad vošiel do komnaty matky noci.
*Áno, Kyrael ty k nim patríš.* povedala som a vyslala som svoju myseľ k Dalkovy šťastná že sme opustili túto tému.
Až na to že prístup do Dalkovej mysle niečo blokovalo.
*Čo to...* zamračila som sa a skúsila to znova.
Aj tentoraz ma niečo odblokovalo. Nebol to Dalk, ale niečo iné niečo čo sa rozhodlo si s ním vytvoriť telepatické spojenie ktoré preruší až smrť.

Docvaklo mi to.
*Ty jedna mrcha!* vyslala som nahnevane k matke noci spolu s pohľadom ktorí by dokázal vraždiť.

Přidal Chell dne 26.06.2012 21:59

#12

som si všimla že na prvú kap mi dal niekto dislike.
____________________________________________________

*Úžasná úcta k tvojej patrónke.* poznamenal zo smiechom Kyr.
*Ja nepotrebujem žiadnu patrónku a ešte menej potrebujem aby niekto alebo niečo obmedzovalo moje telepatické schopnosti!!*
*To predsa nie je jej chyba, že keď komunikuje s počúvajúcim nedokáže do jeho mysle vpustiť nikoho iného!*
Zarazila som sa. *Vážne nie?*
*Vážne nie. A navyše mám pocit že toto ste si už kedysi vyhovorili.*
*To je možné ale ja nemám šedú kôru mozgovú na to aby som si pamätala rozhovor s každou jednou prašivou aedrou a daedrou!*
*Prašivou...* vyrazil Kyr pomedzi smiech.
*Tak je to mŕtvola, je to mumifikovaná mŕtvola, tak bude asi prašivá! Alebo prašná?*
*Asi prašná. Btw všimla si si že temnota má počúvajúcich a svetlo vyvolených?*
*Všimla. Ale čo potom sú daedry keď majú šampiónov?*
*Však huby! Nie?*
*Huby?* nadvihla som obočie.
*Huby!*
*Na čom fičíš Kyrael?*
*Na neurotoxine!*
*Ah tak. Ale prečo huby?*
*Šampióni sú predsa druh húb! Počkaj... blbosť to sú žampiony.*
*Blbosť na druhú, žampiony sú po česky.* odporovala som.
*Blbosť na tretiu, v telepatickej komunikácii sa nevyjadrujeme slovami, nemôžeme sa hádať o slovíčka!*
*Blbosť na entú, Kyrael, mi dvaja sa dokážeme hádať o čokoľvek a akokoľvek. Sme MAJSTRI HÁDOK!*
„To je pravda, Chell.“ Ozvalo sa mi tesne pri uchu.
Prekvapene som sebou trhla. „Prijednejztýchprašivích... Alex! Čo si počul?!“
„Kľud nahlas si povedala len to posledné.“

Pozrela som naňho a zabudla som na úplne všetko čo som chcela povedať. V jeho sivých očiach sa zrkadlilo niečo tak ľudské že bolo na neuverenie že človekom nie je. Aj zmätok v mojej mysli patril k pocitom ktoré som si preniesla tisícročiami z dôb keď som ešte bola človekom.
Ako náhle som si toto uvedomila ozval sa nahnevaní krik. Cicero.
Odtrhla som pohľad od Alexa a potlačila myšlienku, že som práve pochopila pocity veriacich keď im niekto vyrabuje chrám.
„Astrid!“ zavolala som hore, ale to už Astrid zošprintovávala po schodoch.
Spolu s Alexom som ju nechala dobehnúť do komnaty matky noci prvá a potom som jej nakukla cez plece.

Přidal Chell dne 06.07.2012 21:21

#15

no ušla múza ale niečo som zo seba vysolila. niekedy sa do toho asi vážne vrhem. keď ma začne nudiť prototype (čítajte o sto rokov)
________________________________
Cicero stál pred otvorením sarkofágom. Dalk, bledý ako stena stál na druhom konci komnaty. Sarkofág matky noci bol otvorený.
Natešený Cicero, mŕtvolne kľudná matka noci a krajne vydesený Dalk, spolu tvorili trojicu za inej situácie možno komickú ale tento raz skôr tragickú.
Ticho preťal rázny Astridin hlas. „Pri Sithisovy toto šialenstvo hneď skončí! S kým si sa tu rozprával šašo? Ukáž sa zradca!“
Síce som jej nevidela do tváre, ale z polohy jej tela som usudzovala, že skoro na 100% cerí zuby.
„Ou, ale ja som sa rozprával len s našou milou matkou noci, že áno? Ale ona ku mne nehovorila. Ó niee. Ona hovorila iba s ním!“ mávol rukou na Dalka. „S počúvajúcim! Hihihihi!!“ od chichotu sa až zlomil v páse.
Tentoraz bolo stodesať percente isté, že Astrid prevrátila oči. Pozrela na Dalka a stlmila hlas tak, aby ju Cicero nemohol počuť, ale ja, Dalk a Alex hej.
„Si v poriadku? Keď som začula ako Cicero kričí vedela som že si bol odhalený. Čo sa stalo?“
Dalk, ešte stále v šoku pokrútil hlavou. Očividne nebol schopní odpovedať.
„Pri Sithisovi, vyzeráš ako keby si videl ducha.“ Zarazila sa keď si uvedomila čo povedala. „Prosím, povedz mi že to ne je pravda. Že Cicero sa rozprával len s obyčajnou mŕtvolou.“
Dalk znovu pokrútil hlavou. „Nie... ona... je skutočná... hovorila so mnou. Povedala že som to...“ zarazil sa. „...práve ja.“
Zmätene sme na seba s Alexom pozreli. Čo matka noci myslela touto poznámkou bola aj pre nás záhada.
„Je to pravda?“ obrátila sa na mňa Astrid. „Vážne s ním hovorila matka noci? Tá, matka noci?“
„Geh.“ Povedala som v dračom jazyku. „Áno. Je to pravda.“ Preložila som keď do mňa Alex štuchol.
„Sithis ochraňuj nás.“ Zašepkala Astrid. „A? Čo povedala?“ obrátila sa znovu na Dalka.
„Mám si prehovoriť s nejakým Amaundem Motierrem. Vo Volunruude.“ Zamračil sa. „Ani jedno s toho mi nič nehovorí.“
*Amaund Motierre?* vyhŕkol prekvapene Kyrael. Napriek tomu že by ho to nič nestálo neprišiel ku mne aby túto scénu videl na vlastné oči. V skutočnosti sme mi dvaja málokedy vyhľadávali fyzickú prítomnosť toho druhého. Ak sa niekde dialo niečo zaujímavé mohol tam byť len jeden a videli a počuli sme to obaja.
*Tebe to niečo hovorí?* spýtala som sa preraďujúc v rýchlosti vymieňania myšlienok na maximum. Ďalšia výhoda telepatickej komunikácie. Mohli sme si vymeniť milióny informácii rýchlosťou blesku.
*Áno. Montierre bol v oblu.* odpovedal
*Oblivione.* opravila som ho.
*V štvrtom zvitku starších ak chceš.*
*Amaund Motierre?* spýtala som sa pochybovačne.
*Samo, že nie. Nejaký jeho predok ale tiež bol v hlavnej línií. Dúfam, že zdieľaš môj názor že toto tiež vyzerá na hlavnú líniu.*
*Príchod drakorodenej dal každopádne veci do pohybu.* skonštatovala som vyhýbavo
„Čo ti Kyrael povedal?“ zašepkal Alex. Stuhla som prekvapením. Už som zabudla, že hoci Alex ešte nie je v telepatii tak zbehlý aby sa do mojich rozhovorov s Kyraelom zapájal, cíti keď komunikujeme.
„Nejaký Montierre bo aj v Oblu.“ Odšepkala som.
*V Oblivione.* opravil ma zlomyseľne Kyr.
*V štvrtom zvitku starších ak chceš.* zotrela som ho elegantne.
Zasmial sa. Aspoň podľa jeho pocitov som odhadla, že sa smeje.