---

to je výborné, zaujímavé a pútavé, len tak dˇalej ;)

---

Epic díl (O.o) (^u^)

---

darkwolf: pekný podpis. mopidu vidím že ty si si ho už zasa upravila :D a tak si sa dušovala že ten predtým bol trvalý

---

tak další diel díky za komenty atd.. bwt darkwolf nechcela by si tam vlka? :D ja len že keď sem dragonozzy dal černoboha ja sem kludne môžem dať Gorju. :D
_________________________________________________________________________________
Nahnevane som zrevala. Okamžite som zaradila na najväčšiu rýchlosť a vyštartovala som k nemu. Počula som ako na mňa kyr volá ale nespomalila som. Pristála som na streche domu pred drakom a vycerila som naňho zuby.

„Páchneš.“ Vyhlásila som keď som si bola istá že mi venuje všetku svoju pozornosť.
„Páchneš ako moji najväčší nepriatelia. A predsa patríš do tohto sveta. Kto je tvoj pán?! Hovor!!“
Posmešne sa na mňa pozrel svojimi fazetovými očami bez zreničky bez dúhovky, úplne iné ako by mal mať.
„Pridal som sa na stranu toho ktorého Temné deti nazývajú Zradca. Sľúbil mi že keď sa zbavíme teba, tvojho spoločníka a požierača duší dá nám moc znovu si podrobiť ľudstvo!“
Pri mene Zradcu sa mi zježili šupiny ale napriek tomu som pokračovala v rozhovore.
„Ak požieračom duší myslíš Alduina tak ten by vám vládu nad ľuďmi vrátil tiež.“
„Áno, požierač duší je Alduin. Snáď si neuverila tým ľudským povedačkám o požieračovi svetov.“ Mykla som chvostom.
„Sila požierača duší už ochabla.“ Pokračoval biely drak. „Veď to vidíš sama. Už ani vlastnú dcéru nevie presvedčiť aby sa k nemu pridala.“
„Alduinova sila...“ vrhla som sa na draka uprostred vety.
Postavil sa na zadné silno mávol krídlami a zároveň zreval neutíchajúcu silu čím ma vo vzduchu zbrzdil dosť na to aby som dopadla priďaleko od neho. Ako náhle som dopadla vrhol sa na mňa.
Odskočila som a vychrlila naňho prúd plameňov, ktoré on sabotoval mrazivým dychom. Rozčúlene som vycerila zuby.
Na chvíľu sme sa obaja premeriavali. Neviem čo bežalo hlavou jemu ale ja som rozmýšľala nad tým že asi najväčšia výhoda ktorú proti nemu mám je moja obratnosť. Takže ho musím vyprovokovať.
Zacvakala som zubami. „Tak poď!!“ vyzvala som ho.
Neohrabane na mňa znovu skočil. Uhla som sa elegantným skokom plne využívajúc výhody štyroch nôh a v letku som mu sekla do krídla.
Zreval. znovu sa na mňa otočil ale tentoraz sa už nepokúsi skočiť. Namiesto toho mocne mávol krídlami a ofŕkajúc ma krvou vzlietol. Zrejme nevedel že vo vzduchu som aspoň raz taká obratnejšia ako na zemi.

Skôr než stihol druhý raz mávnuť krídlami už som sa vznášala nad ním a zabárala mu zuby do zátylku. Zložila som krídla a vlasnou váhou som ho stiahla k zemi. Zúrivo zamykal hlavou ale ja som len silnejšie zaťala zuby a nepustila som sa.
Keď zistil že odporom nič nedosiahne ochabol. Pozviechala som sa stále mu zabárajúc zuby do zátylku keď mi začala brnieť koža. Také niečo som necítila už dobre dávno a to bol dôvod prečo som reagovala príliš pomaly.

---

ss že som sem tak dlho nič nedala ale boli sme mimo sieť takže asi tak. ale díki strýkovi som tam mala notebook takže som písala. další diel...bude. niekedy :D
E: keď bude aspon jeden koment a like

---

dík za Like. ale komenty sú lepšie :D kludne aj napíšte že v čom sa mám zlepšiť.
_________________________________________________________________________
Oslepujúci záblesk svetla a neuveriteľná tlaková vlna ma zmietla z bieleho draka a zdvihla ma do vzduchu. Pocítila som ako som do niečoho narazila a skĺzla na zem. Zostala som tam ležať oslepená a z vyrazeným dychom. Trvalo mi iba stotinu sekundy kým som sa rozkukala ale to môjmu súperovi dokonale stačilo. Vrhol sa na mňa.
Nestihnem sa uhnúť. Uvedomila som si. A keď už ma raz chytí tak sa mu už nevykrútim.
Zažmúrila som oči.
Dračie čeľuste sa zaklapli päť centimetrov od mojich. Prekvapene som zažmurkala a pozrela sa drakovi do očí, ktoré takto tesne pred smrťou ešte naposledy získali normálny vzhľad a potom som sklopila oči k čepeli zabodnutej do jeho hrudi.
Larilia mu vytiahla meč z tela a striasla z neho krv. Až potom sa na mňa pozrela. Pozviechala som sa a opätovala jej uprený pohľad. Navzájom sme sa premeriavali. Rozmýšľala som či na mňa zaútočí. Jej myseľ bola zrazu rovnako nepreniknuteľná ako keď som ju zacítila prvý raz.

Vyrušil nás Kyrael ktorému sa konečne podarilo nás dobehnúť. Neustále na mňa sypúc podrobné vysvetlenia aká som hlúpa a neopatrná a impulzívna poletoval nad dedinou.
Znovu sme s Larliou pozreli na seba. Nadvihla obočie. Ja som prevrátila očami.

Uškrnula sa a pozrela na dračie telo z ktorého sa práve začínala uvoľňovať duša.
Doteraz mi nepovedala ako sa vtedy cítila keď pohlcovala dračiu dušu, ale ja som to cítila ako keby mi niekto pomocou telepatie za niekoľko sekúnd porozprával príbeh celého jeho života.

Preto som tentoraz s úľavou prenechala celú jeho dušu Larlii.
Kyrael pristál na dome oproti nám a sledoval to. Keď zmizol posledný kúsok drakovej duše otvoril ústa a z hrdla sa mu vydral neľubozvučný žalospev. Netrvalo dlho a pridala som sa aj ja.

Keď doznel posledný tón smutne som sklonila hlavu a jemne som sa dotkla nosom toho čo zostalo z draka ktorého jedinou chybou bolo to že uveril nesprávnej strane.

„Mali by sme ísť.“ Ozval sa Kyrael váhavo.
Prikývla som a vyskočila som na dom pri mne a stadiaľ som sa potom vzniesla k nočnému nebu.
„Tak kde je to tvoje úžasné miesto na lovenie?“ spýtala som sa keď na Kyr dobehol.
„Ty chceš ísť ešte stále loviť? Po tom všetkom?“
„Nechcem! Ale som hladná!“ vyštekla som.
„Aha. O.K tak za mnou.“ Vyhlásil Kyr.
Nasledovala som ho.

---

Taky si ráda čtu komenty :D

---

no hej ale ty ich tam aj máš :( nie ako ja čo tu je jeden koment za jeden diel. mám pocit že by som sa na to kludne mohla vy... a nikto by si to nevšimol :(

---

BAF! Tady máš jeden ode mě. Né važně, já nevím už co psát. Přijde mi trapný za každej díl psát hustý, krutý a dobrý.

---

Já mám ráda dlouhé příspěvky, e-maily a SMSky a jsem zklamaná když mi přijde něco o dvou slovech, tak se i já snažím psát delší a když mě napadá jen něco o dvou slovech, nepíšu radši nic :)

---

to je pravda ale všimla som si že o Alduinvom synovy sa vždy dá niečo napísať :(

---

Já tam zatím napsala jen jeden příspěvek, takže..:D

---

O.K koniec depky... (aspon dúfam) ale stále očakávam ak nie komety tak aspoň kvalitné príspevky
____________________________________________________________________________
Keď som letela ku kláštoru šedofúzich ešte stále som si z ňufáka oblizovala krv.
Priletela som tam práve včas. Ako náhle som pristála a premenila sa, už sa na druhom konci nádvoria otvorili dvere a vyšli z nich všetci štyria šedofúzi nasledovaný Lariou. Sledovala som ako sa učí nové slovo moci- smršť- ktoré jej dodá rýchlosť. Šlo jej to dobre. Ako inak keď bola drakorodená.

Ledabolo opretá o zábradlie som sledovala ako sa rozpráva s Arngeirom. Dal jej úlohu nájsť nejaký artefakt, ale cez skučanie vetra som nepočula aký.

Počkala som kým šedofúzi odídu a potom sa na ňu zavolala.
„Máš silný Hlas. Ale draky majú silnejší.“
Zažmúrila do víchrice. „Čo si zač?“
Zrevala som. Rovnaký rev aký sa práve naučila ona ale použila som všetky tri slová.
Prehnala som sa okolo nej ako... no ako smršť a pozrela na ňu spod kapucne.
„Volám sa Chell.“ Odpovedala som.
„Ja som Larlia.“ Predstavila sa ona.
Ani jedna z nás nepovedala to čo sme si obidve všimli. Že sme na sebe obe mali zbroj Temného bratstva.
„Larlia. Tam dole si zabila draka že?“ nedalo mi aby som ju nepodpichla.
„Ja som tam síce nešla zabiť jeho, ale áno.“ Odpovedala s jemným dôrazom na slove jeho. „Aj keď mi dosť pomohlo že práve bojoval s tým druhým.“
Prikývla som. Takže tam bola mimo iné aj splniť nejakú prácičku.
„Nespýtala sa ma odkiaľ to viem.“ Povedala som Kyraelovi ktorí zrejme práve letel vyzdvihnúť Hexa. „A vedela mi naznačiť že tam bola plniť zákazku.“
„Počul som. Možno že nebude taká blbá. Odpovedal sucho.
„Nikdy som nepovedala že je blbá!“
„Nepovedal som, že si to povedala.“
Prevrátila som oči.

„Už ti dala Astrid nejakú prácičku?“ obrátila som sa znovu na Larliu úplne preskakujúc konštatovanie že sme obe v tom istom spolku.
„Nie ale ja som práve dokončila tri pre Nazira, takže si asi pôjdem vyzdvihnúť odmenu.“
„V tom prípade sa tam stretneme.“

---

Tak tu máš příspěvek když si ho tak přeješ :D
Líbí se mi to ale Lalria mi příjde jako trochu zvláštní khajiitka. Nevím čím to je, ale něco mi na ní nesedí... Já se ozvu až na to příjdu :D Taky mě napadlo dávat to "telepatické" spojení či co to je nedávat do uvozovek, ale třeba *takhle* mezi hvězdičky, protože se mi to trochu plete dohromady :D a nepoznám co je co. Jinak je to fakt super a rozhodně pokračuj
(P.S. Takovýhle příspěvky mám ráda :D )

---

počkaj... skúsim to editnúť a dať jej trochu prízvuk. napíšem keď to bude hotové

---

jop hotovo. aj ked mne osobne sa páčila tá pôvodná X)

---

;)

---

tak fajn bude mať prízvuk pre mna za mna

---

tak fajn trochu upravená telepatická komunikácia ešte sa s tým možno vyhrám ale to až inokedy.
________________________________________________________________________________

Prikývala a otočila sa k odchodu. Vo dverách sa ešte zastavila a obzrela sa na mňa cez plece.
„Ty si povedala, že draky majú silnejší Hlas ako ja.“
Letmo som sklonila hlavu na znamenie súhlasu.
„A čo ty?“
Uškrnula som sa.
„Naozaj to chceš vedieť?“
Chvíľu nad tým dumala a potom pokrútila hlavou.
*Tá skutočne pobrala aj niečo rozumu.* Vyhlásil udivene Kyr.
Ešte šťastie že za Larliou sa už zabuchli dvere lebo tento komentár ma nachytal nepripravenú a ja som sa nevojak mykla.

*Nabudúce si koment nechaj na nejakú vhodnejšiu chvíľu O.K?*
*O.. KDE JE HEX?!!!* mimovoľne som sa pokúsila si pred jeho revom zapchať uši. Bez úspechu.
*Ty.. čože?* behom stotiny som pretransformovala kliatbu na zmätenú otázku.
*Hex!! Je preč!* zúfalo zopakoval Kyrael.
*Veď som mu nakázala aby tam zostal a on ma doteraz vždy poslúchol!*
*No ale teraz je preč! Sakra sakra sakra!* na chvíľu som zatúžila vidieť ako sa tvári ale potom som si uvedomila že takto ponorený do telepatickej komunikácie bude mať zrejme tvár ako kameň.
*Ukľudni sa...*
*Ukľudniť?!! UKĽUDNIŤ?!!! To nemyslíš vážne!* zaprskal Kyr
*Áno ukľudniť. Lebo keď budeš takto šalieť zmenšíš tým pravdepodobnosť nájdenia Hexa pomocou telepatie na nulu! Iba že...* zarazila som sa.
*Ty sa kľudne odpoj. Viem že je to už dávno ale nakrátko to ani jednému z nás neublíži.* odpovedal Kyr na nevyslovenú otázku.
*Noo keď si si tým taký istý...* a prestrihla som naše telepatické spojenie.

---

Tak to je... To dlouhý slovo co končilo na krutý :D