The Elder Scrolls V: Skyrim

Přidal Santorelli dne 06.07.2014 23:27

Zdravím. Toto je môj prvý fan-príbeh zo sveta Tamrielu. Podľa reakcií sa potom rozhodnem či sa pustím do pokračovania. Dúfam že sa vám tento príbeh bude páčiť a že vam nevadí slovenský jazyk a anglické mená a názvy miest a dátumov.

____________________________________________________________________________________________________

17th day of Sun´s Dusk 4E 202, Windhelm

Konečne nastala tá dlho očakávaná chvíľa. Generál Tullius, jeho dôstojnický zbor, legionári ako aj jarlovia a civilisti sa po dlhých mesiacoch bojov a krviprelievania mohli opäť nadýchnuť bez toho, aby vo vzduchu cítili vzburu...

Ulfric Stormcloak je mŕtvy. Povstanie je potlačené.

Jeho telo ešte nestihlo vychladnúť a už sa Windhelmom, na ktorý ešte stále dopadal popol, ozývali rozkazy z úst tvrdého, no o to viac rešpektovaného generála :

"Legát Fasendil, spolu s prvou kohortou sa vráťte do Solitude a eskortujte Brunwulfa Free-Wintera. Dohliadnite na to, aby v meste prebral právomoci jarla čo najpokojnejšie ako sa to len dá. Hadvar, vezmi svojich ľudí a uistite sa, že v meste nezostal jediný Stormcloak. Legát Hrollod, v Candlehearth Hall zriaďte núdzovú ubytovňu a vývarovňu pre ľudí, ktorí prišli pri dobývaní mesta o domov."

Bežné rozkazy, ktoré je potrebné vykonať pre opätovné nastolenie poriadku v dobytom meste. Jeden rozkaz však až taký bežný nebol. Do uší sa dostal len jedinému človekovi. Generál sa naklonil ku legátke Rikke a čo najtichšie ako len mohol jej zašepkal :

"Rikke, zajtra o tejto hodine chcem na svojom stole v Castle Dour zoznam tých najlepších vojakov, akých má légia k dispozícií. Chcem podrobný spis o každom jednom z nich. Vzbura je potlačená, ale vojna ešte zďaleka nekončí."

Generál vedel že sa na svoju pravú ruku môže spoľahnúť. Zoznam ho čakal na stole hneď po návrate z Windhelmu. Vojakom ktorí ho sprevádzali, zavelil pohov, vyprevadil ich von z miestnosti, odložil meč, brnenie, do striebornej čaše si nalial medovinu, ktorej po dlhom čase strávenom v Skyrime konečne prišiel na chuť a pustil sa do čítania. Po ôsmich hodinách sa na stole objavili dve kôpky papierov. Tú tenšiu zaniesol do izby legátke.
Rikke po príchode z taktickej porady zložku našla. Bolo v nej šesť mien.

____________________________________________________________________________________________________

Meno : Olaf Balgrufson
Rasa : Nord
Dátum narodenia : 5th day of Mid Year, 4E 180
Miesto narodenia : Whiterun, Skyrim
Vek : 22
Hodnosť : Kvestor
Jednotka : 8. cisárska légia, 1. kohorta, 18. pešia centúria
Poznámky : Najmladší kvestor v 8. légií, nemanželský syn jarla Balgruffa z Whiterunu, v detstve trénovaný členmi Družiny vo Whiterune, vyznamenaný počas útoku na Fort Dunstad, aktívny, no tajný utievač Talosa, nenávidí Thalmor

Meno : Nerub Barkath
Rasa : Ork
Dátum narodenia : 21th day of Morning Star, 4E 169
Miesto narodenia : pevnosť Mor Khazgur, Skyrim
Vek : 33
Hodnosť : Legionár
Jednotka : 8. cisárska légia, 3. kohorta, 9. orkská jazdecká centúria "Malakathov hnev"
Poznámky : člen elitnej jazdeckej centúrie, fyzicky statný, vlajkonosič a šampión légie v pästnom zápasení, bývalý prefekt, degradovaný po napadnutí thalmorského tribúna

Meno : Nuradim
Rasa : Bosmer
Dátum narodenia : 15th of Sun´s Height, 4E 177
Miesto narodenia : Arenthia, Valenwood
Vek : 25
Hodnosť : Legionár
Jednotka : 8. cisárska légia, 3. kohorta, 7. prieskumná centúria
Poznámky : prieskumník, expert na prežitie, výborný lovec a lukostrelec, sirota vyrastajúca v lesoch Valenwoodu, rodičia popravení pre odpor voči Thalmoru

Meno : Pyrylion
Rasa : Altmer
Dátum narodenia : 1st of Evening Star, 4E 173
Miesto narodenia : Alinor, Summerset Isles
Vek : 28
Hodnosť : Kvestor
Jednotka : 8. cisárska légia, 2. kohorta, 1. pešia centúria
Poznámky : spolu s rodinou utiekol zo Summerset Isles po prevzatí moci Thalmorským spolkom, študent magickej univerzity v Cyrodiile, smrtiaci pyromancer, sklony k sadizmu

Meno : Alana Redoran
Rasa : Dunmerka
Dátum narodenia : 2nd of Frostfall, 4E 181
Miesto narodenia : Balmora, Morrowind
Vek : 21
Hodnosť : Legionárka
Jednotka : 8. cisárska légia, 3. kohorta, 21. ženijná a spojovacia centúria
Poznámky : členka šľachtického rodu Redoran z Morrowindu, pred nútenou svadbou s členom rodiny Hlaalu ušla a živila sa ako pašeráčka, po chytení a vypočúvaní Thalmorom vstúpila do légie, rýchla kuriérka a majsterka presviedčania, prevlekov a klamu, v prestrojení doručovala Stormcloakom falošné rozkazy

Meno : Gaius Moraton
Rasa : Imperial
Dátum narodenia : 9th of Rain´s Hand, 4E 167
Miesto narodenia : Skingrad, Cyrodiil
Vek : 35
Hodnosť : tribún, výkonný agent
Jednotka : Penitus Oculatus
Poznámky : schopný veliteľ a námorník, vyrastal v Anvilských dokoch kde pracoval jeho otec ako rybár, vytrvalý, rodený vojak, veliteľ a vyšetrovateľ, člen cisárskej stráže, matka zahynula počas invázie Thalmoru

____________________________________________________________________________________________________

Pri nej stál papierik, na ktorom bolo tenkou, takmer neviditeľnou vrstvou atramentu napísané :

"Fredas, hodinu pred polnocou, ty a títo vojaci v Nightgate Inn, The Pale."

Rikke nenapadlo ani na sekundu rozkaz nesplniť. Odložila zbroj, obliekla si plášť a róbu s kapucňou a vybrala sa za prvým menom na zozname. Zo spôsobu, akým jej generál tieto rozkazy dával, jej bolo hneď jasné, že sa o tom okrem dotyčných nesmie dozvedieť nikto iný. Castle Dour opustila tak potichu, že veľmajstri Gildy Zlodejov by oproti nej vyzerali ako nešikovní babráci. V hlave jej však vírila len jediná myšlienka. Jediná spoločná vec, ktorá sa v každom spise opakovala bola tá, ktorá by sa za žiadnu cenu opakovať nemala.

Thalmor.

Upravil/a Santorelli dne 06.07.2014 23:33

Přidal Santorelli dne 07.07.2014 00:39

20th day of Sun´s Dusk 4E 202, Nightgate Inn

Nastala Fredasová noc, ľudia oslavovali koniec týždňa a predovšetkým povstania a všetky hostince v Skyrime boli miestami tých najdivokejších osláv, aké Nord mohol kedy zažiť.

Nie však v Nightgate Inn...

V nej sa sedelo sedem vojakov v úplnom, dychberúcom tichu. Legátka Rikke si zohrievala ruky pri ohni. Ten plášť mohol byť predsa len trochu hrubší. Pri pulte sedel svetlovlasý altmer s hlbokými žltými očami, oblečený v červenej róbe s kapucňou a emblémom draka. V jednej ruke držal šálok s čajom a tou druhou si ho ohnivým prúdom zohrieval. Vedľa neho sedela zubatá hora s vyholenou hlavou, obojručným mečom na chrbte, zelenou ťažkou zbrojou a prepichnutým čelom, popíjajúca medovinu. Normálnemu človeku by naskočila husia koža, no Altmer sedel pokojne a naďalej si zohrieval svoj čaj, v duchu nadávajúc, prečo akurát v Skyrime musí byť taká zima. Oproti legátke sedel pri ohni starší bradatý muž oblečený v čiernej zbroji s červeným emblémom draka, aký mal aj altmer. Jednou rukou neustále vyťahoval a zasúval svoj krátky meč. Bol to očividne nervózny, no zároveň pôsobivý človek, z ktorého vyžaroval rešpekt skoro tak ako z generála. Pri dverách stál bosmer s čiernymi vlasmi, ktoré mal zopnuté do vrkoča. Svojimi čiernymi očami pozoroval miestnosť a podobne ako veliteľ Gaius, aj on neustále napínal tetivu svojho luku. Narozdiel od neho však vôbec nejavil známky nervozity. Pôsobil chladne, ba až neprítomne. V pivnici hostinca stála pri sude brandy dunmerka s dlhými hnedými vlasmi a červenými očami. Oblečená v hnedej koženej súprave s kapucňou pôsobila skôr ako zlodejka než ako vojačka. Do striebornej čaše si naliala brandy a ochutnala. Pár sekúnd ho podržala na jazyku, potom prehĺtla a znechutene sa pozrela na mladého norda ktorý sedel na sude oproti nej. Svetlovlasý, modrooký a oholený kvestor hneď spoznal, že nepochádza z jednoduchého ľudu. Takýmto spôsobom by brandy neochutnával len tak hocikto. Dunmerka vypľula brandy a pustila sa do ďalšej vzorky.

Týchto sedem vojakov tam ticho čakalo až do hlbokej noci. Vtom sa dvere do krčmy otvorili a v nich stála malá šedivá postava oblečená v hrubom kožuchu. Už od dverí kričala :

"Pre Akatosha, tu je ale zima. Hneď mi niečo nalejte !"

Vojaci hneď vstali, zoradili sa, zasalutovali a nord šiel okamžite k baru. Vytiahol fľašu, otvoril ju, a položil pred generála. Ten sa napil, poďakoval, fľašu zatvoril a prikázal :

"Pohov vojaci. Sadnite si."

Okolo ohňa sa vytvoril kruh, v ktorého strede sa zohrieval generál. Ten sa zrazu postavil a začal rozprávať:

"Vojaci. Viete prečo ste tu ?"

Po tom čo sa na ich tvárach objavili nechápavé pohľady, pokračoval :

"Ste tu preto, lebo potrebujem tých najlepších ľudí akých légia má. Povstanie sa síce skončilo, jedna hrozba však zostáva. Vy ste tu na to, aby ste tú hrozbu zlikvidovali. Stanete sa lovcami. Ja a legátka vám ukážeme korisť, a vy ju ulovíte, vypitváte a prinesiete mi trofej. Osud cisárstva je vo vašich rukách."

Vtom sa ozval mladý Olaf :

"Pán generál, pokiaľ máte na mysli tých zvyšných povstalcov, ktorí sa poskrývali v horách..."

Generál ho nenechal dopovedať :

"Nejde tu o nich. Ide tu o niečo väčšie a nebezpečnejšie."

Chvíľu pozoroval ich tváre a s pokojným výrazom tváre zašeptal :

"Tu ide o Thalmor."

Na tvárach vojakov sa v tú chvíľu objavilo veľa pocitov, počnúc šokom a končiac jemnými úsmevmi. Generál pokračoval :

"Tí bastardi z ostrovov nám diktujú podmienky už príliš dlho. Posledná kvapka bola, keď sa ich vyslankyňa Elenwen objavila na mierových rokovaniach na High Hrotgare. Takmer nám pokazila šancu posilniť sa počas dočasného prímeria kým sa riešila situácia s drakmi. Generáli a legáti už v tajnosti pripravujú plány na inváziu Valenwoodu a ostrovov. Lenže kým žijú ich najvyššie postavení generáli a vodcovia, útok by nás stál draho. Každý z vás má svoje dôvody prečo Thalmor nenávidieť. Jedine pri vás si môžem byť istý, že nieste zradcovia a špióni. Dokonca aj pri tebe, Pyrylion. Môžem sa spoľahnúť na vašu vernosť cisárovi ?"

Miestnosťou sa neozvalo nič. Minútu bolo ticho, keď vtom vstal Olaf, položil svoj amulet Talosa pred generála a zvolal :

"Máte moju oddanosť generál. Rovnakú, akú má Talos. Som s vami. Sláva cisárovi."

Po ňom vstal Bosmer, vytiahol z batohu šíp z čiernym hrotom, položil ho k amuletu a povedal tichým, no o to viac temným hlasom :

"Tieto šípy som dostal od otca deň predtým, než ho zabili. Konečne ochutnajú krv Thalmoru."

Po ňom vstal Pyro, dal si dole kapucňu a v rukách roztavil kovový hrnček :

"Presne takto horel náš dom keď sme museli odísť. Ak to bude patriť Thalmoru, generál, bude to horieť tiež. Máte moje slovo."

Tribún Gaius zvolal :

"Cisára a vás, generál, budem nasledovať aj do Oblivionu. Idem do toho."

Dunmerka Alana zabodla do stolu pred generála dýku :

"Už som si myslela, že sa ma na to nespýtate. Jasné, že sa pridávam."

Miestnosťou sa ozval smiech. Potom vstal ork, odgrgol si a povedal :

"No, ak bude komu rozbiť hlavu, nech to sú aj daedry, generál."

Ozval sa ešte väčší smiech. Generál bol očividne spokojný s ich odpoveďou :

"Som rád, vojaci, že ste si vybrali tú správnu cestu. Vaše volanie po krvi nezostane nevyslyšané. Prejdime k prvému cieľu...je to v...počkať...počuli ste to ?

Vojaci sa otočili ku vchodu, spred ktorého bolo počuť tenký hlas a piskľavú reč. Alana vyskočila na stôl a vykukla vonku malou škárou medzi strechou a stenou krčmy. To čo videla, ju zhrozilo...

Čierne postavy v plášťoch a s fakľami...

Upravil/a Santorelli dne 07.07.2014 00:45

Přidal Santorelli dne 07.07.2014 14:29

Veľmi ďakujem za odpoveď. Dúfam že sa vám bude páčiť aj ďalšia časť.

____________________________________________________________________________________________________

20th day of Sun´s Dusk 4E 202, Nightgate Inn

Čierne postavy v plášťoch s kapucňami obkľúčili hostinec. Ich identitu prezradili dlhé blonďavé vlasy, ktoré z ich kapucní vytŕčali.

Thalmor...

Cez škáru ich Alana napočítala na tejto strane krčmy osem. Ohnivú žiaru z ich pochodní však bolo vidno aj z druhej strany budovy, kde pre zmenu nakukol Nuradim. Ten ich napočítal dvadsať. Veliteľ Gaius zašepkal :

"Takže je nás osem proti dvadsiatim ôsmim."

"Osem proti tridsiatim trom." zašepkal Pyrylion. V jeho ruke sa objavila červená žiara, ktorá v okolí nasvietila všetkú životnú energiu. Odhalila ďalších piatich vojakov stojacich pri dverách, pripravených vpadnúť dnu.

Zatiaľ čo veliteľ a ostatní rozmýšľali, ako sa z tejto šlamastiky dostanú, generál Tulius bol zhrozený. Všetko je stratené. Ako sa mohol Thalmor dozvedieť o našom pláne ? Sledovali nás cestou sem ? Je medzi nami špión ? Prečo sú tu ? Vtom sa zvonku ozvala hlasná výzva :

"Som inkvizítor v službách Thalmorského spolku. Máme informáciu, že vnútri sa nachádza vyznávač Talosa, a teda kacír. Ak sa nám dotyčná osoba vzdá, nikomu neublížime."

Generálovi padol zo srdca veľký kameň, ktorý však podľa výrazu tváre očividne dopadol na Olafa. Neprišli kvôli našej jednotke. Prišli kvôli Olafovi. Thalmor nemá ani potuchy o našom pláne.

Nič síce nevedia, ale ak nájdu v opustenej krčme ôsmich vojakov z Cisárskej légie, tak niečo tušiť začnú. Musia zomrieť. Nesmie ostať ani jediný svedok. Naklonil sa ku svojej jednotke a zašepkal :

"Vojaci. Obranné postavenie."

V tú chvíľu sa Nuradim postavil oproti dverám a namieril na ne lukom. Po oboch stranách dverí sa rozostavili tribún Gaius a kvestor Olaf s mečmi v rukách. Na stole pri nich stála Alana držiac v každej ruke dýku. Pri pulte stál generál a legátka a pred nimi stála zelená hora, ktorá držala v rukách obrovský meč. Pri Nerubovi stál Pyrylion a v rukách si pripravil ohnivú guľu. Stáli tam, pripravení na boj, s tvárami plnými napätia. Keď sa zvnútra nič neozvalo, inkvizitor zavelil k útoku.

Očividne netušil, kto sa dnu skrýva.

Prvý altmer ktorý otvoril dvere bol privítaný šípom v krku. Na ďalšiu skupinu, ktorá sa cez mŕtvolu svojho padlého druha predierala dovnútra, skočila Alana s bojovým pokrikom zo stolu. Na zemi sa objavili ďalšie dve bezvládne telá, každé s veľkým množstvom bodných rán. Gaius rozsekal ďalšieho elfa snažiaceho sa dostať dnu, zatiaľ čo Olaf pomáhal Alane znovu sa postaviť na nohy. Generál nato prikázal :

"Ideme na nich, legionári. Útok !"

Tento krok nikto z vysokých nečakal. Z dverí, kam ešte pred chvíľou vstúpili ich druhovia, sa vyvalil obrovský ork v zelenom brnení. Ani sa neobťažoval použiť schody, rovno prerazil zábradlie pri vstupe do hostinca a skočil na skupinu lukostrelcov strážiacich vchod, ktorí boli v takom šoku, že nestihli ani vystreliť. Pár sekúnd na to ležalo pred orkom šesť tiel, ktoré boli rozsekané na nepoznanie. Za ním sa z dverí vyrútil Gaius spolu s Olafom, ktorí sa pustili do skupiny ôsmich vojakov, ktorá pribehla z druhej strany hostinca. Nuradim zatiaľ pálil po elfoch, ktorí sa snažili predrať ku generálovi a legátke. Očividne neúspešne. Keď sa pred generála z vytaseným mečom zvalil už siedmy altmer s šípom v hrudi, bosmer si všimol že skupinu šiestich elfov v čiernych plášťoch blížiacich sa k postave v červenom. Pyrylion. Keď napínal luk a mieril na prvého z nich, oslepila všetkých ohnivá búrka. Keď utíchla, pred postavou v červenom ležala kôpka popola a kostí. Zatiaľ čo ostatní sa na ten pekelný výjav pozerali z hrôzou, Pyrylion sa šialene usmieval.
Medzitým Olaf a Gaius zlikvidovali aj posily, ktoré pribehli z druhej strany.

Nastalo ticho. Temné a hlboké ticho, ktoré prerušili až stony zranených altmerov. Pyrylion ich bez mihnutia oka dorazil dýkou zo žltého kovu.

Veliteľ Gaius začal počítať mŕtvych...

4 mŕtvoly vo vchode hostinca
6 mŕtvol lukostrelcov pri orkovi (presnejšie, to čo z nich ostalo)
6 spálených lebiek v kôpke popola
7 altmerov ležalo pred generálom a z každého trčal čierny šíp
8 zvyšných ležalo pri kvestorovi Olafovi

31 altmerov...dvaja chýbajú...

"Chýbajú dvaja..." oznámil Gaius. Pyrylion zasunul svoju dýku za opasok a pokojne povedal :

"Chýbajú traja. Nikde nevidím našu dunmerskú milady."

Mal pravdu. Po Alane ani stopy. Isto ju tí dvaja zostávajúci zajali a teraz s ňou utekajú na ambasádu, aby ju mohli vypočúvať, pomyslel si generál. Znovu na neho spadol ten pomyselný kameň a hlavu mu obsadili myšlienky, že jeho plán stroskotal v priebehu jedinej noci už druhý krát.

Vtom sa spoza neho ozval ženský hlas :

"Nechýbam vám ?"

Všetci sa otočili. V nočnej tme stála malá dlhovlasá postava s kapucňou, oblečená v hnedej koži. Pri nej kľačali dve svetlovlasé postavy s dýkami pri krku.

Přidal Santorelli dne 08.07.2014 13:08

Chcem sa poďakovať za pozitívne reakcie a prikladám ďalšiu časť. ;)

____________________________________________________________________________________________________

21th day of Sun´s Dusk 4E 202, Nightgate Inn

Meče, luky a praskanie ohňa utíchli krátko po polnoci. Pred Nightgate Inn stála medzi tridsiatkou mŕtvych elfov neveľká skupinka vojakov. Ork Nerub si čistil svoj obojručný meč od krvi jedným z altmerských plášťov, tribún Gaius lapal po dychu, kvestor Olaf sa modlil ku Talosovi, bosmer Nuradim vyťahoval z tiel šípy, Pyrylion v kľude popíjal svoj čaj akoby sa nič nestalo a udychčaná kuriérka milady Alana držala dýku pri krkoch jediných elfov, ktorí prežili. Generál a legátka pristúpili k nej :

"Legionárka, poviete mi, kam ste pre Akatosha zmizli ?"

"Títo dvaja sa rozbehli preč akonáhle náš obor roztrieskal zábradlie pred krčmou. Chytila som ich asi míľu odtiaľto. Nemyslím si, generál, že potrebujeme nejakých svedkov. A na druhej strane, vypočuť ich by tiež nebolo odveci." riekla dunmerka a nenápadne žmurkla na orka.

"Míľu odtiaľto ?!" nechápavo sa pozrel generál.

"Zabúdate, že som najrýchlejšia bežkyňa v 8. légií." odbila ho Alana.

Generál jej odpoveď už nevnímal. Kľakol si ku dvom altmerom a vypočúvanie sa mohlo začať :

"Za akým ste tu účelom ? Neverím, že si po mladého prefekta príde tridsaťtri altmerov iba preto, že nosí Talosov amulet." spýtal sa.

Altmer na ľavej strane sa ozval :

"Je to tak. Sme tu kvôli kvestorovi Balgrufsonovi. Čítali sme si jeho spis a aj hlásenia z dobytia Fort Dunstad. Veľmi dobre vieme, čo tam dokázal. A navyše, jeho otec je jarl Balgruff z Whiterunu. Takéto skutočnosti si žiadajú viac opatrnosti, tým pádom aj viac vojakov..."

Altmer napravo ho prerušil :

"Počkať...poznám vás...ste generál Tulius z 8. cisárskej légie, že ? Ja som tušil, že tu nejde len o kacírstvo. Neviem z akého dôvodu ste sa dopustili velezrady, ale pochybujem, že generál cisárskej légie je ochotný riskovať katovu sekeru kvôli mladému kacírovi. Cítim sprisahanie, generál. Toto nezostane nepotrestané. Keď sa dostanem na ambasá...chrr...argh...!!!"

Altmer ani nestihol dopovedať vetu. Jeho krkom prešla pätnásťcentimetrová ebonitová čepeľ dunmerskej milady a on sa zosunul k zemi, chrčiac a topiac sa vo vlastnej krvi.

"Nie, nedostaneš." odvetila Alana chladne.

Generál bol spokojný. O jeho pláne zatiaľ nikto netuší. Vtom sa však druhý thalmorský vojak vytrhol Alane zo zovretia, udrel ju do brucha a rozbehol sa do nočnej tmy. V priebehu sekundy zmizol. Tretíkrát za jedinú noc si generál z čela utieral studený pot. Vzduchom sa však ozvalo zasvišťanie šípu a krik umierajúceho. Nuradim sa pokojne vybral ku svojmu úlovku. V nočnej tme bolo počuť prosenie o milosť, v strede prerušené ostrým zvukom dýky prechádzajúcej krkom. Generálovi sa znovu uľavilo. Pomohol Alane na nohy, otočil sa ku svojej jednotke a povedal :

"Nech vás táto malá nepríjemnosť neodradí od našej ďalšej spolupráce."

Legionári sa usmiali. Generál pokračoval :

"Dnes v noci som vám plánoval predložiť prvú trofej. Ale ako vidím, každú chvíľu môžme čakať ďalšiu návštevu. Tridsaťtri chlapov bude thalmorom chýbať. Ak nás tu nájdu, sme stratení."

"Pane, ak tu nájdu tridsaťtri mŕtvol, tak zvýšia počet hliadok a dosť nám pohyb po Skyrime skomplikujú. A obzvlášť tu mladému. Ten si po dnešnej noci musí dávať extra veľký pozor." ozvala sa dunmerka.

"Máte pravdu. Ako sa ich zbavíme ?" spýtal sa generál.

"Navrhujem kremáciu." pokojne povedal Pyrylion, v rukách si chystajúc ďalšie pekelné inferno.

"Pre bohov, kvestor, len to nie !" odvetil mu tribún Gaius : "Jedno spálenisko nám tu bohato stačí."

Vtom sa ozval ork :

"Jedno šťastie že pár metrov od krčmy je jazero. A vyzerá to tak, že dosť hlboké."

"Taktiež by nebolo odveci umyť podlahu v hostinci od krvi a nejak narýchlo opraviť to zábradlie."
prelomila svoje mlčanie legátka Rikke.

"Má pravdu. Rozdelíme si úlohy. Gaius, Olaf, Nerub, vy sa postaráte o mŕtvoly. Alana, ty s Rikke upracete krčmu a vydrhnete dlážku od krvi. Nuradim, ty sa nejak pokús spraviť to zábradlie. A ty Pyro, ty choď nazbierať nejaké kamene. Na tom spálenisku postavíš ohnisko, nech to nevyzerá nápadne. A tiež bude niečo treba na zaťaženie mŕtvol. Koľko to asi bude trvať ?" spýtal sa generál.

"Podľa Nuradimových stolárskych schopností. Okolo polhodiny." ozval sa Pyrylion.

"Dávam vám pätnásť minút." prikázal generál a sám zobral prvé bezvládne telo a niesol ho k jazeru. Olaf a Gaius spravili to isté, nechápavo sa pozerajúc na Neruba, ktorý niesol mŕtvol päť. Dve na každom pleci a ďalšie v rukách. Alana a legátka Rikke sa pobrali do krčmy, neskrývajúc zlosť, že im pripadla ženská robota a pyroman Pyrylion šiel k jazeru nazbierať kamene. Keď už bolo kameňov dosť, šiel do krčmy po lopatu, nabral s ňou popol a kosti ktoré ostali po jeho vyčíňaní a vysypal ho do jazera.

O desať minút stáli všetci zoradení pred krčmou. Všade navôkol ani stopa po krvi a zábradlie pred vchodom vyzeralo ako nové. Generál nemal k dispozícií len skupinu najlepších vojakov a agentov. Mal k dispozícií aj skupinu najlepších čističov. Spokojný im oznámil :

"Hocikedy sem môže nabehnúť ďalšia skupina, tak to skrátim. O tri dni sa všetci stretneme pri vraku lode Icerunner pri Solitude. Tam vám už z konečnou platnosťou zadám vašu prvú úlohu."
Olaf ho prerušil :

"Generál, veď to je necelých päť míľ od Thalmorskej ambasády. Ste si istý ?"

Nuradim mu odvetil :

"Pod lampou je najväčšia tma, kvestor."

Generál pokračoval :

"Od tejto chvíle už nie ste súčasťou cisárskej légie. Cestovať budete pod falošnými menami. Nikde sa nezdržujte viac ako jeden deň. Thalmor má légiu pod palcom, nevieme, ktorý vojak môže byť ich informátor. Rikke zajtra sfalšuje hlásenie z útoku na Windhelm, oficiálne ste padli pri útoku na mesto a Olaf dezertoval z légie. Vyhýbajte sa každej cisárskej a thalmorskej hliadke na ktorú narazíte a o tom, čo som vám dnes povedal sa nesmie dozvedieť nikto iný. Ani vaša rodina.

Rozchod."

Vojaci sa vybrali smerom k Solitude. Na ich tvárach sa objavili zmiešané pocity, počnúc náhlym strachom o svojich príbuzných, ak sa Thalmor dozvie o ich poslaní a končiac ľútosťou nad tým, že svoju príslušnosť k légií, cisárovi a impériu zahadzujú za hlavu.

Napriek tomu sa im po niekoľkých minútach na tvárach objavil úsmev.

Konečne ochutnali krv vysokých.

Upravil/a Santorelli dne 08.07.2014 13:11