---

nebudem tu písať že sa mi vrátila múza lebo to nechcem zakrínuť
_____________________________________________________
„Amaund Motierre?“ spýtala sa prekvapene Astrid, nevnímajúc môj, asi sekundoví rozhovor s Kyraelom. „Nemám najmenšie tušenie kto to je. Ale Volunruud... O tom som už počula. A viem kde to je.“ Zamyslela sa.
„Takže tam mám ísť a prehovoriť si s tým Amaundem Motierrem?“ neviem či to bolo Dalkovým zámerom alebo nie, ale vyznelo to skôr ako konštatovanie než ako otázka.
„Hm?“ prebrala sa Astrid zo zamyslenia. „Nie!“ vykríkla tak prudko, že Dalk prekvapene ustúpil. „Počúvaj, neviem čo sa tu deje ale rozkazy tu vydávam ja. Nenechám sa tak ľahko pripraviť o autoritu!“
„Ale ja by som predsa nikdy...“ začal Dalk, Astrid ho gestom umlčala.
„Potrebujem čas na premyslenie.“ s týmito slovami sa otočila k odchodu.
S mlčanlivou výčitkou v očiach som jej s Alexom ustúpila z cesty.
„Hihihi. Áno. Áno! Len si premýšľaj ty suka. Proti právoplatnému počúvajúcemu nemáš šancu!“ ozval sa Cicero.
Dalk sa pohol ako blesk. Cicero sa ani nestihol pohnúť a Dalk ho už držal pod krkom a pritláčal o stenu.
„Počúvaj ty jeden blázniví gašpar.“ Zavrčal. „Mne je úplne jedno, že si strážca matky noci. Ak kvôli tebe, alebo kvôli tej mŕtvole prídem o Astridinu dôveru, tak ťa nasekám na kúsky, zavriem do jej sarkofágu a obidvoch vás hodím DO NAJHLBŠEJ PRIEKOPI MORA PRÍZRAKOV!! JE TI TO JASNÉ?“ zreval na celú svätyňu.
Cicero sa len chichotal.
Dalk nahnevane zavrčal a pustil ho na zem. Vzápätí vybehol z miestnosti.
Kútikom oka som pozrela na Alexa. „Normálne som čakala, že ho každú chvíľu pohltí.“ Povedala som.
Prudko na mňa otočil hlavu a v očiach mal bolesť.
„Ty si myslíš, že je to jednoduché? Strata ľudskosti? Myslíš si, že je to na smiech?“ zaprskal.
„Nie!“ vyletela som naňho. „Ja viem, že je to jednoduché! Sama som si tým prešla pamätáš? Tvoj jediný problém je v tom, že jediní ciel ktorý si si s tými úžasnými schopnosťami dokázal stanoviť bolo získať späť svoje spomienky. A vidíš, nakoniec sa ti to s veľkou dávkou neľudskosti podarilo a načo ti sú? Na také veľké h*vno!“
Otočila som sa k odchodu. Za sebou som počula ako Alex potichu syčí všetky nadávky na ktoré si spomenie a potom tupý úder keď kopol do steny.
Zamierila som k Astrid. Našla som ju vystretú na posteli v jej komnate. Keď som vstúpila otočila ku mne hlavu a posadila sa.
„Počula si?“ spýtala som sa.
Usmiala sa a prikývla. „Počkaj desať minút a potom ho za mnou pošli, dobre?“
Prikývla som a chystala som sa odísť.
„A Chell...“ ozvala sa ešte Astrid.
Zastavila som sa na prahu.
„Tak aby o tom nevedela celá svätyňa O.K?“
Usmiala som sa a prikývla.