---

21.Kapitola: Hmla na obzore

Práve som si niečo uvedomil, keď mi Agmaer obväzoval pohryzenú ruku.
„Kde je vlastne Bran a ten troll ? “ Opýtal som sa Agmaera. Agmaer sa zatváril trochu prekvapene a začal sa obzerať po jaskyni. Zrejme si neprítomnosť svojich zvierat ani neuvedomil.
„Neviem. Možno ostali vonku keď sa zatvorila kamenná stena. “ Odvetil, prestal mi zaväzovať obväzy a prešiel ku kamenným dverám. Rukou začal šmátrať po stene. Zrejme sa snažil nájsť tlačidlo na otvorenie dverí.
Po chvíli sa ozval škrípavý zvuk, stena sa otvorila a odhalila veľkú postavu trolla, ktorému sa pri nohách krútil pes Bran.
„Kde ste boli celý čas vy potvory, potrebovali sme pomoc ?! “ Začal na nich nadávať Agmaer a prstom ich hnal dnu do jaskyne. Hneď nato ako prešli opäť zavrel dvere do jaskyne.
Sano´r sa začal oháňať jednou rukou aby mu Bran neoblizoval uši keď si držal kúsok látky v nose. Zatiaľ som si sám obviazal ruku obväzom. O niekoľko hodín už nebude ani stopy po zraneniu. Aspoň jedna dobra vlastnosť na tom upírstve.
„Tak mali by sme vyraziť.“ Zahlásil pridusene Sano´r, lebo ešte stále si držal látku v nose.
Zasmial som sa na jeho hlase a prikývol. Agmaer pristúpil ku stĺpu a niečo vytiahol z tašky.
„Čo je to ? “ Opýtal som sa ho a hľadel na malý krištáľ v jeho ruke.
„Kameň duší. Keď ho vložím sem a smer týchto kameňov otočím na smer kde leží Ľadohrad, tak by nás to malo premiestniť priamo tam. “
Zdvihol ruku s kameňom a položil ho dnu do stredu ďalšieho kameňa duší, ktorý bol vsadený do stĺpa. Kameň, ktorý bol vsadený do stĺpa otočil hranou smerom k Ľadohradu.
Chcel som niečo povedať, ale nestihol som to pretože ma strašne šklblo. Necítil som pod sebou žiadnu zem a bál som sa že spadnem. Z farieb poletujúcich naokolo sa mi točila hlava a hrozilo že sa povraciam.
Pristál som na zem až sa mi podlomili kolená a padol som tvárou na zem. Do nosa som vdýchol prach a strašne som sa rozkašľal. Počul som okolo seba niekoľko postáv.
Nešikovne som sa postavil. Opäť sme boli v jaskyni, ale nie takej istej ako predtým.
„No páni ! To bol teda hnusný pocit. Už aby som ho nikdy nezažil. “ Zahlásil Sano´r sťažka dýchajúc.
„Veľmi tomu never. Myslím že ešte túto rýchlu prepravu použijeme. “ Povedal Agmaer Sano´rovi a snažil sa upokojiť vystrašeného Brana.
Agmaer pristúpil k stene, zrejme k východu a opäť začal prechádzať rukou po stene aby našiel tlačidlo. O chvíľu ho našiel a kamenné dvere sa otvorili.
Keď som vyšiel von na líci ma štípal vietor, ktorý sa prechádzal planinou. Za krkom som pocítil chlad a vodu.
„Prrrrrr ! “ Zanadával som keď mi sneh zo skaly spadol za krk.
„Radšej potichu. “ Zahlásil Sano´r. Vonku toho nebolo veľa vidno pretože bola dosť hustá hmla.
Vyšli sme na cestičku, ktorá bola nad Ľadohradom. Asi desať metrov pod nami boli roztrieštené domy a skaly.
„Pozrite ! “ Povedal odrazu Agmaer. Zo Sano´rom sme sa pozornejšie zahľadeli pomedzi domy a videli pohybujúce sa postavy desiatok príšer. Nebolo ich síce dobre vidieť pre hmlu, ale jednoznačne to boli príšeri.
„U Talosa ! Je ich tam toľko. “ Vydýchol Sano´r. Jeho poznámku o Talosovi, o ktorom som nič nevedel, som nekomentoval.
„Ako pomedzi nich prejdeme k univerzite ? “ Povedal Agmaer.
Až teraz som si všimol čo je za mestom. Pripadalo mi to skôr ako hrad. Je o dosť iný ako ten u Strážcov. Pomyslel som si. Z diaľky sa veľmi nedalo rozoznať ako vyzerá, ale všimol som si čiernu, zrejme mramorovú dosku a v nej oko s čiarami. Nedalo sa to rozoznať. Je to asi znak univerzity. Zaujímavé bolo že hmla sa skončila priamo pred prvým oblúkom, hneď pri prvom chodníku do univerzity. Chodník do univerzity bol pomerne dlhý a sem tam sa z určitého miesta niesol modrý pás až mizol kdesi na nebi.
„Pozrite ! “ S ohromením zvolal Sano´r. Na oblúku, ktorý bol prvým hneď za mestom sedel obrovský drak, ktorý vydychoval obláčiky pary. Draka na oblúku som si predtým zrejme nevšimol. Čierni a obrovský ako dom a keď sa k tomu pridá chrlenie ohňa alebo ľadu. Trochu ma pri pomyslení že okolo neho musíme prejsť, zamrazilo.
„Čo do zabudnutia urobíme ?! Nemôžeme prejsť pomedzi tie príšery len tak, a ktomu ešte ten drak ! “ šepkal Agmaer.
Sano´r hľadel na mesto a zrejme o niečom premýšľal.
„Ja ich odlákam. “ Zahlásil Sano´r sebaisto. Na tvári sa mu na chvíľu zjavili obavy, no vzápetí zmizli a nahradilo ich skalopevné odhodlanie.