---

18.Kapitola: Sano´rove obavy

Zhlboka som zazíval a otvoril oči. Cítil som sa perfektne. Spánok mi veľmi pomohol, ešte že som poslúchol Khajrgovu radu a pospal si. Trocha som sa zamračil. Spal by som aj dlhšie nebyť toho sna.
Videl som Khajrga a mňa ako ešte za starých čias pijeme pri zvalenom voze skoomu a smejeme sa. Zrazu sa však Khajrgo postavil a bez slova sa vzdaľoval a vtedy som sa zobudil.
Žeby ten sen niečo naznačoval ? Aj teraz mám pocit že mi niečo chýba.
Kde je Khajrgo ?! Vyskočil som na nohy a hľadel na všetky strany. Kam zmizol ? Mal som nutkanie zakričať jeho meno, ale to by nebolo veľmi rozumné. Kam len mohol ísť sám ?
Pohľad mi padol na otvorený vak. Zašmátral som rukou a zistil že protilátka chýba.
„Blázon ! “ Zahrešil som potichu. Kam si myslí že pôjde ? A prečo chce ísť bezo mňa ?
Ked som sa upokojil a trocha porozmýšľal tak odpoved nebola ťažká. Takto ma chce chrániť ? Ved som mu už povedal že sním pôjdem všade aj keby neviem čo bolo.
Zavrčal som, zavrel vak a hodil sa do vody. Práve som vyschol a teraz pre toho blázna som opäť mokrý. Dúfam len že to nie je dlho čo odišiel.
Ani som sa nenazdal kedy a už som šplhal na breh von z vody. Dobre, Khajrgo vravel že stačí ísť po ceste a potom by som mal uvidieť jaskyňu.
Začal som bežať čo nebolo veľmi múdre ale inak by som to asi nevydržal. Bežal som tak rýchlo ako ešte nikdy. Mal som pocit že Khajrga musím nájsť čím skôr, ináč sa niečo stane.
Bežal som tak rýchlo že dokonca som utiekol aj pár neznámym beštiám, ktoré na mňa vybehli spoza kmeňa stromu alebo skaly.
Sám som bol prekvapený ked som im utiekol. Onedlho som však zastavil a takmer som sa nemohol polapiť dych. Na chvíľu som sa musel oprieť o nedaleký kameň a prečkať bolesť v hrudi. Po chvíli som sa obzrel po okolí. Bola tam, jaskyňa. Ešte chvíľu som sa opieral o kameň a potom šiel priamo k jaskyni. Nedaleko nej boli na zemi kvapky krvi.
Znepokojilo ma to a dúfal som že to nie je Khajrgova krv. Potom som vstúpil priamo do jaskyne. Bol som ešte dosť zadychčaný tak som nevnímal okolie. Až potom som si uvedomil že hľadím na obrovský a veľkolepý hrad. Hoci bol zničený sálala z neho akási moc. Či bola zlá alebo dobrá to neviem povedať.
Niečo som zazrel kútikom oka ako to kráča hore k veľkým dubovým dverám na ktoré zabúchalo päsťou.
„Khajrgo ? “ Zvolal som na postavu. Postava sa otočila ku mne a jej oči svietili už z diaľky. Nebol to Khajrgo. Nemal uši ani taký obrys postavy ako Khajrgo. Iba na cez celú tvár mal jazvu ako ten bandita, ktorého Khajrgo...
„To nie... “ Vydýchol som a postava potom zmizla. Akoby sa prepadla pod zem. Zvnútra hradu sa taktiež ozval výkrik, hrozný, desivý a plný bolesti. Hlas patril Khajrgovi.
„Khajrgo ! “ Vykríkol som a hnal sa k dverám. Dobehol som k nim a snažil sa ich otvoriť. Krik sa rozliehal po celom okolí.
„No tak ... ! “ Vrazil som do dverí plecom a o trochu sa otvorili. Ocitol som sa dnu. Na dverách visel Khajrgo so šípom v pleci a vedľa neho muž v neznámom oblečení s kušou na chrbte a strieborným mečom v ruke. Nebola to tá postava, ktorú som videl pre dvermi.
Muž na mňa chvíľu prekvapene hľadel a ohnal sa po mne mečom. Uhol som sa a vrazil mu päsťou do brucha. Chytil som mu ruku s mečom a hodil sa sním o stenu. Meč mu vypadol z ruky a padol na zem. Mlátil som ho s kolenom do hrude ako to len šlo. Zrazu som pocítil bolesť na bruchu. Muž ma odkopol a ja som spadol na zem. Na bruchu som mal sečnú ranu z noža, ktorý držal muž v ruke. Našťastie to je len škrabnutie. Muž sa vrhol po svoj meč a ja som vytasil svoj.
„Sano´r... “ Ozval sa Khajrgo. Jeho hlas bol príšerný. Kvapkal z neho pot ako keby pršalo. Zatínal zuby od bolesti a nemohol poriadne dýchať.
Pozrel som sa na muža, ktorý už stál s mečom v ruke.
„Ty si strážca úsvitu ? “ Vravel som s pohľadom namiereným na muža. Muž na mňa chvíľu hľadel a potom prikývol.
„Teba sme hľadali. “
„Prečo si tu s upírom ?! Nemáš tie oči ako oni tak prečo si tu sním ? “ Odvetil muž.
„Je to trošku dlhý príbeh tak sklop zbraň a ja ti ho poviem.“
„Tak hovor.“
Zaťal som zuby, bál som sa o Khajrga že to nevydrží ale ináč by nám muž neveril. Čo najrýchlejšie som mu povedal všetko čo sa stalo odvtedy čo som zachránil Khajrga. Aj tak to trvalo asi desať minút. Vnímal som len krv, ktorá stekala na zem s nepríjemným zvukom.
„Prečo by som vám mal veriť, hoci to znie dosť presvedčivo. “
„Čo by som tu robil ináč s upírom ?! “ Zakričal som naňho. Zbytočne strácam čas a Khajrgo môže vykrvácať.
Muž sklopil zbraň vzdychol a zbraň zasunul do puzdra. Aj ja som prikývol a potom sme prešli k Khajrgovi.
„To nie je obyčajný šíp, pravda ? “ Opýtal som sa ho s obavami.
„Nie, je vytvorený na zabíjanie upírov. Tvoj spoločník má zatiaľ šťastie. Zasiahol som ho iba do ramena.
„Dobre, toto bude asi bolieť. “ Vravel to Khajrgovi. Muž chytil šíp a trhnutím ho vytiahol. Khajrgo zavyl od bolesti.
„Rýchlo pomôž mi.“ Povedal muž a spolu sme chytili Khajrga, ktorý sa celý triasol a odniesli sme ho do kruhovej miestnosti a potom sme vyšli po schodoch do miestnosti s posteľami.
„O chvíľu sa vrátim. “
Muž niekam odbehol a prišiel s vedrom vody, handrou, nožom a fľaštičkou zrejme nejakého lieku.
„Vymy mu ranu.“ Povedal muž a sám prešiel ku krbu, otvoril malé dvierka s ktorých vyšiel dym a vložil čepeľ noža do ohňa. Namočil som handru do vody a vymyl Khajrgovi ranu s ktorej sa stále valila krv.
Asi po troch minútach muž vybral nôž a prešiel ku Khajrgovi. Hľadel som naňho trochu s obavami pripravený zakročiť keby sa chytal urobiť to čo nemá. Muž priložil rozpálený nôž k rane. Khajrgo sa mykol a zakňučal ako ranená mačka. Ozval sa nepríjemný zvuk a z rany prestala tiecť krv. Potom muž odzátkoval červenú fľaštičku, ktorú si priniesol a vlial ju Khajrogi do úst.
„Teraz to je len na ňom, rana by sa mu mala rýchlo zaceliť kedže je upír ale nepredbiehajme“
Prikývol som a dúfal že sa s toho Khajrgo dostane.