#62
...
„No tak, preber sa... “ Vravel som Sano´rovi a fackal ho po tvári kým sa neprebral.
„Nemal si používať tú tvoju silu, veľmi ťa oslabila. Stačí že ju použiješ len raz, už vtedy máš dosť. “ Hrešil som ho.
Sano´r pár krát vykašľal vodu a pomaly sa posadil.
„To je dobre.... “ Odvetil Sano´r a podal mi protilátku, ktorú ešte stále držal v ruke.
„To nie je dobre, prišli sme o polovicu jedla a už nemáme žiadne šaty. Máme len toľko jedla, koľko ty máš vo svojom vaku. “
„Tá druhá protilátka sa rozbila ? “ Pýta sa Sano´r.
„Asi. Zrejme ju rozožral ten jed. “ Odvetil som trochu skľúčene. Sano´r potichu zahrešil.
„Dobre nie je len to že už máme len jednu protilátku. Čo ked ju budeme potrebovať ? “ Trochu panicky zvolal Sano´r.
„Už to nechaj tak. Stalo sa, čo sa stalo. “ Bolo vidieť že to tak nechcel nechať, no dalej sa neškriepil.
„Tak kde leží ten Dawnguard ? “ Zrazu sa spýtal Sano´r.
„Čo ? “ Pýtal som sa nechápavo. „Kde je ten Dawnguard ?! Načo sme tam predsa išli ?! “
„Och, neviem síce kde presne, ale stačí ak pôjdeme po hlavnej ceste, ktorou sme šli do Riftenu, smerom k moru. Och a skoro som zabudol. Vraj sa tam ide cez jaskyňu. Je to za nejakou horou či čo. “ Odvetil som mu.
„Dobre, mali by sme vyraziť. “ Postavil sa, ale takmer znova spadol.
„To rozhodne nie, trochu si tu oddýchneme. “ Odvetil som a stiahol ho na zem. Nepriečil sa tomu.
„Trochu si pospi, ja aj tak nebudem môcť zaspať. “ Sano´r bez reptania poslúchol a schúlil sa do klbka aby mu bolo teplejšie.
V premočených šatách síce nebolo dvakrát teplo, ale nič iné nám neostávalo. V rukách som sa pohrával s protilátkou a rozmýšľal ako by som sa mohol vyliečiť. Bál som sa aby som Sano´rovi neublížil, ked sa na mňa dostaví tá chuť. Bolo by lepšie odísť a nechať ho tu aby bol odo mňa bezpečne daleko. Pohrával som sa s tou myšlienkou ako mačka s klbkom vlny a cítil som že urobím len dobre ked odídem.
Tá myšlienka ma celkom pohltila. Vstal som a otočil sa k Sano´rovi. Chvíľu som naňho hľadel, potom som sa spamätal a vošiel do chladnej vody a začal potichu plávať preč od Sano´ra k náprotivnému brehu kde bola hlavná cesta.
Po krátkom plaveckom vystúpení som konečne vyšiel na breh a znova sa otočil k malému ostrovčeky, kde ležal spiaci Sano´r. Trochu som začal ľutovať že som si nezobral žiadne jedlo z vaku. Bolo už neskoro vrátiť sa.
Prešiel som niekoľko krokov a ocitol sa na hlavnej cestičke, ktorá ma zavedie tam kam potrebujem. Zakrádal som sa poza suché stromy a väčšie kamene, ktoré trčali zo zeme aby ma zakryli pred nežiaducimi očami a bystrým sluchom monštier pobehujúcimi všade naokolo.
Aspoň Sano´r ostane vo väčšom bezpečí ako by bol so mnou. Bol som mu len na obtiaž a privádzal som ho len z jedného nebezpečenstva do dalšieho. Samému mu bude lepšie, vie lepšie narábať mečom, skrývať sa, loviť. Je skrátka schopnejší ako ja. Myslel som na to celú cestu, ale aj tak ma neprestávali ťažiť myšlienky že predsa sa mu môže niečo stať.
...