---

dík za Like. ale komenty sú lepšie :D kludne aj napíšte že v čom sa mám zlepšiť.
_________________________________________________________________________
Oslepujúci záblesk svetla a neuveriteľná tlaková vlna ma zmietla z bieleho draka a zdvihla ma do vzduchu. Pocítila som ako som do niečoho narazila a skĺzla na zem. Zostala som tam ležať oslepená a z vyrazeným dychom. Trvalo mi iba stotinu sekundy kým som sa rozkukala ale to môjmu súperovi dokonale stačilo. Vrhol sa na mňa.
Nestihnem sa uhnúť. Uvedomila som si. A keď už ma raz chytí tak sa mu už nevykrútim.
Zažmúrila som oči.
Dračie čeľuste sa zaklapli päť centimetrov od mojich. Prekvapene som zažmurkala a pozrela sa drakovi do očí, ktoré takto tesne pred smrťou ešte naposledy získali normálny vzhľad a potom som sklopila oči k čepeli zabodnutej do jeho hrudi.
Larilia mu vytiahla meč z tela a striasla z neho krv. Až potom sa na mňa pozrela. Pozviechala som sa a opätovala jej uprený pohľad. Navzájom sme sa premeriavali. Rozmýšľala som či na mňa zaútočí. Jej myseľ bola zrazu rovnako nepreniknuteľná ako keď som ju zacítila prvý raz.

Vyrušil nás Kyrael ktorému sa konečne podarilo nás dobehnúť. Neustále na mňa sypúc podrobné vysvetlenia aká som hlúpa a neopatrná a impulzívna poletoval nad dedinou.
Znovu sme s Larliou pozreli na seba. Nadvihla obočie. Ja som prevrátila očami.

Uškrnula sa a pozrela na dračie telo z ktorého sa práve začínala uvoľňovať duša.
Doteraz mi nepovedala ako sa vtedy cítila keď pohlcovala dračiu dušu, ale ja som to cítila ako keby mi niekto pomocou telepatie za niekoľko sekúnd porozprával príbeh celého jeho života.

Preto som tentoraz s úľavou prenechala celú jeho dušu Larlii.
Kyrael pristál na dome oproti nám a sledoval to. Keď zmizol posledný kúsok drakovej duše otvoril ústa a z hrdla sa mu vydral neľubozvučný žalospev. Netrvalo dlho a pridala som sa aj ja.

Keď doznel posledný tón smutne som sklonila hlavu a jemne som sa dotkla nosom toho čo zostalo z draka ktorého jedinou chybou bolo to že uveril nesprávnej strane.

„Mali by sme ísť.“ Ozval sa Kyrael váhavo.
Prikývla som a vyskočila som na dom pri mne a stadiaľ som sa potom vzniesla k nočnému nebu.
„Tak kde je to tvoje úžasné miesto na lovenie?“ spýtala som sa keď na Kyr dobehol.
„Ty chceš ísť ešte stále loviť? Po tom všetkom?“
„Nechcem! Ale som hladná!“ vyštekla som.
„Aha. O.K tak za mnou.“ Vyhlásil Kyr.
Nasledovala som ho.