---

tak další diel díky za komenty atd.. bwt darkwolf nechcela by si tam vlka? :D ja len že keď sem dragonozzy dal černoboha ja sem kludne môžem dať Gorju. :D
_________________________________________________________________________________
Nahnevane som zrevala. Okamžite som zaradila na najväčšiu rýchlosť a vyštartovala som k nemu. Počula som ako na mňa kyr volá ale nespomalila som. Pristála som na streche domu pred drakom a vycerila som naňho zuby.

„Páchneš.“ Vyhlásila som keď som si bola istá že mi venuje všetku svoju pozornosť.
„Páchneš ako moji najväčší nepriatelia. A predsa patríš do tohto sveta. Kto je tvoj pán?! Hovor!!“
Posmešne sa na mňa pozrel svojimi fazetovými očami bez zreničky bez dúhovky, úplne iné ako by mal mať.
„Pridal som sa na stranu toho ktorého Temné deti nazývajú Zradca. Sľúbil mi že keď sa zbavíme teba, tvojho spoločníka a požierača duší dá nám moc znovu si podrobiť ľudstvo!“
Pri mene Zradcu sa mi zježili šupiny ale napriek tomu som pokračovala v rozhovore.
„Ak požieračom duší myslíš Alduina tak ten by vám vládu nad ľuďmi vrátil tiež.“
„Áno, požierač duší je Alduin. Snáď si neuverila tým ľudským povedačkám o požieračovi svetov.“ Mykla som chvostom.
„Sila požierača duší už ochabla.“ Pokračoval biely drak. „Veď to vidíš sama. Už ani vlastnú dcéru nevie presvedčiť aby sa k nemu pridala.“
„Alduinova sila...“ vrhla som sa na draka uprostred vety.
Postavil sa na zadné silno mávol krídlami a zároveň zreval neutíchajúcu silu čím ma vo vzduchu zbrzdil dosť na to aby som dopadla priďaleko od neho. Ako náhle som dopadla vrhol sa na mňa.
Odskočila som a vychrlila naňho prúd plameňov, ktoré on sabotoval mrazivým dychom. Rozčúlene som vycerila zuby.
Na chvíľu sme sa obaja premeriavali. Neviem čo bežalo hlavou jemu ale ja som rozmýšľala nad tým že asi najväčšia výhoda ktorú proti nemu mám je moja obratnosť. Takže ho musím vyprovokovať.
Zacvakala som zubami. „Tak poď!!“ vyzvala som ho.
Neohrabane na mňa znovu skočil. Uhla som sa elegantným skokom plne využívajúc výhody štyroch nôh a v letku som mu sekla do krídla.
Zreval. znovu sa na mňa otočil ale tentoraz sa už nepokúsi skočiť. Namiesto toho mocne mávol krídlami a ofŕkajúc ma krvou vzlietol. Zrejme nevedel že vo vzduchu som aspoň raz taká obratnejšia ako na zemi.

Skôr než stihol druhý raz mávnuť krídlami už som sa vznášala nad ním a zabárala mu zuby do zátylku. Zložila som krídla a vlasnou váhou som ho stiahla k zemi. Zúrivo zamykal hlavou ale ja som len silnejšie zaťala zuby a nepustila som sa.
Keď zistil že odporom nič nedosiahne ochabol. Pozviechala som sa stále mu zabárajúc zuby do zátylku keď mi začala brnieť koža. Také niečo som necítila už dobre dávno a to bol dôvod prečo som reagovala príliš pomaly.