---

mno stále čakám na reakciu na koment vyššie :D
____________________________________________

Aj v absolútnej temnote som bola schopná vidieť vydesené tváre Motierra a jeho poskoka. Tí dvaja samozrejme nič nevideli a tak som si dovolila pobavení úškrn.
„Assassin.“ Opravila som ho, po chvíli nepríjemného ticha.
„Samozrejme. Teda... ehm.“ Motierre si odkašlal a znovu spustil. „Chcem aby bol zavraždený... cisár.“
*No konečne sa dostal k pointe. Cisár hm?* pomyslela som si.
„To nie je lacný cieľ.“ Upozornila som.
„Viem. Môžem vám zaplatiť dvadsaťtisíc v zlate. Nerátajúc zálohu.“
„Dobre.“ Povedala som ľahostajne ale v skutočnosti mi tá suma vyrazila dych.
*Dvadsaťtisíc? Z toho by sme si mohli žiť ako prasatá v žite prinajmenšom niekoľko rokov!*
„A je tu ešte niečo.“ Dodal Motierre vyťahujúc niečo z vrecka. „Zanes toto svojmu... ehm... nadriadenému.“ Podal mi zložený kus papiera a akýsi amulet.
„Ten list všetko vysvetľuje. Amulet je cenný. Mal by pokryť všetky náklady.“
*No? Čo na to hovoríš Kyr?*
*Čo sa týka dôležitosti má pravdu. Takéto niečo sa nám nepodarilo už... storočia.*
*Ja neviem. Mám nepríjemný pocit.*
*Myslíš že je to pasca?*
*Nie. Motierre na nás nič nešije.*
*Tak potom čo?*
*Proste mám pocit, že sa niečo pokazí.*
*Mám tu niekde hraciu kocku...* začal sa prehrabávať vo vreckách.
*Párne áno. Nepárne nie.* povedala som.
*O.K.* hodil kockou.
*Päť.* ozmámil.
„Dobre. Berieme to.“ Rozhodla som sa.
Sviečky rozložené okolo čiernej svätosti vzbĺkli. Motierre a jeho poskok si prekvapene zakryli oči. Vykĺzla som von.
Motierre sa pozrel na kostru čiernej svätosti a nasucho preglgol.
„Takže sme vážne spravili dohodu.“ Skonštatoval.
Na lebke sa krvavočervenou farbou vynímal znak temného bratstva.