---

ja už ani neviem čo mám písať (sem hore príbeh mi ešte ako- tak ide nebojte) :D
______________________________________________________________________
Kyrael mlčal.
Zišla som po schodoch a chvíľu som si prezerala kostlivca zrúteného na tróne.
„Ty sa postavíš, zmrde, viem to.“ Vyhlásila som.
Kostlivec nereagoval.
Povzdychla som si. Natiahla som ruku a letmo som sa dotkla lebky. Vzápätí som rýchlosťou blesku zaťala prsty do dier čo zostali po očiach a potiahla som.
Lebka sa s tichím „pop!“ oddelila. Nič iné sa však nestalo.

Neveriacky som pozrela na lebku a potom znovu na kostlivca.
„Pop?!“ kútiky úst sa mi mykli.
„Nemám tu Mp3.“ Vyhlásila som zo všetkou vážnosťou ktorú som bola schopná pozbierať.
Kostlivec stále nereagoval. Zato Kyr veľmi hlasno mlčal.

Pokrčila som plecami a začala schádať po druhej polovici schodiska.
Do zátylku ma trafila stehenná kosť. Obzrela som sa.

Kostlivec stál na jednej nohe pred trónom a vysielal mojím smerom súbor veľmi výrazných gest. Väčšina z nich sa niesla v duchu: „Bol by som veľmi rád keby si mi vrátila hlavu. A keď už budeš hádzať tak mi hoď aj tú nohu.“
Podišla som k nemu a vrátila mu časti tela. Keď sa otočil aby sa znovu posadil na trón nenápadne som mu potiahla jabĺčko.
*Chell...* ozval sa zaliečavo Kyrael.
*Čo je?*
*Kradnúť časti tela sa nepatrí!*
Krátko som sa zasmiala a odhodila som kĺb. Počula som ako v diaľke cinkol o skalu.
*Ja viem.* vyhlásila som. *Prečo inak si myslíš že som to spravila?*