Fórum | Galerie | Archív novinek | Hlavní strana               LOGIN | REGISTRACE
Prastaré Archívy: Arena PA: Daggerfall PA: Morrowind Construction Set Čas zkracovaní Cechy Skyrimu Rasy ve Skyrimu Let´s learn some lore
Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Víte že..
Sdí­let

nahoru
Číst diskuzi
Právě je zde: 1 host(ů)
 Tisk diskuze
The Elder Scrolls Legends
clown333
díky Grin
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
...

„No tak, preber sa... “ Vravel som Sano´rovi a fackal ho po tvári kým sa neprebral.
„Nemal si používať tú tvoju silu, veľmi ťa oslabila. Stačí že ju použiješ len raz, už vtedy máš dosť. “ Hrešil som ho.
Sano´r pár krát vykašľal vodu a pomaly sa posadil.
„To je dobre.... “ Odvetil Sano´r a podal mi protilátku, ktorú ešte stále držal v ruke.
„To nie je dobre, prišli sme o polovicu jedla a už nemáme žiadne šaty. Máme len toľko jedla, koľko ty máš vo svojom vaku. “
„Tá druhá protilátka sa rozbila ? “ Pýta sa Sano´r.
„Asi. Zrejme ju rozožral ten jed. “ Odvetil som trochu skľúčene. Sano´r potichu zahrešil.
„Dobre nie je len to že už máme len jednu protilátku. Čo ked ju budeme potrebovať ? “ Trochu panicky zvolal Sano´r.
„Už to nechaj tak. Stalo sa, čo sa stalo. “ Bolo vidieť že to tak nechcel nechať, no dalej sa neškriepil.
„Tak kde leží ten Dawnguard ? “ Zrazu sa spýtal Sano´r.
„Čo ? “ Pýtal som sa nechápavo. „Kde je ten Dawnguard ?! Načo sme tam predsa išli ?! “
„Och, neviem síce kde presne, ale stačí ak pôjdeme po hlavnej ceste, ktorou sme šli do Riftenu, smerom k moru. Och a skoro som zabudol. Vraj sa tam ide cez jaskyňu. Je to za nejakou horou či čo. “ Odvetil som mu.
„Dobre, mali by sme vyraziť. “ Postavil sa, ale takmer znova spadol.
„To rozhodne nie, trochu si tu oddýchneme. “ Odvetil som a stiahol ho na zem. Nepriečil sa tomu.
„Trochu si pospi, ja aj tak nebudem môcť zaspať. “ Sano´r bez reptania poslúchol a schúlil sa do klbka aby mu bolo teplejšie.
V premočených šatách síce nebolo dvakrát teplo, ale nič iné nám neostávalo. V rukách som sa pohrával s protilátkou a rozmýšľal ako by som sa mohol vyliečiť. Bál som sa aby som Sano´rovi neublížil, ked sa na mňa dostaví tá chuť. Bolo by lepšie odísť a nechať ho tu aby bol odo mňa bezpečne daleko. Pohrával som sa s tou myšlienkou ako mačka s klbkom vlny a cítil som že urobím len dobre ked odídem.
Tá myšlienka ma celkom pohltila. Vstal som a otočil sa k Sano´rovi. Chvíľu som naňho hľadel, potom som sa spamätal a vošiel do chladnej vody a začal potichu plávať preč od Sano´ra k náprotivnému brehu kde bola hlavná cesta.
Po krátkom plaveckom vystúpení som konečne vyšiel na breh a znova sa otočil k malému ostrovčeky, kde ležal spiaci Sano´r. Trochu som začal ľutovať že som si nezobral žiadne jedlo z vaku. Bolo už neskoro vrátiť sa.
Prešiel som niekoľko krokov a ocitol sa na hlavnej cestičke, ktorá ma zavedie tam kam potrebujem. Zakrádal som sa poza suché stromy a väčšie kamene, ktoré trčali zo zeme aby ma zakryli pred nežiaducimi očami a bystrým sluchom monštier pobehujúcimi všade naokolo.
Aspoň Sano´r ostane vo väčšom bezpečí ako by bol so mnou. Bol som mu len na obtiaž a privádzal som ho len z jedného nebezpečenstva do dalšieho. Samému mu bude lepšie, vie lepšie narábať mečom, skrývať sa, loviť. Je skrátka schopnejší ako ja. Myslel som na to celú cestu, ale aj tak ma neprestávali ťažiť myšlienky že predsa sa mu môže niečo stať.

...
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
17.Kapitola: Konečne v cieli

Cesta mi ubehla celkom rýchlo, išiel som bez rozmýšľania iba čo som si dával pozor aby mi do cesty neskočila nejaká príšera a snažila sa ma odpútať od môjho cieľa. Cesta mi trvala možno také dve až tri hodiny, ale mne to ubehlo veľmi rýchlo. Z temných a pochmúrnych myšlienok ma prebral až koniec mojej cesty. Ocitol som sa pred vchodom do jaskyne. Trocha som sa zarazil ako presne viem kde je ten vchod do jaskyne. Žeby som tu už predtým bol ?
Zároveň som však vnútri pocítil hlad. Nie obyčajný, ale po krvi a zabíjaní. Zavrel som oči a snažil sa ten pocit potlačiť.
Začínal som si myslieť že som sa vyliečil. V hĺbke duše som vedel že to nie je možné, ale aj tak som dúfal. Zaťal som päsť a udrel ňou do zeme až som si odral hánky. Prečo ja ?
Prinútil som sa vstať a urobiť pár krokov vpred. Z odratých hánok mi teraz kvapkala krv na zem. Rana sa mi nehojila. Keby som si dal len trošku ľudskej krvi...Nie !
Musím sa ovládať. Zaťal som zuby a snažil sa prestať myslieť na bolesť v pravej ruke a pocitu túžby po krvi. Bolo to ako sa snažiť prinútiť draka sadnúť.
V mojej taške celkom na dole ležala protilátka, ktorú som si teraz chcel dať za všetko na svete ale vedel som že nemôžem. Je to jediná ktorú mám a musím si ju dať až ked to bude vážne potrebné.
Vstúpil som do jaskyne. Chvíľu som šiel po tunely s pár chladnými fakľami v držiakoch pripevnených na stenách. Priechod nebol veľmi veľký. Na druhej strane som sa ocitol v akejsi miske. Perfektná skrýša na nejaké tajné miesto. Bola to dolinka ktorú dookola strážili vrchy a jediní prechod bola zrejme iba táto jaskyňa.
Začal som ísť po chodníčku, ktorý smeroval z jaskyne až niekam dalej kam som teraz nemohol vidieť. O kúsok dalej ležalo malé jazero na brehu s člnom. Nepáči sa mi to ticho ktoré tu vládne.
V prachu na cestičke som sem tam zrazu zazrel ľudské a ešte jeden stopy, ktoré som nedokázal rozoznať. Žeby nejaká príšera ? Skúmal som stopy a takmer som si nevšimol veľkolepý hrad na vyvýšenej skale. Teda aspoň by bol veľkolepý keby nebol tak zničený. Nedal sa rozoznať ako vyzeral predtým ale mal veľa veží a bol opracovaný do najmenších detailov. Na každej veži bolo nespočetne veľa malých okienok pre lukostrelcov.
Cestička viedla popod jeden múr hradu. Bolo to dômyselné. Lukostrelci mohli rovno ostreľovať nepriateľov, ktorý by išli po cestičke. Teraz však polovica toho múru chýbala. Zrútila sa tak ako veľa veží hradu.
Niekoľko stien hradu bolo zrútených a aj niekoľko veží ako by ich rozmetal výbuch. Kamene ktoré boli kedysi súčasťou hradu sa teraz povaľovali všade naokolo. Takmer som sa nedokázal dostať k veľkým dubovým dverám do hradu. Bol som prekvapený že neboli vôbec zničené. Nepriatelia sa zrejme dostali do hradu cez diery v hrade. Bolo zrejmé že hrad zničili čary.
Po čele mi stiekla kvapka potu. Cítil som sa ešte slabší ako predtým. Ale zároveň sa do mňa z hĺbky drela nová sila a s ňou vlna nenávisti voči tomuto miestu a ich bývalým obyvateľom. Padol som na kolená a rýchlo siahol do vaku po protilátku a odzátkoval ju. Chcel som ju vy vypiť ale ruka ma nechcela poslúchnuť.
Prečo by som ju mal piť ked cítim takúto silu ?
Zo všetkých síl som sa prinúti vliať si do hrdla ľadovú tekutinu. Rozliala sa mi v tele a zamrazila mi vnútro.
Ešte chvíľu som sťažka dýchal a potom zistil že pocit hladu je preč a sním aj temné myšlienky. Rana na ruke sa mi tiež zahojila.
Dalej som tam sedel a snažil sa upokojiť. Vstal som a podišiel k dverám. Teraz musím konať rýchlo. Už nemám žiadnu protilátku.
Nepatrne som veľké dvere pootvoril a vošiel dnu. Hned som ich zavrel až to zadunelo. Otočil som sa a hľadel na miestnosť. Bola vysoká a okrúhla. Z každej svetovej strany viedol výklenok do dalšej miestnosti.
EDIT:
Niekde som počul tlmené kroky no nikoho som nevidel. Za mnou niečo buchlo o dvere. Vystrašil som sa a otočil. Niekto sa snažil otvoriť dvere ale neviem prečo nešlo mu to.
Opäť za mnou sa ozval zvuk ako ked niekto naťahuje tetivu luku. Otočil som sa chrbtom k dverám a hľadel na muža ktorý stál v strede okrúhlej miestnosti. V rukách držal natiahnutú kušu. Pozrel sa mi priamo do očí a pohŕdavo stlačil spúšť.
Ozvalo sa hlasné cveng ked šípka opustila kušu. V ramene ma trhlo a hodilo do dubových dverí.
Čakal som že sa po nich zosuniem na zem, ale ostal som nehybne opretý o dvere. Šípka ma prišpendlila o dvere. Na boku a ľavej ruke som pocítil stekať niečo horúce. Pozrel som sa na rameno a uvidel z nej trčať šípku, ktorú vystreli neznámi muž. Hľadel som ako sa mi z rany valí krv. Bolesť sa dostavila až teraz. Taká neuveriteľná a neskutočná. Zúfalo som kričal. Každý sval na tele sa mi napol v bolestivom kŕči.
Zabite ma niekto ! Táto jediná myšlienka mi prúdila hlavou a všetky ostatné zahnala. Chcel som umrieť len aby som sa zbavil tejto bolesti. Nemohol som ani omdlieť len kričať a cítiť tú bolesť až hlboko v hlave a kostiach. Aj za dverami niekto kričal no nevnímal som ani ako muž, ktorý ma zasiahol, začal kráčať smerom ku mne a vyťahovať strieborný meč.
Upravil/a clown333 dne 26.11.2012 11:59
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
Hlasujte na hlavnej stránke v anketách Wink ešte možno dnes alebo zajtra tu bude dalšia časť.Wink
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
18.Kapitola: Sano´rove obavy

Zhlboka som zazíval a otvoril oči. Cítil som sa perfektne. Spánok mi veľmi pomohol, ešte že som poslúchol Khajrgovu radu a pospal si. Trocha som sa zamračil. Spal by som aj dlhšie nebyť toho sna.
Videl som Khajrga a mňa ako ešte za starých čias pijeme pri zvalenom voze skoomu a smejeme sa. Zrazu sa však Khajrgo postavil a bez slova sa vzdaľoval a vtedy som sa zobudil.
Žeby ten sen niečo naznačoval ? Aj teraz mám pocit že mi niečo chýba.
Kde je Khajrgo ?! Vyskočil som na nohy a hľadel na všetky strany. Kam zmizol ? Mal som nutkanie zakričať jeho meno, ale to by nebolo veľmi rozumné. Kam len mohol ísť sám ?
Pohľad mi padol na otvorený vak. Zašmátral som rukou a zistil že protilátka chýba.
„Blázon ! “ Zahrešil som potichu. Kam si myslí že pôjde ? A prečo chce ísť bezo mňa ?
Ked som sa upokojil a trocha porozmýšľal tak odpoved nebola ťažká. Takto ma chce chrániť ? Ved som mu už povedal že sním pôjdem všade aj keby neviem čo bolo.
Zavrčal som, zavrel vak a hodil sa do vody. Práve som vyschol a teraz pre toho blázna som opäť mokrý. Dúfam len že to nie je dlho čo odišiel.
Ani som sa nenazdal kedy a už som šplhal na breh von z vody. Dobre, Khajrgo vravel že stačí ísť po ceste a potom by som mal uvidieť jaskyňu.
Začal som bežať čo nebolo veľmi múdre ale inak by som to asi nevydržal. Bežal som tak rýchlo ako ešte nikdy. Mal som pocit že Khajrga musím nájsť čím skôr, ináč sa niečo stane.
Bežal som tak rýchlo že dokonca som utiekol aj pár neznámym beštiám, ktoré na mňa vybehli spoza kmeňa stromu alebo skaly.
Sám som bol prekvapený ked som im utiekol. Onedlho som však zastavil a takmer som sa nemohol polapiť dych. Na chvíľu som sa musel oprieť o nedaleký kameň a prečkať bolesť v hrudi. Po chvíli som sa obzrel po okolí. Bola tam, jaskyňa. Ešte chvíľu som sa opieral o kameň a potom šiel priamo k jaskyni. Nedaleko nej boli na zemi kvapky krvi.
Znepokojilo ma to a dúfal som že to nie je Khajrgova krv. Potom som vstúpil priamo do jaskyne. Bol som ešte dosť zadychčaný tak som nevnímal okolie. Až potom som si uvedomil že hľadím na obrovský a veľkolepý hrad. Hoci bol zničený sálala z neho akási moc. Či bola zlá alebo dobrá to neviem povedať.
Niečo som zazrel kútikom oka ako to kráča hore k veľkým dubovým dverám na ktoré zabúchalo päsťou.
„Khajrgo ? “ Zvolal som na postavu. Postava sa otočila ku mne a jej oči svietili už z diaľky. Nebol to Khajrgo. Nemal uši ani taký obrys postavy ako Khajrgo. Iba na cez celú tvár mal jazvu ako ten bandita, ktorého Khajrgo...
„To nie... “ Vydýchol som a postava potom zmizla. Akoby sa prepadla pod zem. Zvnútra hradu sa taktiež ozval výkrik, hrozný, desivý a plný bolesti. Hlas patril Khajrgovi.
„Khajrgo ! “ Vykríkol som a hnal sa k dverám. Dobehol som k nim a snažil sa ich otvoriť. Krik sa rozliehal po celom okolí.
„No tak ... ! “ Vrazil som do dverí plecom a o trochu sa otvorili. Ocitol som sa dnu. Na dverách visel Khajrgo so šípom v pleci a vedľa neho muž v neznámom oblečení s kušou na chrbte a strieborným mečom v ruke. Nebola to tá postava, ktorú som videl pre dvermi.
Muž na mňa chvíľu prekvapene hľadel a ohnal sa po mne mečom. Uhol som sa a vrazil mu päsťou do brucha. Chytil som mu ruku s mečom a hodil sa sním o stenu. Meč mu vypadol z ruky a padol na zem. Mlátil som ho s kolenom do hrude ako to len šlo. Zrazu som pocítil bolesť na bruchu. Muž ma odkopol a ja som spadol na zem. Na bruchu som mal sečnú ranu z noža, ktorý držal muž v ruke. Našťastie to je len škrabnutie. Muž sa vrhol po svoj meč a ja som vytasil svoj.
„Sano´r... “ Ozval sa Khajrgo. Jeho hlas bol príšerný. Kvapkal z neho pot ako keby pršalo. Zatínal zuby od bolesti a nemohol poriadne dýchať.
Pozrel som sa na muža, ktorý už stál s mečom v ruke.
„Ty si strážca úsvitu ? “ Vravel som s pohľadom namiereným na muža. Muž na mňa chvíľu hľadel a potom prikývol.
„Teba sme hľadali. “
„Prečo si tu s upírom ?! Nemáš tie oči ako oni tak prečo si tu sním ? “ Odvetil muž.
„Je to trošku dlhý príbeh tak sklop zbraň a ja ti ho poviem.“
„Tak hovor.“
Zaťal som zuby, bál som sa o Khajrga že to nevydrží ale ináč by nám muž neveril. Čo najrýchlejšie som mu povedal všetko čo sa stalo odvtedy čo som zachránil Khajrga. Aj tak to trvalo asi desať minút. Vnímal som len krv, ktorá stekala na zem s nepríjemným zvukom.
„Prečo by som vám mal veriť, hoci to znie dosť presvedčivo. “
„Čo by som tu robil ináč s upírom ?! “ Zakričal som naňho. Zbytočne strácam čas a Khajrgo môže vykrvácať.
Muž sklopil zbraň vzdychol a zbraň zasunul do puzdra. Aj ja som prikývol a potom sme prešli k Khajrgovi.
„To nie je obyčajný šíp, pravda ? “ Opýtal som sa ho s obavami.
„Nie, je vytvorený na zabíjanie upírov. Tvoj spoločník má zatiaľ šťastie. Zasiahol som ho iba do ramena.
„Dobre, toto bude asi bolieť. “ Vravel to Khajrgovi. Muž chytil šíp a trhnutím ho vytiahol. Khajrgo zavyl od bolesti.
„Rýchlo pomôž mi.“ Povedal muž a spolu sme chytili Khajrga, ktorý sa celý triasol a odniesli sme ho do kruhovej miestnosti a potom sme vyšli po schodoch do miestnosti s posteľami.
„O chvíľu sa vrátim. “
Muž niekam odbehol a prišiel s vedrom vody, handrou, nožom a fľaštičkou zrejme nejakého lieku.
„Vymy mu ranu.“ Povedal muž a sám prešiel ku krbu, otvoril malé dvierka s ktorých vyšiel dym a vložil čepeľ noža do ohňa. Namočil som handru do vody a vymyl Khajrgovi ranu s ktorej sa stále valila krv.
Asi po troch minútach muž vybral nôž a prešiel ku Khajrgovi. Hľadel som naňho trochu s obavami pripravený zakročiť keby sa chytal urobiť to čo nemá. Muž priložil rozpálený nôž k rane. Khajrgo sa mykol a zakňučal ako ranená mačka. Ozval sa nepríjemný zvuk a z rany prestala tiecť krv. Potom muž odzátkoval červenú fľaštičku, ktorú si priniesol a vlial ju Khajrogi do úst.
„Teraz to je len na ňom, rana by sa mu mala rýchlo zaceliť kedže je upír ale nepredbiehajme“
Prikývol som a dúfal že sa s toho Khajrgo dostane.
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
sry trochu som to pokašľal ...17 kapitolu som nemal celú ale už je editovana. Frown

Píšte čo sa vám páči a čo nie
Upravil/a clown333 dne 26.11.2012 12:29
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
19. Kapitola: Posledný Strážca

Ležal som na posteli a ľavú ruku som si skoro necítil. Hrubé obväzy zakrývali nepeknú ranu od šípu. Sano´r sa rozprával s Agmaerom, mužom ktorý ma zranil a aj vlastne zachránil. Sano´r mu povedal úplne všetko čo sa nám dvom prihodilo. Vedel toho nepochybne veľa čo sa dialo vonku.
„Ako vieš všetky tie informácie ? “ Ozval som sa ked mu Sano´r práve opisoval armádu falmerov ktorých sme stretli cestou sem.
„Nejak takto. “ Odvetil a zapískal. Zrazu spoza rohu vybehol pes, hasky. Vrtel chvostom a snažil sa Sano´rovi oblízať tvár. Pes mal na sebe taktiež nejaké oblečenie, čo my prišlo trochu divné.
„Ako sa volá ? “ Opýtal sa Sano´r, ktorý práve hladkal psa za ušami.
„Bran. “ Odvetil Agmaer. „Mali sme dvoch ale jedného zabili. Bran bol s toho dosť smutný ale dostal som ho s toho.“
„Povedz nám všetko čo vieš. “ Ozval som sa. Už som nemohol dlhšie čakať stou otázkou. Agmaer sa zamračil ale neprotestoval.
„Dobre teda. Začnem takto. Bojujeme s upírmi už dlho, teda ja osobne nie, ale strážci áno. Niekedy vyhrávali upíry a niekedy zas strážcovia. Ja som sa pripojil k nim ked to vlastne začalo. Upíry veľmi často útočili na ľudí, dokonca útočili aj na mesto, ked bola noc čo bolo veľmi nezvyčajné. Snažili sme sa získať informácie čo sa nám darilo. Zistili sme že majú v pláne aby už nikto nevidel slnečné lúče a oni sa mohli slobodne pohybovať. Snažili sa získať zvitky predkov pre svoj plán. Chceli sme im vtom zabrániť ale nepodarilo sa nám to. Potom zrazu upíry zmizli zo svojho hradu. Nevedeli sme čo sa deje a báli sme sa čo sa stane. A oni zatiaľ vyšli na Vyšný Hrothgar a s pomocou hlasou šedovlasích a zvitkov vyvolali bráni zabudnutia a potom aj zakryli slnko. Na zem potom vyslali ten mor ale zrejme sa im to nejako vymklo z rúk a v z bráni vyšli aj rôzne potvory, ktoré kedy žili. Možno sme mali šťastie že nevyšiel aj daedrický pán. Rozmýšľal som prečo ju otvorili a zo zistení som dospel k názoru že majú v úmysle vyvolať úplne prvého upíra. Zrejme mal nejakú zvláštnu schopnosť alebo zbraň. Ale viem že ešte zháňajú jeden zvitok. “
„A čo s tými falmermi ? Ked sa o tom Khajrgovi zdalo tak upíri mali v pláne využiť ich a zaútočiť na nejaký tajný úkryt. “ Začal Sano´r.
„ Áno. Vedeli že ak nastane tma vrátia sa aj falmeri so šancou zabiť všetko v Skyrime. Ale teraz najprv ten úkryt. Myslíš že Skyrimský Jarlovia a hlavne velekráľ nepodstúpili potrebné opatrenia aby už nedošlo k zabíjaniu ľudí ked sa otvorí brána ? Nie. Velekráľ vedel že musí niečo urobiť a tak zvolal Jarlov a spoločne vymysleli plán že vytvoria úkryt pre ľudí. A ten je hlboko v Markarthe. “
„Ale ako sa tam ľudia dostali tak rýchlo ? “ Začal som ale Agmaer ma prerušil.
„Spojili sa aj s čarodejníkmi a požiadali ich o vytvorenie nejakého čarovného predmetu ktorý by obyvateľov miest dopravil rovno do úkrytu ak by bolo treba. Tie predmety sú rozmiestnené všade pri veľkých mestách ale aj pri niektorých menších. A tam teraz majú falmeri namierené. To je ten ich upírsky plán. Falmeri za nich urobia špinavú prácu. “
„To už bolo pomerne dávno čo sme stretli tých falmerov, je možné že už ich našli ? A prečo teda nie si v úkryte a nevaroval ich ? “ Opýtal sa ho Sano´r trochu pohŕdavo. Agmaer sa zatváril dosť zvláštne. Bolo na ňom vidieť zmes bolesti a zármutku.
„Myslím že aj keby ich našli tak by sa tam len tak ľahko nedostali. Ja už som tiež skončil. Sklamal som všetkých. Ked sa tu začal boj s upírmi tak som spanikáril a utiekol od spolubojovníkov a schoval sa. Všetci začali bojovať hoci vopred vedeli že tu zomrú, ale neprestali. Ja jediný som zbabelo utiekol. Už nie som hoden ničoho. “
Agmaerovi sa po líci skotúľala slza. Neviem prečo, ale cítil som sa dosť podobne a súcitil s ním. No nevedel som mu nato čo povedať aby som ho utešil.
„No tak v schop sa ! Myslíš že to bola náhoda že sme sem prišli ? Nie. A nebola náhoda ani že si utiekol. Teraz sa s nami môžeš pomstiť v mene tvojich spolubojovníkov. Musel si utiecť aby si nám toto všetko mohol povedať a mohol zničiť tých hnusných upírov ! “
Videl som že Sano´r ním pohŕda, on by svojich spolubojovníkov neopustil nikdy, ale vedel že ho potrebuje a prehováral ho. Sano´rove slová na Agmaera dosť zapôsobili. Nezmohol sa na nič a iba prikývol.
„Máš pravdu, dakujem ti. “
„Tak a teraz musíme pripraviť potrebné veci na cestu... “ Začal Sano´r ale Agmaer ho prerušil.
„Ale Khajrgo nemôže predsa takto ranený ísť. “
„Musím. Nemáme žiaden protiliek a keby som sa zmenil už by ste ma museli zabiť. “ Odvetil som s nepravým úsmevom.
„Má pravdu. “ Prikývol Sano´r. „Vieš kde a ako použiť tie predmety ktoré nás dostanú do toho úkrytu ? “
„Áno, viem kde sa nachádza ten predmet ktorý je pri Riftene a asi viem ako ho použiť.Ale najprv be sme mali ísť na Ledohradskú Univerzitu. “ Povedal Agmaer.
„Prečo ? “ Opýtal som saho.
„Čarodejníci nám môžu dosť pomôcť a okrem toho tam určite budú mať nejakú protilátku. “
„To je dobrý nápad. Myslíš že čarodejníci sú tam ? “ Povedal Sano´r.
„Dúfam, kde inde by mali byť ? Sú tak dištancovaný od zvyšku sveta. “ Odvetil Agmaer.
„Dobre, tak ideme teda tam. “
Ja som ležal na posteli a hľadel na kamenný strop a premýšľal zatiaľ čo Sano´r s Agmaerom balili do vakov rôzne veci.
„Tu máš. Ostali mi už len tieto dve a asi zo dvadsať šípiek. Všetko zničili tí upíry. “ Povedal Agmaer Sano´rovi a podával mu kušu a tulec so šípkami.
„Páni .“ Zajasal Sano´r a začal skúmať kušu. Potom si zvesil z chrbta svoj ošúchaný luk s tulcom v ktorom bolo už len päť šípov. Všetky ostatné stratil ked sme skočili do jazera pred pavúkom. Ešte si vo vnútornom vrecku nahmatal zvitok ohnivej smršte, ktorý má pri sebe už od začiatku. Vyzeral dosť biedne. Je celý dotrhaný a ešte trochu premočený.
„Odkaľ máš jedlo ? Chytá ti ho pes ? “ Opýtal sa ho Sano´r.
„Áno aj, ale skôr nie. Je príliš malý a príšeri sú vetšinou väčšie. Ešte niekoho tu mám. Pod. “ Chytil Sano´ra za rameno a priviedol ho pred kamennú stenu. Aegmar hmatal niečo na stene a potom zatlačil. Kameň sa odsunul a odhalil ohradu v ktorej bol troll. Bol celý opancierovaný a na rukách mal pripevnené nebezpečné sekáčiky.
„Neboj sa, poslúcha na slovo. Pôjde s nami. “
„Tak to som ešte nevidel.“ Zasmial sa Sano´r.
Už som dalej nič nevnímal. Zatvoril som oči a ponoril sa do nebezpečných snov.
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
20.Kapitola: Pomsta

Prebral som sa úplne čulý a plný energie. Tak dobre som sa tuším už dlho nevyspal. Až na bolestivú ruku bolo všetko perfektné. Sano´r a Agmaer zbalili všetky potrebné veci kým som spal a tak sme mohli hneď vyraziť.
Keďže som mal zranenú ruku tak vaky s jedlom a ostatnými vecami museli vziať Sano´r s Agmaerom. Sano´r mi ešte poriadne stiahol obväz, ktorým som mal ľavú ruku pritlačenú k hrudi.
Agmaer pomaly otvoril veľké dubové dvere a vykukol von aby zistil či je čistý vzduch. Rukou naznačil že je a zakýval aby sme ho nasledovali. Von bolo o dosť chladnejšie, ale teraz sme boli oblečený teplejšie ako inokedy. Agmaer nás pekne nabalil.
Začali sme sa vracať po cestičke, po ktorej sme aj prišli až smerom k jaskyni a potom. Za nami dupotal obrnený troll a za ním cupital červeno oblečený hasky. Pripadalo mi to komicky a mal som sa sto chutí smiať. Videl som že aj Sano´r má na mále, ale Agmaer vyzeral v pohode. Asi takto chodil častejšie.
Agmaer nám cestou opísal ako vyzerá a ako funguje prístroj, ktorý nás dopraví do Ľadohradu za niekoľko sekúnd. Podľa jeho opisu to vyzeralo na stĺp s krištáľom na vrchu. Stĺp sa má nachádzať hneď za Riftenom. Niekde v skale má byť ukryté tlačidlo, ktorým sa otvoria tajné dvere v skale a tam niekde by mal byť ten stĺp.
Cestou sme nestretli ani jedinú príšeru, či už to bolo preto, lebo sme mali zo sebou trolla alebo preto, že nás viedol pes. Aspoň nás tie obludy nezdržiavali.
„O chvíľu by sme tam mali byť. “ Ozval sa Agmaer. Vyšli sme miernym kopcom a v diaľke uvideli Riften. Prehodil som si Sano´rov luk z jedného pleca na druhé pretože jedno ma už bolelo. Teraz som mal Sano´rov luk ja a on mal kušu.
Hasky Bran sa začal správať trochu čudne. Sem tam vrčal a nepríjemne rýchlo kmital chvostom. V okolí sme nevideli žiadnu príšeru tak sme nevedeli prečo sa správa tak čudne.
Riften bol už od nás len niekoľko stoviek metrov keď zrazu Agmaer zastal pred veľkou skalou.
„Tu by to malo byť. “ Ozval sa po chvíli Agmaer. Potom pristúpil ku skale a začal po nej prechádzať rukou a hľadať to tlačidlo. O chvíľku sa ozval pukot a v skale sa vysunul otvor.
Bolo tam chodba dlhá asi desať metrov a široká asi dvadsať. Na konci chodby bol ten stĺp, ktorý nám opísal Agmaer. Rovný kamenný stĺp z krištáľom na vrchu. Keď sme vošli dnu tak sa kamenné dvere z rachotom zavreli. Všetci sme sa trochu zľakli a ja som sa otočil naspäť ku kamenným dverám. Agmaer a Sano´r pristúpili ku stĺpu. Dotkol som sa kamenných dverí a zahrešil sám pre seba. Nepáčila sa mi predstava že tu som zavretí, čo i len na chvíľku.
„Zdravím. “ Ozval sa známi hlas. Poznal som ho pridobre. Snívalo sa mi o ňom skoro vždy keď som spal.
S pocitom strachu som sa otočil a uvidel ho. Bol to ten slepý bandita, ktorého som skoro zabil keď som sa prestal ovládať. Aj cez celé tvár mal jazvu keď som ho pazúrmi sekol. Tentoraz už nebol slepý, ale oči mal také ako ja. Dve dýky držal Agaerovi a Sano´rovi pod krkom.
Urobil som krok dopredu, ale bandita pokrútil hlavou a zasmial sa. Ešte silnejšie pritlačil dýky. Agmaerovi stekala krvavá kvapka krvi po hrudi a mizla pod šatami.
„Nie nie, už ani krok ! “ Zakričal na mňa. Opäť som zastal.
„Prečo si mi urobil práve toto ?! He ?! Urobil si zo mňa vyvrheľa ! Ale zato sa ti pomstím. Chcel som sa najprv zabiť, ale rozhodol som sa že zabijem najprv teba. Hehe. A vieš čo je na tom to najhoršie ? Začína sa mi toto všetko páčiť ! “
Rozprával ako zmyslov zbavený človek, ktorý prišiel o rozum. Nerobil som nič iba naňho s hrôzou hľadel.
„Pohrám sa s tebou ako zo psom ! “ Zakričal a udrel Sano´ra dýkou do tváre. Sano´r spadol na zem s rozbitým nosom a nehýbal sa.
Bandita zdvihol jednu voľnú ruku v ktorej sa objavilo čierne svetlo. Spustil ruku k zemi a pred ním sa s čista jasna zjavil pekelný pes. Neviem ako, ale vedel som ako a čo ten pes vlastne je. Dokonca sa mi vybavila spomienka.
„Môžeš si jedného vybrať .“ Povedal môj pán a ukazoval na klietku so štyrmi pekelnými psami.
„Odiakživa nám pomáhali, môžeme ich vyvolať kedy len chceme. “
Mal som asi jedenásť rokov a túžobne hľadel do klietky. Konečne ho dostanem ! Túžil som po ňom už od začiatku.
Hľadel som na čierneho psa, čiernejšieho než samotná tma. Z jeho červených očí sršala smrť a z papule plných dlhých tesákov sa šíril chlad. Ich zahryznutie vyvolá chlad až do morku kostí !
„Tak naňho a nech sa poriadne baví ! “ Smial sa bandita.
Pes sa rozbehol plnou rýchlosťou priamo na mňa a skoro som sa mu nestačil uhnúť. Uhol som sa a pes zahryzol naprázdno do steny. V mysli som tušil že sa nejako ľahko dá zahnať, ale nič sa mi nevybavovalo.
Vytasil som meč. Pes sa otočil a začal okolo mňa krúžiť a vrčať.
„Doňho ! Zahryzni sa mu do krku ! “ Kričal bandita.
Pes rýchlo skočil a zahryzol sa mi zubami do ruky v ktorej som držal meč. Tesáky sa mi zaborili hlboko do ruky. Chlad mi úplne zamrazil ruku. Cítil som ako mi zaplavuje mozog a skoro som prestal rozmýšľať. Voľnou rukou som pichol prstou psa do oka. Pes zakňučal a odtiahol sa.
Boleli ma obe ruky. Do jednej sa mi zahryzol pes. V tej som aspoň necítil bolesť pre chlad. Druhov som pichol psa do oko až som pocítil bolesť v už skoro vyliečenej jazve po šípe. Bandita sa len smial.
Zrazu som mimovoľne zdvihol ruku do ktorej sa mi zahryzol pes a poslal do nej prúd energie a pes sa zmenil na prach. Spomenul som si ako ho zapudiť.
Bandita vykríkol. Otočil som sa a videl ako pustil Agmaera, ktorý v ruke držal malú krvavú dýku. Banditovi zboku tiekla krv. Agmaer ho musel nenápadne bodnúť kým sa smial. Agmaer rýchlim pohybom vytasil strieborný meč a sekol banditu cez celú hruď. Bandita padol k Sano´rovi na zem.
Bandita zdvihol ruku a chcel niečo urobiť, ale Sano´rova ruka sa zdvihla a mečom mu ju odsekla. Aj Sano´r sa iba robil že omdlel a čakal na správnu chvíľu. Nato dopadol Agmaerov meč a zapichol sa banditovi priamo do srdca. Bandita zovrel čepeľ meča, ktorý mu trčal z hrude a posledný raz uzrel svet.
Bolo mi ľúto že zomrel za niečo čo som spôsobil ja, ale ináč by nás zabil.
„ Si v poriadku ? “ Opýtal som sa Sano´ra, ktorému ešte stále kvapkala krv z nosa.
„Som v pohode.“ Odvetil a chytil si obe nosné dierky prstami.
„Hneď ti to obviažem, vydrž.“ Ozval sa Agmaer, ktorý hľadel na moju krvácajúcu ruku a začal hľadať v taške obväzy.
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
Norbi
EPIC Shock Shock Shock GrinDDD
You can kill yourself, or die trying...

http://scontent-v...e=5678314E

Aint no party like a Time Lord party, cause a Time Lord party never ends !

http://24.media.tumblr.com/tumblr_lfzax5zuSU1qfxioto1_500.jpg
 
clown333
Norbi napsal:
EPIC Shock Shock Shock GrinDDD


Dík Shock Grin
Upravil/a clown333 dne 02.12.2012 19:19
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
21.Kapitola: Hmla na obzore

Práve som si niečo uvedomil, keď mi Agmaer obväzoval pohryzenú ruku.
„Kde je vlastne Bran a ten troll ? “ Opýtal som sa Agmaera. Agmaer sa zatváril trochu prekvapene a začal sa obzerať po jaskyni. Zrejme si neprítomnosť svojich zvierat ani neuvedomil.
„Neviem. Možno ostali vonku keď sa zatvorila kamenná stena. “ Odvetil, prestal mi zaväzovať obväzy a prešiel ku kamenným dverám. Rukou začal šmátrať po stene. Zrejme sa snažil nájsť tlačidlo na otvorenie dverí.
Po chvíli sa ozval škrípavý zvuk, stena sa otvorila a odhalila veľkú postavu trolla, ktorému sa pri nohách krútil pes Bran.
„Kde ste boli celý čas vy potvory, potrebovali sme pomoc ?! “ Začal na nich nadávať Agmaer a prstom ich hnal dnu do jaskyne. Hneď nato ako prešli opäť zavrel dvere do jaskyne.
Sano´r sa začal oháňať jednou rukou aby mu Bran neoblizoval uši keď si držal kúsok látky v nose. Zatiaľ som si sám obviazal ruku obväzom. O niekoľko hodín už nebude ani stopy po zraneniu. Aspoň jedna dobra vlastnosť na tom upírstve.
„Tak mali by sme vyraziť.“ Zahlásil pridusene Sano´r, lebo ešte stále si držal látku v nose.
Zasmial som sa na jeho hlase a prikývol. Agmaer pristúpil ku stĺpu a niečo vytiahol z tašky.
„Čo je to ? “ Opýtal som sa ho a hľadel na malý krištáľ v jeho ruke.
„Kameň duší. Keď ho vložím sem a smer týchto kameňov otočím na smer kde leží Ľadohrad, tak by nás to malo premiestniť priamo tam. “
Zdvihol ruku s kameňom a položil ho dnu do stredu ďalšieho kameňa duší, ktorý bol vsadený do stĺpa. Kameň, ktorý bol vsadený do stĺpa otočil hranou smerom k Ľadohradu.
Chcel som niečo povedať, ale nestihol som to pretože ma strašne šklblo. Necítil som pod sebou žiadnu zem a bál som sa že spadnem. Z farieb poletujúcich naokolo sa mi točila hlava a hrozilo že sa povraciam.
Pristál som na zem až sa mi podlomili kolená a padol som tvárou na zem. Do nosa som vdýchol prach a strašne som sa rozkašľal. Počul som okolo seba niekoľko postáv.
Nešikovne som sa postavil. Opäť sme boli v jaskyni, ale nie takej istej ako predtým.
„No páni ! To bol teda hnusný pocit. Už aby som ho nikdy nezažil. “ Zahlásil Sano´r sťažka dýchajúc.
„Veľmi tomu never. Myslím že ešte túto rýchlu prepravu použijeme. “ Povedal Agmaer Sano´rovi a snažil sa upokojiť vystrašeného Brana.
Agmaer pristúpil k stene, zrejme k východu a opäť začal prechádzať rukou po stene aby našiel tlačidlo. O chvíľu ho našiel a kamenné dvere sa otvorili.
Keď som vyšiel von na líci ma štípal vietor, ktorý sa prechádzal planinou. Za krkom som pocítil chlad a vodu.
„Prrrrrr ! “ Zanadával som keď mi sneh zo skaly spadol za krk.
„Radšej potichu. “ Zahlásil Sano´r. Vonku toho nebolo veľa vidno pretože bola dosť hustá hmla.
Vyšli sme na cestičku, ktorá bola nad Ľadohradom. Asi desať metrov pod nami boli roztrieštené domy a skaly.
„Pozrite ! “ Povedal odrazu Agmaer. Zo Sano´rom sme sa pozornejšie zahľadeli pomedzi domy a videli pohybujúce sa postavy desiatok príšer. Nebolo ich síce dobre vidieť pre hmlu, ale jednoznačne to boli príšeri.
„U Talosa ! Je ich tam toľko. “ Vydýchol Sano´r. Jeho poznámku o Talosovi, o ktorom som nič nevedel, som nekomentoval.
„Ako pomedzi nich prejdeme k univerzite ? “ Povedal Agmaer.
Až teraz som si všimol čo je za mestom. Pripadalo mi to skôr ako hrad. Je o dosť iný ako ten u Strážcov. Pomyslel som si. Z diaľky sa veľmi nedalo rozoznať ako vyzerá, ale všimol som si čiernu, zrejme mramorovú dosku a v nej oko s čiarami. Nedalo sa to rozoznať. Je to asi znak univerzity. Zaujímavé bolo že hmla sa skončila priamo pred prvým oblúkom, hneď pri prvom chodníku do univerzity. Chodník do univerzity bol pomerne dlhý a sem tam sa z určitého miesta niesol modrý pás až mizol kdesi na nebi.
„Pozrite ! “ S ohromením zvolal Sano´r. Na oblúku, ktorý bol prvým hneď za mestom sedel obrovský drak, ktorý vydychoval obláčiky pary. Draka na oblúku som si predtým zrejme nevšimol. Čierni a obrovský ako dom a keď sa k tomu pridá chrlenie ohňa alebo ľadu. Trochu ma pri pomyslení že okolo neho musíme prejsť, zamrazilo.
„Čo do zabudnutia urobíme ?! Nemôžeme prejsť pomedzi tie príšery len tak, a ktomu ešte ten drak ! “ šepkal Agmaer.
Sano´r hľadel na mesto a zrejme o niečom premýšľal.
„Ja ich odlákam. “ Zahlásil Sano´r sebaisto. Na tvári sa mu na chvíľu zjavili obavy, no vzápetí zmizli a nahradilo ich skalopevné odhodlanie.
Upravil/a clown333 dne 06.12.2012 21:00
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
Chell
čierny drak??? ja že čierny bol len alduin. (btw trochu mi ten dráčik (žráčik) chýba)
SOM DIEVČA!! A AK TO NIEKOMU EŠTE RAZ UNIKNE TAK BUDETE LUTOVAŤ!!

Uctievam mopidu daedrickú pani spamerstva.

Zoznámte sa: Alex<3 Mercer, najcharizmatickejší vírus pod virtuálnym slnkom...
http://fc05.deviantart.net/fs71/i/2011/123/9/7/alex_mercer_by_ravenmadwolf-d3fi3ra.jpg
na to že je v podsate mŕtvy vyzerá podozrivo dobre, nemyslíte? Grin
 
clown333
Bez slnka trochu stmavli GrinGrinGrin ...no neviem prečo som dal práve čierneho. Vlastne všetko čo som tam dal je čierne tak preto je aj ten drak čierny Grin
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
kedže to o chvíľku budú 4 mesiace čo píšem tento príbeh ...mal by som spraviť nejaký špeciálny diel Knight ..možno o nejakej postave a jej minulosť ...
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
Chell
o drakoch!!! Grin
SOM DIEVČA!! A AK TO NIEKOMU EŠTE RAZ UNIKNE TAK BUDETE LUTOVAŤ!!

Uctievam mopidu daedrickú pani spamerstva.

Zoznámte sa: Alex<3 Mercer, najcharizmatickejší vírus pod virtuálnym slnkom...
http://fc05.deviantart.net/fs71/i/2011/123/9/7/alex_mercer_by_ravenmadwolf-d3fi3ra.jpg
na to že je v podsate mŕtvy vyzerá podozrivo dobre, nemyslíte? Grin
 
clown333
Chell napsal:
o drakoch!!! Grin



Sakra ...teraz sa ma domotala ...o drakoch som vôbec neplánoval Grin ....ň
mimochodom prečo o drakoch ? Grin
Upravil/a clown333 dne 07.12.2012 20:07
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
Chell
pretože draky sú best!!!
SOM DIEVČA!! A AK TO NIEKOMU EŠTE RAZ UNIKNE TAK BUDETE LUTOVAŤ!!

Uctievam mopidu daedrickú pani spamerstva.

Zoznámte sa: Alex<3 Mercer, najcharizmatickejší vírus pod virtuálnym slnkom...
http://fc05.deviantart.net/fs71/i/2011/123/9/7/alex_mercer_by_ravenmadwolf-d3fi3ra.jpg
na to že je v podsate mŕtvy vyzerá podozrivo dobre, nemyslíte? Grin
 
clown333
Chell napsal:
pretože draky sú best!!!


to sú ..ale nemám ani potuchy čo by som o nich mohol napísať Grin
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
22.Kapitola: Spŕška Ohňa

„Nech s tebou pôjde aspoň troll. “ Povedal Agmaer.
„Nie. Nato čo chcem urobiť musím byť sám. “ Odvetil Sano´r.
„Čo máš v pláne ? “ Opýtal som sa ho.
„O to sa nebojte. Hlavne budte odo mňa ďaleko aspoň dvadsať metrov. “ Odvetil a pobral sa k mestu.
Chcel som naňho zakričať aby sa mal na pozore a ako veľmi mi pomohol, ale nedokázal som to zo seba vysypať.
„Hlavne sa vráť ! “ Povedal som mu nakoniec. Sano´r prikývol a rýchlim krokom sa pobral k mestu.
O chvíľu sme počuli rámus a Sano´rove výkriky.
„Tak podte vy špinavé beštia, len si po mňa podte ! “ Nieslo sa od mesta. Zrejme ešte s nejakou palicou búchal do drevených stien domov aby urobil čo najväčší hluk.
Hneď nato sa z hmly začali valiť desiatky príšer aby preskúmali a zabili zdroj hluku. Dokonca aj drak zdvihol hlavu, roztiahol krídla a vzlietol. Drak začal krúžiť okolo mesta a odpovedať na Sano´rove výkriky.
„Sano´r si poradí. Tak poď. “ Agmaer ma chytil za rameno a ťahal smerom k prvému oblúku univerzity. Troll a Bran nás nasledovali. Prešmykli sme sa domami a začali bežať chodníkom k univerzite. To modré svetlo, ktoré svietilo k až k nebu, bola akási modrá tekutina v kamennej mise. Zrazu sa ozvali bolestné výkriky desiatok príšer. V meste bolo vidieť červenú žiaru. Usmial som sa. Vedel som čo Sano´r urobil. Použil zvitok ohnivej smršte. Na chvíľu som si vydýchol že Sano´rovi nič nie je.
Nad nami sa však ozval rev. Keď som sa pozrel hore zbadal som draka. Nešiel k Sano´rovi, ale čakal na nás ! Drak sa nafúkol, ohol krk a vypustil na nás prúd žeravých plameňov. Agmaer ma strčil dopredu a sám sa hodil dozadu na Brana, ktorého priľahol a zavrel mu papuľu aby neštekal. Troll však pokračoval v behu ďalej a plamene ho plnou silou zasiahli. Trolla prikryl jazyk ohňa. Začal revať a oháňať sa veľkými rukami. Nohou sa oprel o múr, prevalil sa a začal padať hlbokou roklinou. Bolo počuť iba čoraz slabšie výkriky.
Agmaer si priložil prst k perám. Naznačoval aby som bol ticho a nehýbal sa. Bez námietok som ho poslúchol. Drak sa vznášal nad nami, ale nedokázal určiť kde sme. Vo vetre bolo cítiť spálenú trolliu kožu, čiže drak ani nedokázal vyňuchať našu polohu. Keby videl, bolo by po nás.
„Bran ! “ Zvolal zrazu Agmaer. Pes sa mu vykrútil z náručia a prestrašene začal utekať smerom k bráne, ktorá bola pred nádvorím univerzity. Drak, ktorý krúžil po oblohe zrazu spozornel. Zrejme si nevedel vybrať na koho prv zaútočiť, či na Brana, ktorý bol v predu, alebo na Agmaera, ktorý začal bežať za ním.
„Bež ty blázon ! “ Zvolal Sano´r smerom ku mne, ktorý sa prirútil z mesta.
Rýchlo som sa postavil a šprintom som začal zo Sano´rom utekať za Agmaerom a Branom. Drak zareval a vypustil ďalší prúd plameňov. Plamene našťastie zasiahli posledný oblúk pod ktorým sme bežali. Pred Branom sa brána na námestie univerzity bez dotyku otvorila. Bran prebehol popri kamennej soche a začal škriabať na dvere univerzity. Agmaer ho dohonil a tiež začal búchať a tlačiť na dvere. Sano´r preskočil kamennú misu s modrou tekutinou, prešiel bránu a zakopol. Zdvihol som ho a spolu sme sa pripojili k Agmaerovi a Branovi. Dvere sa otvorili a odhalili čarodejnicu so zdvihnutými rukami v ktorých mala plamienky ohňa. Vrhli sme sa dnu a zabuchli čo najrýchlejšie dvere. Agmaer si vydýchol, ale ozval sa výbuch a dvere vyleteli do vzduchu v spŕške plameňa, ktorý všetkých popálil . Hodilo nás dozadu kde sme dopadli tvrdo na podlahu a do stien. Drak strčil hlavu do dverí a vypustil ďalší prúd ohňa. Všetci sme sa pred ním uhly a pritisli sme sa k stene. Jedne dvere, ktoré boli hneď vedľa hlavných dverí v ktorých mal hlavu drak sa otvorili. Vyšiel z nich ďalší čarodejník. Vyslovil niekoľko slov, švihol rukou smerom k drakovej hlave. Drak zakňučal vytiahol hlavu z dverí a odletel preč.
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
clown333
Takže. Všimol som si to až teraz že som vám nepoďakoval za hlasovanie o moju poviedku. Skončil som z 31 hlasmy, teda druhý. Všetkým vám ďakujem. Nečakal som to Apple



„Kto ste ?! “ Zvolal muž, ktorý zahnal draka. Ruku mal stále zdvihnutú a ukazoval na nás. Pomaly sme sa pozviechali zo zeme a obozretne hľadeli na jeho ruku.
„Arcimág. “ Zvolala žena, ktorá nám otvorila. Arcimág ju však rukou umlčal. Nezdalo sa žeby nám chcel arcimág ublížiť, ba priam naopak. Akoby vedel že prídeme a kto sme.
„Vedeli ste že prídeme ? “ Opýtal som sa arcimága.
„Áno. Viem že ste mali prísť, ale neviem kto ste a čo chcete. A ešte viem že ste prišli žiadať o pomoc. To je všetko. “ Odvetil arcimág a zvesil si kapucňu. Na hlave mal krásny modrú čelenku s drahokamom v strede.
„Máte pravdu. Prišli sme požiadať o pomoc. “ Povedal som mu.
„Zaujímavé. “ Odvetil arcimág a poškrabkal sa na brade.
„Prepáčte, ale čo je zaujímavé ? “ Chopil sa slova Sano´r.
Arcimág sa zasmial. „To že o pomoc prišiel žiadať jeden s tých, ktorý tento problém vlastne spôsobili. “
„Možno ho spôsobil on, ale teraz sa ho snaží zastaviť. “ Vyštekol na arcimága Sano´r.
„Asi máš pravdu, ale prečo by sme vám mi mali pomôcť ? “ Opýtal sa arcimág.
Sano´r sa oprel o stenu a začal arcimágovi hovoriť o všetkom čo sa stalo. Vkladal do výkladu aj svoje pocity čo bolo veľmi skľučujúce a smutné. Na mňa, Agmaera a čarodejnicu čo bola s nami to veľmi zapôsobilo. Arcimág mal nečitateľnú tvár tak sa nedalo rozoznať či to naňho zapôsobilo tak ako na nás.
„Chceš žiť v takomto svete ?! Prečo špekuluješ nad našou otázkou ?! “ Opýtal sa ho Sano´r už zo zvýšeným hlasom.
„Nie, to nechcem, ale celý Skyrim sa nám otočil chrbtom. Pozerajú na nás s odporom. Ako keby sme im tie všetky problémy spôsobovali my. “ Odvetil mu smutne arcimág.
„Tak poď s nami a získaš naspäť česť a slávu čarodejníkom a tejto univerzite. “ Povedal Sano´r.
„Ani tu neostanete dlho v bezpečí. Oni si nájdu cestu dnu. “ Pridal sa Agmaer. Arcimáh mu chel niečo povedať, ale spoza rozbitých dverí sa ozval rev muža.
„Čo to bolo ? “ Opýtal sa arcimág. Sano´r prižmúril oči a zasyčal. „Nočný Lovci ! “
Všetci sme sa otočili k rozbitým dverám. Rev bol čoraz bližšie a bližšie. Po chodníku začali k nám bežať piati nočný lovci. Za nimi bolo ešte niekoľko ľudí v upírskom oblečení.
„Bastardi ! Našli si nás ! “ Zakričal Agmaer a zvesil z chrbta kušu. Sano´r urobil to isté. Nočný Lovci sa bežali priamo na nás
„Mirabell. Všetkých čarodej priveď rýchlo sem. “ Povedal čarodejnici arcimág. Čarodejnica prikývla a vošla do dverí na poschodie.
„Už by tu predsa mali byť všetci nie ? Veď ten hluk by musel počuť aj hluchý. “ Povedal Sano´r.
„Tu sú hluky na dennom poriadku. Niektoré kúzla spôsobujú aj väčší rámus ako toto. “ Odvetil mu arcimág.
Upíri ostali stáť pri železnej bráne do univerzity zatiaľ čo Nočný Lovci z vreskotom utekali k nám. Arcimág na dvoch z nich vyslal ohnivé gule, ktoré ich zasiahli do hrude. Dvoch z nich to hodilo dozadu v spŕške ohňa. Ďalší traja ich preskočili a z vreskotom preleteli cez roztrieštené dubové dvere za ktorými sme stáli. Ozvali sa dve brnknutia a ďalších dvoch zasiahli do hrude šípky vypustené zo Sano´rovej a Agmaerovej kuše. Na posledného skočil z nenazdajky Bran a zakvačil mu ostré zuby do krku. Nočný Lovec sa zvalil a mykal sa až kým nestratil dostatočne veľa krvi.
Bran sa ho pustil a začal vrčať na stojacich upírov. Na upírov mi niečo nesedelo. Stáli bez pohybu a v očiach nemali typickú túžbu po krvi.
Dvere vedúce na horné poschodie sa otvorili. Vtom sa upírske postavy rozplynuli do dymu.
„Ilúzie ! “ Vykríkol nešťastne arcimág. Vykríkol zúfalo, čo neveštilo nič dobré. Pred arcimágom sa zjavila postava a bodla ho do hrude. To isté sa stalo Mirabelle. Keď otvorila dvere pred ňou sa zjavil upír a bodol ju svojim pokrútením mečom.
Sano´r nečakal a vrhol sa na upíra, ktorý bodol arcimága. Ten mal meč ešte stále zapichnutý v arcimágovej hrudi tak sa nemohol brániť no aj tak sa Sano´rovej smrtiacej rane nejako vyhol. Keď sa upír vyhýbal podložil Sano´rovi nohu a ten spadol na zem. Agmaer začal nabíjať kušu. Ja som sa chcel vrhnúť na upíra, ktorý bodol Mirabell, ale predo mnou sa zjavil tretí a chytil ma pod krk. Zdvihol ma akoby som bol pierko a zasyčal.
„Náš pán by sa s tebou chcel porozprávať. Neviem síce prečo. Ja osobne by som ťa rovno zabil. “
Zachránil ma Bran, ktorý skočil a zaboril zuby do upírovej ruky. Upír ma pustil. Spadol som na kolená, naslepo som vytiahol meč a sekol pred seba. Pocítil som, že som do niečoho trafil. Upír zvreskol a padol na zem bez nohy. Bran akoby vedel že má šancu a vrhol sa na spadnutého upíra, ktorého začal hrýzť a škriabať kde sa len dalo.
Upír, ktorý podkopol Sano´ra vytiahol z arcimága meč a bodol do Sano´ra, ktorý ležal na zemi. Sano´r sa prekotúlil a len tak tak to stihol. Špička meča sa mu len obtrela o rebrá.
Zrazu sa ozvalo niekoľko zvukov a v miestnosti sa zjavili dve upírske psy a niekoľko ohnivých atronarchov. Začala taká trma vrma akú som ešte nezažil. Chytil som Sano´ra za ruku a ťahal smerom k jednému zo stĺpov za ktorý som sa ním skryl. Agmaer sa snažil zamieriť na jedného z upírov, ale po miestnosti začali lietať ohnivé gule a tak sa radšej aj on skryl za stĺp.
O niekoľko sekúnd všetko stíchlo. Vykukol som so Sano´rom spoza stĺpa a zistil že vzduch je čistý. V miestnosti ostali stáť už len čarodejníci a Bran. Čarodejníci bolestne hľadeli na telo arcimága, Mirabelli a pýtali sa čo sa stalo.
Upravil/a clown333 dne 18.12.2012 20:11
Tajná Jednotka


2.svetová vojna ožíva


The Elder Scrolls Legend:
Light in the Dark


Stopnuté Frown
 
Přejít na fórum:
Podobná témata
Diskuze Fórum Odpovězeno Poslední příspěvek
The Elder Srolls - Skyrim Wiki Skyrim - obecně 56 29.07.2019 13:29
The Elder Scrolls VI Pokec 17 23.09.2018 11:32
The Elder Scrolls V: Skyrim - Postřehy Skyrim - obecně 11 22.04.2017 23:55
Let's play The Elder Scrolls V : Skyrim LordeS LP » Skyrim - Váš svět 90 22.04.2017 23:16
Elder Scrolls historia Skyrim - dotazy, návody,.. 7 03.07.2016 12:48
Archív Novinek
Datum Kategorie Název Přečteno
24-12-2018 Články Šťastné a veselé! (2018) Přečteno 4084 krát
11-06-2018 Elder Scrolls The Elder Scrolls VI oznámeno! Přečteno 8046 krát
01-04-2018 Novinky S hrdin(k)ou po celém TAMRIELU! (Apríl) Přečteno 5469 krát
24-12-2017 Články Veselé a šťastné! (2017) Přečteno 4645 krát
06-07-2017 Rozpracovaná novinka (6.7.) Přečteno 0 krát
01-04-2017 Na cukřík s M'aiqem Lhářem Konec série "The Elder Scrolls"! Přečteno 12480 krát
11-02-2017 Elder Scrolls Příběhové rozšíření pro TESO a H... Přečteno 7324 krát
24-12-2016 Elder Scrolls Veselé Saturalie a oslavte Starý život! Přečteno 6398 krát
12-12-2016 Na cukřík s M'aiqem Lhářem 6 let se Skyrim.4fan Přečteno 6221 krát
18-11-2016 Elder Scrolls The Elder Scrolls: Online dočasně zdar... Přečteno 7414 krát
 Více...     
Archív Novinek
TOPlist