Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: The Elder Scrolls Legends

Přidal clown333 dne 12.11.2012 19:22
#59

...

„Skús prečítať tú knihu. “ zavelil Sano´r. Ja som prikývol a začal čítať.
Pavúk zatiaľ vyskočil a Sano´r ho kopol s celej sily, ten odletel a zamotal sa do pavučiny. Druhý naňho hned za tím vyslal spŕšku jedu. Jed zasiahol Sano´rov plášť a začal ho rozžierať. Sano´r ho zo seba s krikom odopol.
Ja som zatiaľ rýchlo listoval medzi stranami a hľadal slovko o Dawnguarde. Sano´r zvalil stôl na zem a skryl sa zaňho pred pavúkmi, ktoré sa naňho neustále vrhali. Ešte že som ten stôl predtým očistil od pavučiny.
„Už to máš ? “ zadychčane zvolal Sano´r, ktorý práve so strieborným podnosom odháňal pavúky a pritom sa ich snažil nabodnúť na meč, pavúky však boli rýchlejšie.
„Ešte nie... “ zasipel som naňho.
Sano´r sa kryl podnosom, no to mu veľmi nepomohlo. Pavúk pľuvol jed a v podnose bola diera ako jeho vlastná hlava.
„Potvory hnusné ! “
„Hej ! Mám to ! “ zvolal som zrazu. „Tak vypadnime ! “ odvetil Sano´r a preskakujúc pavúky sa rozbehol k otvoreným dverám do Riftenu.
Zrazu však zastal ako keby do niečoho vrazil a nemohol sa ani pohnúť.
„Aaa, to nie... “
Bol prilepený ako mucha čo sa zamotala do pavučiny. Nedalo sa ju vôbec vidieť, splývala za povrchom, ktorý bol zaňou.
„Odkedy to tu je ? Ved tadeto sme prišli ! “ zakričal Sano´r. „Vysekaj ma rýchlo odtiaľ. “
Vytasil som meč a presekával pevnú pavučinu. Pred nami sa zrazu po pavučine spúšťali sprvu dlhé článkovité končatiny pokryté malými chĺpkami, potom bruško s ostňom na konci a nakoniec hlava s ôsmimi očami a hryzadlami.
Malé pavúky, ktoré už stáli za mnou sa rýchlo rozpŕchli.
„No do.... “ zhíkol som a hľadel na obrovskú tarantulu, ktorá klepla hryzadlami. Chytil som Sano´ra a snažil sa ho odlepiť od pavučiny. Zaprel som sa z celej sily a nakoniec sa pavučina od Sano´ra odlepila. Obaja sme spadli na zem práve vtedy, ked nad nami preletel mrak žeravého jedu, ktorý vypálil obrovskú dieru na náprotivnej stene.
Pavúk sa začal pomaly vtrepávať do miestnosti.
„Na tri začneme utekať priamo popod ňu. “ zavelil zrazu Sano´r. Ja som naňho iba nechápavo hľadel.
„Raz, dva ...tri ! “ hned nato Sano´r zakričal „FUS-ROH ! “
Rozbehli sme sa priamo proti pavúkovi. Ked pavúka zasiahla vlna trocha sa zatackal dozadu a musel sa zaprieť poslednými článkovitými končatinami a tým sa nám naskytol priestor pod pavúkovým bruchom.
Sano´r sa trochu zatackal až som ho musel podoprieť aby nespadol. Slová moci ho príliš vyčerpali.
Prešli sme popod pavúka, ktorý nemal ani potuchy čo sa stalo. Upaľovali sme k náprotivným dverám, ktoré boli dostatočne malé aby cez ne pavúk nemohol prejsť. Pavúk nás zazrel už ked sme boli na trhovisku a neskutočnou rýchlosťou nás začal doháňať.
Prešli sme popri chladnej kováčskej vyhni rovno pred dverami von z mesta. Sano´r z posledných síl ešte raz zakričal aby rozrazil dvere.
„FUS ! “ Dvere sa z rachotom rozleteli a my sme vyskočili von na mólo. Pavúk práve narazil do stien medzi dvermi a nemohol sa pohnúť dalej a tak iba vyprskol další prúd žracieho jedu. Kyselina mi zasiahla vak s našimi vecami.
Na chrbte som počul syčanie a na koži nepríjemnú štípucu bolesť. Vak som rýchlo hodil z chrbta preč z ktorého už vypadávali rozožraté veci, ktoré sme potrebovali na cestu. Knihi zaklínadiel, ktoré som si chcel prečítať, plášte, šaty, jedlo, voda a medzi nimi sa ligotala protilátka.
„Nie ! “ vykríkol Sano´r, hodil sa na zem a končekmi prstov zachytil protilátku, ktorá nebola ešte inak poškodená.
Pavúk začal liezť hore po stene nad dverami aby nás dorazil hryzadlami a zakrútil nás do svojej hodvábnej pavučiny.
Zdvihol som Sano´ra, ktorý už zo zeme nevládal vstať a cez mólo som sa s ním hodil do jazera. Pavúk len stál a cvakal hryzadlami, nič iné mu neostávalo kedže mu ušla veľkolepá hostina.
Vynoril som sa a obzeral sa po Sano´rovi, ale ten nebol nad hladinou. Ponoril som sa a šmátral pred sebou s rukami dúfajúc že narazím na jeho telo. Ani s otvorenými očami som skoro nič nevidel. Oči ma začali nepríjemne štípať ale stále som ich mal otvorené. Už som bol zúfalí ked som kukou narazil do niečoho tvrdého, chytil som to, zdalo sa to ako ruka, a začal plávať nad hladinu.
„No tak, vydrž. “ vravel som Sano´rovi a nohami kopal aby som sa dostal na maličký ostrovček v strede jazera. Plávalo sa mi ťažko kedže som musel držať Sano´rovu hlavu nad hladinou jazera a nemohol som používať ruku, ktorou som držal Sano´ra. Dochádzali mi sily, ale nakoniec som Sano´ra položil na ostrovček a sám som sa naňho vydriapal.

...

Upravil/a clown333 dne 12.11.2012 19:22