---

13.Kapitola: Veľké Stopy

Jeden s upírov zrazu zmizol bez stopy, ako keby sa vyparil do vzduchu.
„Čo to ? “ a pozrel som sa na Sano´ra. Ten sa pozrel na upíra ktorý čakal. Bol dosť daleko nato aby na nás nemohol zaútočiť.
Sano´r ma zrazu s rukou odstrčil. Padol som hlavou do snehu a počul Sano´rov ston od bolesti.
Rýchlo som sa postavil a videl na Sano´rovom ramene hlbokú ryhu od meča. Krv kvapkala s jeho ruky na sneh a zanechávala červený pás krvi. Ruka mu bezvládne visela pri boku.
Pri Sano´rovi na snehu niečo zanechávalo odtlačky topánok v snehu.
„Za tebou ! “ vykríkol som na Sano´ra. Ten sa hodil na ľavo do snehu. Inštiktívne som kopol do vzduchu asi tam kde by mal byť neviditeľný upír.
Ucítil som, že som zasiahol cieľ. O trochu dalej sa objavila ležiaca postava v snehu. Mal dlhé vlasy po pás, zuby vyzerali ostré ako britvy a v ruke mal zvláštny pokrútený meč.
Sano´r si držal poranené miesto a kľačal na snehu. S hrôzou pozrel na mňa.
Ja som sa pozrel taktiež na svoju hrud a videl z nej trčať hrot meča. Zabudol som že jeden upír ostal vzadu.
Vykašľal som krv. Pomaly sa mi začalo stmievať pred očami. Upír prudkým mi pohybom vytrhol meč z hrude a odhodil na okraj skaly k Sano´rovi. Ruka mi visela cez okraj.
V tom niečo pod snehom puklo, a znova. Celá masa skaly sa odtrhla a spadla na dalšie schody pod nami. Bol to asi dvadsať metrový pád. Sneh aspoň stlmil náraz. Už sme neboli daleko od mosta ktorý smeroval do mestečka.
Ak je toto umieranie, potom to nie je až také strašné. Vôbec som sa nehýbal, dýchalo sa mi ľahšie a aj som videl tak ako predtým.
Sano´rovi spod snehu trčala iba ruka, jeden upír ju chytil a vytiahol Sano´ra zo snehu.
„Teba si necháme ako dezert “ zavelil upír. Druhý sa iba zachechtal.
Musím niečo urobiť, myslia si že som mŕtvi, mám výhodu prekvapenia. Pozbieral som zvyšky síl ako vtedy v mlyne na tej farme.
Vystrčil som ruku z ktorej my vyletel blesk. Upír ktorý držal Sano´ra neskoro spozoroval nebezpečie, no aj tak sa nedokázal vyhnúť rýchlejšiemu blesku. Blesk mu zasiahol rameno a celú pravú ruku ktorá držala Sano´ra pod krkom mu odtrhlo od tela. Zvalil sa na zem v mučivej bolesti.
Druhý upír sa sklonil k prvému. Ja som sa pomaly postavil. Hrud ma trochu bolela, ale po zranení ani stopy.
Zdvihol som Sano´ra, prehodil ruku na rameno a začal som sa trmácať do Ivovaru. Pred mostom som už dalej nevládal. Zložil som Sano´ra a oprel ho múr mosta. Jeho zranenie nebolo hlboké, ale stratil už veľa krvi.
Predo mnou bolo počuť kroky. Upíri zastali pred nami. Upír ktorému odtrhlo ruku mal ranu zacelenú, no ruku nemal.
„Ale, ale. Na koho to tu nenarazíme. Na dalšieho upíra, ktorý bol niekedy v našich radoch. Náš pán bol rozčúlený preto že si nás zradil, ale vedel že sa to stalo, no veril ti aj tak, Naran“
Naran ? Tak sa v skutočnosti volám ?
Další záblesk spomienok.
Utekal som od domu tak rýchlo ako som len vládal. Ruku som si držal na krku s ktorého mi tiekli dve pramienky krvi. V hlave som mal obraz mŕtvych ľudí. Mal som ich rád ako rodičov.
„Prečo stále utekáš Naran ? Ved som ťa zachránil od tohto života, musel by si pracovať a aj tak by si nemal poriadne čo jesť. Ja ti ponúkam všetko. Večný život, slávu, peniaze, budem dokonca aj tvoj otec. “
Plakal som na zemi. Otočil som sa k nemu, ruku držal nado mnou, chytil som ju. Zdvihol ma a odišiel so mnou preč.
Prečo som to urobil ? Ved zničil to čo som mal rád !
Otvoril som uslzlené oči. Upír s jednou rokou ma držal pod hrdlom a pevne ho stláčal. Neuvedomil sok si kedy to urobil.
„Za tú ruku zaplatíš draho ! Mal som ťa spoznať hned na začiatku. “ zavrčal upír. Snažil som sa mu ruku odtisnúť, no márne.
„Preto že si upír ťa len tak ľahko zabiť nemôžem. Potreboval by som strieborné zbrane alebo kušu, a vlkolak tu tiež nie je. Ale ked ti odtrhnem hlavu nič s toho potrebovať nebudem. “
Vtasil svoj meč. „Ja som stratil ruku a ti stratíš hlavu, heheh. “
„Už toľko nerečni a zabi ho ! “ zakričal naňho druhý upír.
„Bud ticho ! Chcem si to vychutnať ! Tam si radšej pochutnaj na tom redguardovi. “
Nemohol som sa hýbať, tak som s plnej sily kopol upíra do rozkroku. Ihned ma pustil, zvalil sa na zem a začal strašne kvíliť. Bol to strašný zvuk.
Chytil som sa za hrdlo a kašľal. S tohto už aj tak neuniknem.
„Ty malý bastard ! “ zvolal a s rukou na rozkroku sa otočil ku mne.
BUM.
Zvuk bol hlboký a hrozivý, znelo to akoby niekto práve dupol s nohou na zem.
BUM.
Opäť sa to ozvalo, tentoraz bližšie. Všetci sme ako skamenený hľadeli odkiaľ ten zvuk prichádza. Ešte aj Sano´r zdvihol hlavu.
BUM.
Spoza kopca za mestečkom sa ukázala zlatá kovová hlava bez krku s výzorom trpaslíka.
BUM.
Tentoraz už bolo vidieť zlatú kovovú hrud. V strede bola zvláštna krútiaca sa vec s červeným kameňom.
BUM.
Obrovské kovové ruky veľké ako tie najvätšie stromy v Skyrime. Na jednej je pripevnené obrovské kladivo. Na druhej ozrutná kuša so šípmi veľkými ako človek.
BUM.
Už bol v strede mestečka, ešte dve kroky a je pri nás. Nič tak veľké som ešte nevidel. Spamätal som sa, rýchlo chytil Sano´ra za ruku, zdvihol ho a hodil dole mostom.
„Prepáč mi to. “
Vyskočil som na múrik mosta. Upíri až teraz zareagovali.
BUM.
Už bol pri nás. Nohou rozmliaždil prvý dom v mestečku od mosta. Skočil som z mosta za Sano´rom. Už ked som skákal tak zo stredu tej mechanickej veci vyrazila para. Kúsok mi zasiahla lakeť ľavej ruky. Bola úplne žeravá. Upír bez ruky uskočil ale druhého to zasiahlo úplne.
Zo stredu pary bolo počuť neznesiteľne bolestivý výkrik ktorý hned nato prestal. Tam kde para zasiahla sa sneh úplne roztopil.
Dopadol som tvrdo do snehu pri kraji rieky a skotúľal sa až do vody. Voda bola pokrytá ľadom.
Prestal som sa kotúľať a zastal asi meter od Sano´ra ktorý v ležal v bezvedomí. Pod nami to začalo trochu pukať, tak som sa prestal hýbať úplne. Snád to ľad vydrží. S ľavou rukou som nemohol poriadne hýbať, nie od pary ale preto že som na ňu dopadol.
Monštrum zdvihlo ruku s kušou a vystrelilo zrejme na upíra bez ruky. Monštrum zdvihlo nohu a hlavou sa natočila priamo na mňa a Sano´ra. Monštrum stúpilo na most, ten to s jeho váhou neudržal a začal sa rúcať rovno na nás.
Postavil som sa a chytil Sano´ra za šaty a dúfal že náhodou nezasiahne žiadny kameň z mosta. Ľad pukol, prepadol som sa do kosti zamŕzajúcej vody. Ruku som zo Sano´ra nepúšťal.
Do vody začali padať veľké kusy z mosta a nakoniec aj samotné monštrum. Dopadol asi dve metre od Sano´rovej hlavy, vlna ktorú spôsobil nás vyhodila tvrdo na breh.
Monštrum sa ešte nemotorne hýbalo, no už nám nemohlo nič urobiť.
Postavil som sa a začal som sa od zimy triasť. Chlad som cítil až v kostiach. Vzal som Sano´ra pod plece a začal som sa štverať hore.
Ked som konečne vyšiel hore a videl domy, začal som sa tackať k najbližšiemu z nich. Tam kde sme predtým skočili z mosta ležal upír s jednou rukou. Ten veľký šíp mu zasiahol obe nohy a priklincoval ho do zeme. Mohol hýbať len rukou a hlavou a už nemal aj obe nohy. Už som si necítil skoro žiadny úd. Tackavím krokom som otvoril dvere do najbližšiemu domu a vošiel so Sano´rom dovnútra.