Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: The Elder Scrolls Legends

Přidal clown333 dne 16.09.2012 20:19
#23

8.Kapitola: Oči za oknom


Ja som sa otočil k Sano´rovi a povedal.
„Myslíš že vo Fort Dawnguarde nájdeme odpovede ? “ opýtal som sa.
„Nebolo by lepšie ísť rovno do Hrothgaru ? “
„Rozhodne nie pokiaľ nevieme o čo ide. Ak je to pravda tak aj tie príšery museli prísť z Hrothgaru, a to znamená že ich tam budú celé hordy “ odpovedal Sano´r.
„Ak ide skutočne o upírov tak vo Fort Dawnguarde určite niečo o nich nájdeme, ako ich zabiť a tak. A to sa nám zíde “ dodal Sano´r.
„Dobre teda ideme tam. A kde to vlastne je ten Riften ? “
Sano´r bez slova vytiahol z vaku mapu ktorú nám pribalili a ukázal prstom na pravý najspodnejší roh mapy.
„Niekde v tej oblasti “ dodal.
„To je strašne daleko, ako sa tam dostaneme živý ? “ povedal som.
„To neviem. To už nejako vyriešime, teraz sa musíme dostať z mesta. “odpovedal Sano´r.
„Pôjdeme k Jorrvaskru a tam prelezieme múr a pôjdeme dalej popri ceste až do Riftenu, teda ak sa tam vôbec dostaneme. “
„Tak nestrácajme čas. “ zavelil som.
Sano´r prikývol a spoločne sme zišli po schodoch k rozbitej soche Talosa preč z Dračej Siene.
Zabočili sme doľava a ocitli sa pri ošarpanej budove, sídla slávnych Družinníkov.
Prešli sme za ňu a Sano´r zavelil aby som vyliezol na múr.
Skočil som a zachytil sa múru končekmi prstov. Začal som sa driapať na múr ked vtom sa objavil opäť pocit nesmierneho hladu, no tentoraz oveľa silnejší.
Už som sa chystal vrhnúť dozadu na Sano´ra ale prebrali ma jeho slová.
„Tak lezieš či nie ? “ pýta sa Sano´r.
Pocit sa vyparil a ledva som sa vyšplhal na múr. Tam som ostal sedieť zadychčaný a ešte viac zoslabnutý.
Sano´r sa vyšplhal za mnou a premeral si ma pohľadom.
„Vyzeráš hrozne, nie si chorý ? “ spýtal sa odrazu.
„Nie “ zaklamal som.
„Tak podme “ zavelil a zoskočil z múru na zem.
Urobil som to isté. Pád bol dlhší ako som očakával a skoro sa mi pri dopade podlomili nohy.
Vystrel som sa a poobzeral si okolie. Nikde nebolo vidieť známky pohybu, iba ak v diaľke. Iba pred nami na pravo ležal mlyn a na ľavo dom so záhradou.
Mlyn bol trochu poškodený ale dom vyzeral v poriadku. Pohli sme sa smerom bližšie k nim aby sme išli bližšie popri ceste.
Ked sme išli popri ňom zdal sa mi veľmi povedomý, hoci som ho nikdy v živote nevidel.
Zastal som a hľadel naň. Sano´r sa obzrel tiež.
„Deje sa niečo ? “ spýtal sa.
„Ten dom, odniekiaľ ho poznám “ odvetil som.
„Statok Bojemilov ? “ opýtal sa s prekvapením.
„Odkiaľ by si ho mal poznať ? “
„To neviem. Podme sa tam poobzerať “ zavelil som.
Pomaly som pristúpil k dverám a pomaly ich otvoril. Dom mal len dve izby, spálňu a obývačku.
Bol tam jeden stôl a pár stoličiek a rôzne čačky.
„Spomínaš si na niečo ? “ opýtal sa Sano´r.
„Zatiaľ nie “
Vošiel som do stredu izby a obzeral sa okolo seba ale na nič som si nespomínal.
Zrazu ma upútalo okno. Prišiel som k nemu a pozrel sa von a v mysli sa mi vybavila spomienka.
Stál som v tom istom dome čo teraz, no aj s dvoma ľudmi. Ženou a mužom.
Žena zrejme varila večeru pretože sa vonku zmrákalo. Muž sedel na stoličke a čítal akési zvitky.
Bol som mladý, mal som možno šesť rokov. Nevedel ako som sa dostal do toho domu medzi ľudmi ale oni ma prijali ako syna. A bol som šťastný.
Vtom ma upútalo okno, prišiel som k nemu a vonku uvidel červené oči a postavu s krídlami.
Otvoril som oči, Sano´r stál vedľa mňa a pozoroval dvere ale ja som sa cez okno díval skoro do takých istých očí ako v spomienkach.