---

6. Kapitola: Pri teplej večeri

„Počuli sme nejaký krik, patril ľudom tak sme sa prišli
pozrieť“ povedal čarodejník.
Ja som zatiaľ ležal na zemi a stískal zuby od bolesti. Čarodejník pristúpil ku mne a priložil ruky blízko k rane.
Sano´r z neho nespustil oči a chytil rukoväť meča.
„Neboj sa neublížim mu, dokážem to zaceliť. “
Z čarodejníkových rúk vyšla slabá, žltá svetelná guľa. Pocítil som nesmiernu úľavu.
Bolesť prestala a rana sa zacelila, no chvost už nemohol vrátiť.
„A teraz rýchlo za mnou, hned tuto máme úkryt, máme čo vysvetľovať, aj vy“ dodal čarodejník.
Sano´r ma podoprel a z ťažkosťou som sa postavil. Nevedno prečo, kútikom úst mu mykalo.
„Čo je ti smiešne ? “ pýtam sa z trpkosťou, hnevom a zvedavosťou.
„Ale nič “ a opäť sa usmial.
„Bez chvosta už nie si predsa khajit ! “
Zavrčal som a pustil som to z hlavy. Žena dala pokyn vedľa stojacemu mužovi a ten zdvihol telo gargoyla, ona zobrala druhé.
Čarodejník nás vyviedol späť k rozbitým dverám, z Dračej Siene sme zišli schodmi a hned zabočili do ľava.
Ked sme prechádzali cez schody začal ma zožierať neuveriteľný hlad, mal som chuť sa na niekoho vrhnúť.
Potriasol som hlavou aby som sa toho zbavil. Čo to bolo za pocit ?
Išli sme dopredu niekoľko metrov kde boli dvere.
Musel som uznať, dvere sa dali ľahko prehliadnuť, boli pod skalou kde stála dračia sieň.
Nikto ich tam nemohol nájsť, bol to dobrý úkryt a pritom taký jednoduchý.
Čarodejník otvoril dvere. Prešli sme cez jednu miestnosť do druhej cez dalšie dvere.
Na stoličke sedeli ešte dvaja ľudia. Staršia žena so zaviazanými očami a další muž.
Muž na stoličke zvolal.
„Kto je to ? Kde ste ich našli ? “
Čarodejník ho rukou umlčal. Boli zrejme v žalári, všade boli mreže.
„Našli sme ich v Dračej Sieni ako bojujú s gargoylami, oni robili ten hluk “
Staršia žena iba nehybne počúvala. Žena s mužom, ktorý niesli telá gargoylov sa pobrali niekde do inej miestnosti.
„Dnes bude výborná večera “ oznámil čarodejník.
„To chcete jesť tie obludy ? “ pýtal som sa neveriacky.
„A čo prosímta si jedol ty za posledný mesiac ? “
„To vlastne neviem. Nič si nepamätám od včerajšieho dňa, zobudil som sa v tráve a na nič si nepamätal. “ odpovedal som.
Čarodejník mi rýchlo priložil k hlave dlaň a uprel sa na mňa prenikavými očami.
„Tak to si mal šťastie že si prežil “ odvetil.
„A kto ste vy ? Ako ste tu prežili tak dlho ? “ položil otázku zrazu Sano´r.
„To som sa chcel spýtať ja vás, ako ste mohli tam vonku prežiť. “ odvetil čarodej.
„Necháme to tak, je to vlastne jedno “ povedal Sano´r.
„Ja som Farengar. “ povedal čarodej.
„Toto je Nazim “ ukázal na muža v červenom ktorý sedel na stoličke.
„Lilith “ zahľadel sa na staršiu ženu so zaviazanými očami.
„Je slepá, je veštkyna, no vyveštila len málokomu a teraz ju dostala jedna veľká krysa čo na ňu skočila. Tamto boli Aela a Tolag. “ a ukázal prstom na dvere kde zizla žena s mužom.
„Tolag bol vojakom Bieleho Priesmyku a Aela je Družiníčka. Ona to tu so mnou prakticky vedie. To ona nám zabezpečuje jedlo. Neviem ako sa jej podarí vždy vrátiť z vonka bez škrabanca a ešte aj s jedlom. “
Sano´r pri slove Družiníčka spozornel.
„Ja som Sano´r a to je Khajrgo. “
Ked sa Aela s Talogom vrátili niesli kotlík plný duseného mäsa.
Poriadne som nejedol odkedy som bol zavretý v Sano´rovej skrýši.
„Ako vieš že je to večera a nie obed ? “ spýtal som sa zo záujmom ked sme si nakladali do misiek.
„Ved je stále tma, tak čo iné by to mohlo byť ? “ odvetil Farengar.
Pri večeri sme sa rozprávali kto ako žil, čo robil ked nastala tma a vymieňali si novinky.
„Ked nastala tma, tak sme samozrejme rozsvietili všetky svetlá, a to bola chyba, tak tu stále prichádzali dalšie a dalšie monštrá. Všetkých zabili, moju rodinu, Nazimovu rodinu. “ vravel Talog so smútkom v hlase.
Položil som otázku ktorú som v sebe už dlho potláčal.
„Videl niekto niečo, čo sa vtedy stalo? Ked všetko zhaslo. “
„Ja áno “ odpovedala Aela.
„Bola som vonku pred Jorrvaskrom a trénovala streľbu, potom som to uvidela. Priamo s Vyšného Hrothgaru. Lúč svetla ktorý šiel až k nebesiam. A potom nastala tma. “
„Tak s Hrothgaru “ zašomral som si.
Ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom sme sa vybrali späť. Zavreli sme sa do jednej cely tak ako ostatný. Farengar povedal že je to tak bezpečnejšie.
„Čo si o tom myslíš ? “ pýtam sa Sano´ra.
„Neviem, ale Aela pred nami ešte niečo tají. A tá žiara z Hrothgaru, to sa mi vôbec nepáči. No nič uvidíme zajtra “
Ľahli sme si na lôžka a chystali sa späť ale vtom som si spomenul.
„Hej, čo vlastne bol ten krik čo si použil? Bola to mágia ? “
„Nie, to bol Thu´um, sila hlasu “ odpovedal, ale ked videl môj nechápavý výraz dodal.
„Ten Thu´um používajú draky, tak chrlia oheň a podobne. No vo Vyšnom Hrothgare žijú šedobradí, a oni to vyučujú. Lenže tam sa dostane len fakt málokto, no ale mne sa to podarilo. Samozrejme sa to učí strašne pomaly, a ktomu ovládam iba dve slová z troch.
Všetky tri môžu používať len oni alebo drakorodený. On sa to mohol naučiť za pár sekúnd.
Je to človek s dušou draka ktorého osud bolo zničiť najnebezpečnejšieho draka. To sa mu podarilo ale neprežil to dopovedal a povedal aby som už spal.
„Tak preto sa Farengar o teba tak zaujímal “ odpovedal som a tiež si ľahol.

Kvalitný prispevok na motivaciu :D ;)