---

Elwyria:
Srdce mi búšilo až v krku, keď som ho zbadala ležať v tej kaluži krvi. Látkové vesta a nohavice boli úplne dotrhané.
Zavetrila som vo vzduchu, či je niekto nablízku, ale vzduch bol čistý. Priblížila som sa k nemu a chcela do neho ňufákom drgnúť, no ešte stále mal otvorené oči. Jeho pohľad bol plný bolesti, ale po strachu a panike ani stopy.
"Uhm..." vydralo sa z neho, keď sa pokúsil nadvihnúť. V ten moment som zbadala obriu ranu na hrudi, kde vyvieralo čoraz väčšie množstvo krvi.
So zajachtaním sa opäť zvalil na brucho a viac sa nepokúšal o únik. Prezrela som si aj ostatné zranenia, ale najväčšiu starosť mi robila otvorená zlomenina na pravej nohe. Vyzerala veľmi nepekne.
Premenila som sa do ľudskej podoby a priblížila sa k nešťastníkovi. Jeho pohľad vravel za všetko.
"To bude dobré, neboj sa. Hlavne sa nehýb a ja...ja už niečo vymyslím," vykoktala som jedným dychom. Bol to muž, ktorý mi zachránil život.
Otočila som ho na chrbát a z vlastných šiat odtrhla kúsok látky, ktorú som mu pritlačila na krvácajúci hrudník. Zakvílil od bolesti a jeho viečka prikryli oči.
Porozhliadla som sa okolo seba a našla veľký konár, ktorý sa dal skvelo využiť ako nosidlá. Nadvihla som cudzinca a položila naň.
Ťahala som ho asi hodinu, pokým som došla k nášmu skrytému domčeku. Bývala som tam so strýkom Cultorom.
Vniesla som zraneného dnu a strýko sa ku mne privalil s otvorenou náručou. Chcel ma milo privítať, ale to čo uvidel mu zrejme vzalo slová.
"Elwyria...čo to, preboha, má znamenať?! Vieš, že sem nesmieš nikoho vodiť!"
"Buď ticho, Cultor a pomôž mi!" zvrieskla som na neho a spoločnými silami sme nešťastníka vyložili na stôl uprostred kuchyne.
"Musíme mu okamžite pomôcť, inak neprežije!"
"Ty si šialená! Odhoď tú mŕtvolu preč, kým si po ňu neprídu vojaci!"
"Strýko, tento muž potrebuje lekársku pomoc a ja poznám jediného doktora v tejto ríši! Prosím pomôž mu."
"Prečo by som to robil?"
"Zachránil mi život, keď ma jeho druh chcel zabiť. A ako princezná som mu zaviazaná a tým pádom aj ty!"
"Pche! Aj keby si vykopala nejakú zdochlinu, bolo by ľahšie ju oživiť ako zachrániť tohto!"
"Je to on!"
Strýko zmĺkol a zahľadel sa na mňa. Prezrel si cudzinca a pokýval hlavou v nesúhlase.
"Vysloboditeľ je tri metre vysoký a..."
"To je blbosť! Myslím si, že som ho našla, ale ak mi nepomôžeš, tak..." nemohla som dohovoriť.
Cultor si ho opäť premeral a roztrhal mu košeľu, aby lepšie videl ranu.
"Toto je nad moje sily, dievča."
"Si ten najlepší z najlepších. Viem, že to dokážeš."
Strýko sa poškrabal na plešatej hlave a nakoniec pristúpil.
"Neviem čo mám robiť, pretože za pár minút vykrváca."
"Tak ho musíme zmeniť."
"To je neprípustné!"
"Cultor! Čo ak je to práve on? Čo ak je jeden z Wendovych poslov a ty ho necháš umrieť?"
"Ach. No tak dobre, ale musíme počkať do dnešného splnu. Zatiaľ sa snaž zmierniť krvácanie a priprav ho. Modlime sa, aby to nebola chyba."

Proditor:
So "smutnou" novinkou som sa pobral za otcom. Vbehol som k jeho trónu celý od krokodílích sĺz a hodil som sa k jeho nohám.
"Syn môj, čo sa stalo?"
"Veľké nešťastie, otec! Boli sme s Ardorom na love v lese, keď sa jeho kobyla splašila! Bože, ochraňuj nás!" kričal som cez slzy.
Otec vstal a zdvihol ma zo zeme.
"Preboha, Proditor, hovor čo sa stalo! Kde je tvoj brat?!"
"Orion sa na útese splašila, keď uvidela hada a... Ardor padol do priepasti!"
"Čože?!" zvrieskol mi kráľ do ucha. Zatriasol mnou a vlepil facku. Skotúľal som sa na podlahu a čakal na jeho hnev. Priskočil ku mne a opäť ma striasol.
"Ty si ho ani nešiel hľadať?!"
"Veď si určite dolámal všetky kosti v tele!"
"Proditor, Orion je najlepšia kobyla na svete. Za môjho života sa nikdy nesplašila! Klameš!"
"Čo to hovoríš?"
"Okamžite sa vrátiš do toho lesa s pátracou jednotkou a nájdeš brata!"
"Určite ho už zjedli šelmy, otče."
"Tak donesieš jeho kosti, zbabelec!"
"Ako... ako si želáš," vyriekol som a bežal preč.
Ardor, dúfam, že si sa prepadol do pekla.

Lumen:
Môj syn! Môj milovaný Ardor je mŕtvy? To nie je možné.
Sadol som si na trón a začal nariekať.
Rozoznaj zradcu, môj manžel, niesol sa hlas vzduchom.