---

síce neverím že to niekto číta ale aj tak tu máte predčasný vienočný darček :D
_______________________________________________________________
Mlčky som zízala na pohár kofoly ktorý som v nestráženom okamihu vytiahla z inej dimenzie. Nikto s osadenstva krčmy si to nevšimol. Radšej sa na mňa nedívali.

Ozvalo sa zavŕzganie dverí nasledované podráždeným Delfíniným hlasom: „Nechápem ako si môžeš vážne myslieť, že by sa sem mohla dostať rýchlejšie ako mi! Uvedomuješ si ty vôbec ako rýchlo sme šli?!“
„Ak máš presné údaje tak ti to môžem vypočítať.“ Ozvala som sa jej tesne pri uchu.
„Bohovia!“ nadskočila Delfína.
Posmešne som nadvihla obočie. „Tak? Kedy sa má prebudiť ten drak?“
„Už každú chvíľu. Mali by sme sa hýbať.“
„V tom prípade veď.“ Pokynula som.
Zlostne zavrčala a vypochodovala z krčmy.
„Ty nejdeš?“ prekvapene sa spýtala Larlia keď som sa nepohla z miesta.
„Myslím, že ty s Delfínou to v poho dáte aj bezo mňa. Ale neboj- keď uvidím, že potrebujete pomoc pribehnem.“
Larlia pokrčila plecami a vykročila do noci za Delfínou.
Dopila som kofolu a slastne som mľaskla. Vyšvihla som sa na trámy a strešným oknom som sa pretiahla von.
Keď som letela k hrobke na pahorku už z diaľky som videla, že okolo nej lieta drak. Ale nie Alduin. Ooo nie.
Pristála som na kraji zrázu a prebodla bieleho draka pohľadom ktorý by dokázal zabíjať, keby ho podporila čo i len štipka temnej energie. Takto len spoľahlivo pritiahol pozornosť všetkých prítomných na mňa.
*Všetky oči na Chell!!!* zajasal Kyrael.
*Zmlkni ty blbečku a leť sem! ASAP!!!!!!*
*Pracuje sa na tom.*
Kostra draka sa už vynorila celá a drak ktorý ho oživil pristál na zemi. Vrhol na mňa pohľad ktorý bol zmesou smútku a pobavenia.
„Ahoj, Chellino.“
„Melkor.“ Vycerila som zuby.
„Ale ba! A kam sa podel ten tvoj povestný Zradca?“
„Keď som začula, že sa tým menom nechávaš titulovať hneď ma prešla chuť ťa tak volať!“ zavrčala som.
„Ach...“ švihol chvostom. Obrovská vlna svetla ma zdvihla do vzduchu a spútala ma. „Škoda. A tak sa mi ten titul páčil.“ Frustrovane som zaskučala. Bez Temnoty po mojom boku som bola bezbranná ako dráča. Melkor to vedel a užíval si to.
„Tak čo Chellino?“ spýtal sa zvedavo a treskol ma o zem. „Bolí?“
„Ani trochu.“ Zaškerila som sa snažiac sa nekričať od bolesti. „Ale chcem ti dať jednu dobrú radu Zradca.“
*Kyrael? Ako ďaleko si?*
*Dosť ďaleko. :(*
*Ku*va!*
„Vážne?“ Melkor ku mne podišiel bližšie. „A akú?“
„Vieš... už dávnejšie si sa mal naučiť, že temnota má oproti svetlu jednu výhodu.“
„Akú?“
Usmiala som sa. „Tiene.“ Zašepkala som.
A s tým slovom som sa ponorila do toho môjho.
2D svet tieňov je zvláštni. A neopísateľní normálnymi slovami. Nebudem sa o to ani pokúšať. Proste sa to nedá.
Vrhla som sa na Melkorov tieň a strhla som ho dolu. Mala by som mať len pár sekúnd kým by si Melkor uvedomil, že on tu ovláda zdroj svetla. Teda, že on je tu pán. Nevadilo mi to. Plánovala som tie sekundy využiť.
Nepodarilo sa to. Ostrý záblesk svetla roztrhal môj tieň na kusy. Celým mojím telom prenikla bolesť akú som ešte nezažila. A potom... bola preč.
Otvorila som oči a prinútila som sa prestať kričať. Spomienka na bolesť rýchlo hasla. Ale Melkorov víťazoslávny úsmev nie.
„Vždy si sa rada predvádzala Chell. Vravel som, že ti to raz prinesie skazu.“
„Možno raz.“ Vycerila som zuby v dračom úsmeve. „Ale nie dnes, Zradca.“
Nechápavo prižmúril oči. A potom ten zvuk začul aj on. Videla som ako sa mu hrôzou rozšírili zreničky. Prudko sa zvrtol a vypálil na siluetu draka za ním prúd svetla. Drak sa nestihol uhnúť.
Vytreštila som oči. Kyrael by predsa nikdy nebol...
Lenže to nebol Kyrael.
Zalapala som po dychu. „Alduin?“
„Ku...“ stihol zo seba vyraziť Melkor kým sa mu Alduinove zuby zaborili do krku.
„POZOR!!!“ zjačala som pretože drak oživený Melkorom sa na Alduina vrhol tiež.
„Fus Ro Dah!“ zreval Alduin na narýchlo a vzápätí zreval od bolesti keď sa mu Melkor zahryzol do krku.
Zmätený drak preletel dobrých desať metrov kým dopadol na zem. Nanešťastie sa mu podarilo pristáť na zadných takže sa okamžite znovu pokúsil vrhnúť na Alduina. Ale vtom sa mu do cesty postavila Larlia.
„Blázniš?!“ zasyčala na ňu Delfína spoza kameňa.
„Skrývaš sa?!“ zavolala Larlia naspäť pripravujúc si kúzlo.
„Ja?! Nikdy!“ Delfína vyliezla spoza kameňa a vytasila meč. „Tak poď ty jedna prerastená jašterica!“
Keď som si bola istá, že ani jeden človek na bojisku (a že ich bola menšina :D) mi nevenuje ani ždibec pozornosti rýchlo som sa premenila na človeka vykĺzla som s pút a premenila som sa späť. Uistila som sa ako ďaleko je Kyrael a vrhla som sa na Melkora.
Zaútočila som zvrchu, skočiac mu na krídlo a chytiac zaboriac zuby do miest kde sa spájalo s chrbticou. Keď som mávla krídlami a trhla hlavou Melkor zavrčal a pokúsil sa otočiť hlavu aby ma mohol pohrýzť. Práve vtedy Alduin vyrazil do protiútoku. Mávla som krídlami najsilnejšie ako som vedela a celým krkom som mykla hore... a krídlo povolilo.