Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Denník Temného dieťaťa

Přidal Chell dne 31.07.2012 22:59
#152

málo času málo nápadou *vzdych* čudujem sa že tento diel vôbec exsistuje. potrebujem podporu!
_____________________________________________________________________________________

Zase sme šli chvíľu mlčky.
A potom mi na temeno dopadli prvé lúče slnka.
Prudko som sa obrátila. „A sakra...“
„Čo?“ Larlia sa tiež obzrela.
„Vychádza slnko.“
„No... a ten problém?“
„Problém je, Larlia, že ja som nočný tvor.“
Zamračila sa. „Všetci assassini pracujú v noci.“
„Lenže ja nepracujem v noci! Ja som nočný tvor! Chápeš? Nie som človek ktorý pracuje v noci, som tvor ktorého slnečné lúče uspávajú spoľahlivejšie ako sedatíva.“
*Chell!*
„Čo sú to sedatíva?“
*Dávaj si pozor na jazyk!*
„Nič.“ Odbila som Larliu a popchla som koňa. „Poď. Chcem sa dostať do Riverwoodu skôr než zaspím v sedle.“
Napriek tomu, že sme sa ponáhľali, keď sme došli do Riverwoodu už som pomaly premáhala nutkanie pridŕžať si viečka prstami. Keď sme vošli do krčmy, preč z priameho dosahu slnka, trochu sa to zlepšilo. Ale len trochu.
„Takže... ja si mám prenajať izbu v... v podkroví?“ pochybovačne zdvihla zrak k stropu. „Tu predsa nie je podkrovie!“
„Kašli na to. Pozri choď za ňou...“ prstom som ukázala na krčmárku práve zametajúcu dlážku „...a povedz jej, že si chceš prenajať izbu v podkroví.“
Larlia na moju veľkú úľavu poslúchla bez akýchkoľvek komentárov alebo otázok. Oprela som sa o trám a pošúchala som si oči zo všetkých síl sa snažiac nevyzerať príliš unavene. Keď som znova rozlepila viečka, Delfína- lebo tak sa krčmárka volala- práve vstúpila do izby za Larliou.
Takmer vzápätí z nej obe znova vyšli a zamierili k dverám naproti. Vošli do trochu väčšej izby so mnou v tesnom závese.
Keď sa Delfína obzrela a zbadala ma na chvíľu stuhla. Larliinu temnú zbroj dokázala ignorovať, ale keď som sa tam v červeno-čiernom objavila aj ja asi to bolo priveľa.
Nič však nepovedala. Koniec koncov nemala čo.
„Zavrite dvere.“ Povedala namiesto toho.
Vyhovela som jej.
Otvorila skriňu v kúte a vzápätí odsunula aj falošný kryt. Ukázala sa chodba vedúca dolu.
„Teraz sa môžeme porozprávať.“ Vyhlásila Delfína zrejme sklamaná, že to na nás neurobilo dojem.
V skutočnosti som bola dosť prekvapená a cítila som, že Larlia tiež, ale nedali sme to najavo.
Zišli sme do malej miestnosti- veľmi skromne zariadenej dvomi truhlami, policou na ktorej boli uložené rôzne druhy lektvarov* a samozrejme nechýbal očarovávací aparát a alchymistický stôl. Uprostred miestnosti stál ešte normálni stôl a ktorom boli rozhádzané všelijaké papiere. Práve k nemu Delfína podišla a sklonila sa nad mapu Skyrimu.
Potom sa znovu obrátila na Larliu. „Šedofúzi si zrejme myslia, že patríš k drakorodeným. Dúfam, že sa nemýlia.“
„To ty si zobrala ten roh.“ Skonštatovala Larlia.
„Prekvapuje ťa to?“
Drakorodená zavrtela hlavou. „Prečo všetko to utajovanie?“
„Opatrnosti nie je nikdy dosť.“ Odpovedala Delfína. „Thalmor má oči a uši všade.“
„Prečo si nás sem ty zatiahla?“ vypytovala sa ďalej Larlia.
„Jedine tak som sa mohla uistiť, že to nie je thalmorská pasca. Nie som tvoj nepriateľ. Už som ti dala ten roh a snažím sa ti pomôcť! Len ma vypočuj!“
„Jen klídek!“ upokojila ju Larlia. „Ja počúvam.“
„Písala som to v tom odkaze. Hovorí sa, že si drakorodená.“
„Už?“ unavene si Larlia prešla prstami po tvári.
„Som členkou skupiny ktorá ťa dlhé roky hľadá.“ Pokračovala Delfína. „Teda niekoho takého, ako si ty.“
*Úžasné.* skonštatovala som a zívla som ešte viac.
___________________________________________________________
všimnite si toho minulého času :D