---

nebute to snáď zase tak, že sem budem dávať príspevky len ja! :(
__________________________________________________________

*Chell!! Fusroda!!!* zreval na mňa v duchu Kyr, pretože ja som od šoku dokázala akurát tak rozmýšľať, aký epický záber by s tohto dokázal spraviť schopní režisér.
Alex trochu pootočil hlavu a jeho pohľad sa stretol s mojím. S trhnutím som sa prebrala zo strnulosti.
„FUS RO DAH!!“ zrevala som na celé hrdlo.

Alex sa ešte vo vzduchu pretočil nohami k zemi. Bolo mu to nanič pretože vzápätí narazil do steny.
„Ty... ty si ma chcel zabiť!! Tak z tohto budeš mať prúser o to sa postarám chapče!!“ vykríkol šokovane Dalk.
„Ty si zaútočil prvý.“ Odpovedal Alex s kľudom Angličana.
„Dalk von!“ prikázala som.
„To on ma chcel zabiť!! Snáď mu neuveríš, že som taký blázon aby som naňho vytiahol dýku ako prví!!“
„O tom ešte vy budete debatovať.“ Vyhlásila Larlia ktorá práve priklusala na scénu. „Ale ja na tvojom mieste by som teraz poslúchla.“
Dalk otvoril ústa aby sa hádal, ale Larlia mu jedným úsporným pohybom zapchala ústa a vyhodila ho za dvere. Vzápätí vyšla za ním.
Keď sme s Alexom osameli chvíľu bolo ticho. Mlčky som zaťala päste. Alex naklonil hlavu na stranu. S nazúreným zasyčaným som sa naňho vrhla.
Pôvodne som mu nechcela moc ublížiť. (Ako keby to šlo.) Neviem prečo som vysunula skryté čepele. Prvým úderom som mu bodla do oka. Pocítila som ako čepeľ zaškrípala na vnútornej strane lebky.
Druhým som mu rozpárala brucho a potom sa už údery len sypali. Hlava, rameno, spánok, chrbát...

Keď som vybehla z miestnosti Alex šokovane klesol na kolená. Keby bol človek miestnosť by už bola plná krvi, ale Alex bol prototyp. Krv mu v žilách kolovala lenivo a viac zo zvyku než z čohokoľvek iného.
*Tyy vole. A to som si myslel, že keď som sa proti nej spikol s Alduinom, že sa naštvala.* ozval sa mu v hlave hlas.
Alex stisol zuby, ale nič nepovedal. Aspoň nie nahlas.
*A keďže ťa to zaujíma, Dalk práve upadol do bezvedomia. Len tak btw. Chell je vážne naštvaná.* pokračoval Kyr.
Správa sa ako keby to bolo niečo úžasné. Pomyslel si mrzuto Alex.
*Veď to aj je niečo úžasné! O to úžasnejšie, že si ju naštval ty z Dalkom a nie ja.* odpovedal na jeho myšlienku Kyrael.
Alex pomaly vstal. Rany sa mu už pomaly zahojili. Nezasvätenému pozorovateľovi by mohlo prísť divné, že rovnakým spôsobom mu mizli aj diery v oblečení.
*Aha, toto nebolo pre mňa. Sorry. Keď sa Chell trochu ukľudní tak by si ju mohol požiadať o ďalšiu lekciu v telepatii.*
*Ale Dalk mal pravdu. Z tohto bude problém.*
*Možno. A možno nie. Chell vie kto tu zaútočil prvý.*
*Vypadni mi z hlavy!*
Kyrael sa len zasmial. *Tomu sa hovorí vďačnosť? Zaobstaral som ti všetky informácie ktoré ťa zaujímali!*
*Vďaka.* precedil cez zuby Alex a vyvliekol sa na chodbu, kde ho zastavila Larlia.
„Chell povedala, že keď sa Dalk preberie máte sa vy obaja dostaviť k Astrid.“
Prikývol a otočil sa k odchodu.
„A...“ luskla prstami. „Alex?“ spýtala sa skusmo.
Znova prikývol. „Čo?“
„Prečo máš jedno oko červeno-čierne?“
Alex sa zamračil a potom na chvíľu zavrel oči.
„A teraz?“ spýtal sa keď ich znovu otvoril.
Larlia prikývla. „Teraz ich máš obe strieborné.“
Kyrovy to prišlo hrozne smiešne. *Chcem vidieť odvážlivca ktorí pred tebou spomenie slovo „genetika“.*
*Pozri sa do zrkadla.*