---

no som dlhšiu dobu bola bez počítača ale snažila som sa. Like ak sa páčilo koment pre další diel
__________________________________________________________________________
Zvyšok porady prebehol rýchlo. Kyrael ako člen cechu zlodejov zaletí za Delvinom a dá mu preskúmať ten amulet. Zvyšok z nás má voľno.
„Mimochodom, Larlia sa chce s tebou porozprávať.“ Povedal mi pred odchodom.
Prikývla som. Larlia bola dole, niečo predebatovávala s Nazirom.
Podišla som k nej. „Kyrael mi povedal, že sa so mnou chceš porozprávať.“ Povedala som.
Prikývla a odtiahla ma z Nazirovho dosluchu. „Áno, chcem. Ty si tu jediná kto vie o tom, že som drakorodená. A o tej úlohe čo mi dal Arngeir. Mala som nájsť roh Jurgena vládca vetra.“
„No a?“
„On tam nebol!“
„Čo? Kde?“
„Roh Jurgena nebol tam kde mi povedali, že by mal byť. Bolo tam toto, tento list.“ Podala mi ho.
Zvedavo som list schmatla, ale Larlia ho nepustila. Podráždene som na nu pozrela a zarazila som sa.
Khajiitka mala hlavu natočenú k obytným priestorom svätyne, uši nastražené a tesáky poodhalené. A potom som to začula aj ja. Nahnevané hlasy. Hádku.
„Kto?“ spýtala sa Larlia. Ešte nepoznala hlasy obyvateľstva svätyne.
„Alex.“ Prižmúrila som oči.
*Čo do pekla...*
Larlia prekvapene mykla uchom. Zrejme ju prekvapil môj dobrý sluch, ale nijako to nekomentovala.
Počúvali sme ďalej.
Ozval sa zvuk tasenej dýky, nasledovaný tupím úderom a napoly nahnevaným, napoly vydeseným výkrikom.
„A Dalk!“ zreničky sa mi rozšírili hrôzou.
„Čo sa...“ začala Larlia, ale to som ja už vyrazila k hlasom ako namydlený plameň. (Alebo skôr ako plameň ktorému sa vyhrážate mydlom.)
Prebehla som uličkou, chytila som sa rohu aby som vybrala zákrutu vyrazila som dvere... a stuhla som hrôzou.
Alex stál nad Dalkom, ľavú ruku mal premenenú na čepeľ, ktorou pridržiaval Dalka za rúcho na zemi. Pravú mu zdobili prinajmenšom šesťdesiat centimetrové pazúry. Práve od tých sa odrazil plameň z krbu keď ich Alex zdvihol aby ukončil život svojho súpera.
*Nie...* vydýchla som v duchu.