---

Zvyšok hry nepovedal ani slovo.
V svätyni ma už čakala skupina ktorej som podvedome začínala hovoriť klub zaiteresovaních. Astrid opierajúca sa o stôl, Dalk usadení na ňom hompáľajúc nohami vo vzduchu (tento pohľad mi ktovie prečo prišiel nesmierne povedomý*) a Alex opierajúci sa o stenu. Všimla som si, že mu okolo ramien lietajú čierno červené úponky ako si svoje telo prestavoval bunku po bunke. Astrid a Dalk sa snažili naňho nedívať.

Ohlásila som a ako vždy tým že pri dopade na zem som spôsobila niečo hluku. Astrid to zrejme nepotrebovala, ale chcela som aby Alex prestal s tým predstavením. Nevedela som prečo sa zrazu rozhodol experimentovať pred ľuďmi- asi kvôli tej hádke s Dalkom- ale nebol dôvod naschvál vzbudzovať nervozitu v Astrid.
„Ty si už späť?! Začína ma vážne zaujímať ako sa dokážeš tak rýchlo presúvať!“ Dalk zoskočil zo stola.
„No možno sa to raz dozvieš.“ Povedala som zo záhadným úsmevom.
„A čo Motierre? Čo chcel?“ spýtala sa Astrid.
„Objednal si...“ zhlboka som sa nadýchla „vraždu cisára.“
Zavládlo šokované ticho. A potom...
„Čože?“ vypískol Dalk.
„Cisára? Cisára Tamrielu?“ uisťovala sa Astrid.
„Áno.“ Povedala som jednoducho.
„Pri sithisovi...“ vzdychla Astrid a zamyslene sklopila zrak k mape.
Pohľadom som vyhľadala Alexa. Stretli sa nám oči a ja som pocítila ako neskúsene vystiera svoju myseľ k mojej. Jemne som ho odklonila od Astrid a Dalka a v duchu som spýtavo nadvihla obočie.
*Nemám s toho dobrý pocit.* prešiel rovno k veci.
*Ani ja.*
*Tak prečo si to prijala?*
*Ani neviem. Pretože som chcela a basta! Nepýtaj sa! Už je aj tak neskoro!*

„Robíš si srandu.“ Vzdychla Astrid.
Mlčky som jej podala list a amulet.
„Čo je toto?“ otvorila list. „Pri Sithisovi ty nežartuješ. Vražda cisára... to sa nikomu nepodarilo od doby čo bájny úsvit zabil Uriela Septima. A to je už vyše dvesto rokov.“
„Prijmeš to?“
„Prijať to?!“ pozrela na mňa neveriacky. „Samozrejme že áno! Myslíš si, že by som odmietla možnosť viesť moju rodinu k sláve?“
Pokrčila som plecami. Astrid znovu sklopila zrak k listu. Dalk natiahol krk aby videl čo sa v ňom píše.
„Ale je tu toho veľa na rozmýšľanie.“ Pustila list na stôl. „Potrebujem čas aby som si prečítala tie inštrukcie. A je tu ten amulet... hmm...“ zamyslela sa.
„Čo je s ním?“ spýtal sa Dalk. „Je v neporiadku?“
„Nie. Ale nikdy som nič také nevidela. Potrebujem vedieť akú má cenu a či ho vôbec dokážeme predať.“
„Nechaj ma hádať.“ Vyhlásil Kyrael od dverí. „Delvin.“
Astrid sa usmiala. „Delvin.“ Prisvedčila.
_______________________________________________________
*môžete tri krát hádať prečo :D