The Elder Scrolls V: Skyrim

Přidal Chell dne 07.07.2012 13:16

nebudem tu písať že sa mi vrátila múza lebo to nechcem zakrínuť
_____________________________________________________
„Amaund Motierre?“ spýtala sa prekvapene Astrid, nevnímajúc môj, asi sekundoví rozhovor s Kyraelom. „Nemám najmenšie tušenie kto to je. Ale Volunruud... O tom som už počula. A viem kde to je.“ Zamyslela sa.
„Takže tam mám ísť a prehovoriť si s tým Amaundem Motierrem?“ neviem či to bolo Dalkovým zámerom alebo nie, ale vyznelo to skôr ako konštatovanie než ako otázka.
„Hm?“ prebrala sa Astrid zo zamyslenia. „Nie!“ vykríkla tak prudko, že Dalk prekvapene ustúpil. „Počúvaj, neviem čo sa tu deje ale rozkazy tu vydávam ja. Nenechám sa tak ľahko pripraviť o autoritu!“
„Ale ja by som predsa nikdy...“ začal Dalk, Astrid ho gestom umlčala.
„Potrebujem čas na premyslenie.“ s týmito slovami sa otočila k odchodu.
S mlčanlivou výčitkou v očiach som jej s Alexom ustúpila z cesty.
„Hihihi. Áno. Áno! Len si premýšľaj ty suka. Proti právoplatnému počúvajúcemu nemáš šancu!“ ozval sa Cicero.
Dalk sa pohol ako blesk. Cicero sa ani nestihol pohnúť a Dalk ho už držal pod krkom a pritláčal o stenu.
„Počúvaj ty jeden blázniví gašpar.“ Zavrčal. „Mne je úplne jedno, že si strážca matky noci. Ak kvôli tebe, alebo kvôli tej mŕtvole prídem o Astridinu dôveru, tak ťa nasekám na kúsky, zavriem do jej sarkofágu a obidvoch vás hodím DO NAJHLBŠEJ PRIEKOPI MORA PRÍZRAKOV!! JE TI TO JASNÉ?“ zreval na celú svätyňu.
Cicero sa len chichotal.
Dalk nahnevane zavrčal a pustil ho na zem. Vzápätí vybehol z miestnosti.
Kútikom oka som pozrela na Alexa. „Normálne som čakala, že ho každú chvíľu pohltí.“ Povedala som.
Prudko na mňa otočil hlavu a v očiach mal bolesť.
„Ty si myslíš, že je to jednoduché? Strata ľudskosti? Myslíš si, že je to na smiech?“ zaprskal.
„Nie!“ vyletela som naňho. „Ja viem, že je to jednoduché! Sama som si tým prešla pamätáš? Tvoj jediný problém je v tom, že jediní ciel ktorý si si s tými úžasnými schopnosťami dokázal stanoviť bolo získať späť svoje spomienky. A vidíš, nakoniec sa ti to s veľkou dávkou neľudskosti podarilo a načo ti sú? Na také veľké h*vno!“
Otočila som sa k odchodu. Za sebou som počula ako Alex potichu syčí všetky nadávky na ktoré si spomenie a potom tupý úder keď kopol do steny.
Zamierila som k Astrid. Našla som ju vystretú na posteli v jej komnate. Keď som vstúpila otočila ku mne hlavu a posadila sa.
„Počula si?“ spýtala som sa.
Usmiala sa a prikývla. „Počkaj desať minút a potom ho za mnou pošli, dobre?“
Prikývla som a chystala som sa odísť.
„A Chell...“ ozvala sa ešte Astrid.
Zastavila som sa na prahu.
„Tak aby o tom nevedela celá svätyňa O.K?“
Usmiala som sa a prikývla.

Přidal Chell dne 08.07.2012 18:10

no tak som asi znovu out of koments no čo už :(
______________________________________________
„Myslím, že by tam mala ísť Chell.“ Kyraelov hlas ma vytrhol zo zamyslenia a prinútil ma vstúpiť do reality.
„Čože? Prečo?“ vyhŕkla som automaticky.
„To by ma tiež zaujímalo.“ Ozvala sa Astrid.
Ona, Kyrael, Dalk a ja, sme práve v predsieni debatovali o tom kto by mal ísť za tým Motierrem. Len pred chvíľou sa k nám pripojil aj Alex, hoci ho nikto nepozval. Zatiaľ sa do nášho rozhovoru nezapojil ale po Kyraelovej poslednej poznámke prekvapene zdvihol hlavu.
„Pretože...“ vysvetľoval Kyrael. „Dalk možno je počúvajúci atď. ale zďaleka najpôsobivejšia z nás je tu Chell. A navyše aj najrýchlejšia.“
„Prestaň sa o mne baviť ako keby som tu nebola.“ Zavrčala som
„Tak sorry. Ale nechápem prečo sa sťažuješ. Veď som ti zložil poklonu!“
Otvorila som ústa aby som sa pohádala, ale Astrid nás prerušila. „Má pravdu. Vždy sa zo zákazok vraciaš prvá. Tak? Pôjdeš ty?“
Prikývla som.
Po prvý raz odkedy sem prišiel prehovoril Alex. „Pôjdem s ňou.“
„Ani nápad!“ vypenil Dalk. „Jeden na prebratie zákazky stačí!“
Obrátila som oči k stropu, ale nič som nepovedala. Pohľadom som vyhľadala Kyraelove oči a vymenila som si s ním niekoľko myšlienok.
Kyr sa odlepil od steny o ktorú sa doteraz opieral a hladko sa vmiesil do hádky, takže keď som opatrne vykĺzala von, tí dvaja kohúti si to ani nevšimli.
*Dozri na to aby Alex Dalka nezabil O.K, Kyr?*
*Na možnosť, že by Dalk zabil Alexa si nepomyslela?*
*Keď budú ľudia v tomto svete silnejší než atómovka, povedz mi. Postarám sa o tom aby sa Alduin stal skutočným požieračom svetov.*
*Dohoda. Heh, vieš ako ma to naštvalo keď som po plnej hre failov, zistil že Mercer je v podstate nesmrteľný?*
*Nemám najmenšie potuchy.*
Chvíľu som letela mlčky.
*Kyr?*
*Hm?*
*Prečo mi dvaja keď hovoríme o tom čo sa stalo v tej hre, alebo čo sme mi urobil, tak ho voláme Mercer, a keď hovoríme o tom čo spravil on sám odkedy sme ho stretli tak hovoríme Alex?*
*Noo... lebo ja neviem ako ty, ale mne sa zdá, že označovať avatara ktorého som nespočítateľne veľa krát zabil, a môjho druhého najväčšieho priateľa, rovnakým menom je trochu šialené.*

Přidal Chell dne 11.07.2012 22:20

#10

no takto to dopadá keď pri písaní čítam zaspamované téma. (tvl aký čechyzmus!!) píšte či je to dobré alebo či sa takýmto mám radčej vyhýbať :D
____________________________________________________________

Vrele som s ním súhlasila. Zvyšok cesty sme sa rozprávali o všetkom a o ničom. Konkrétne hlavne o počítačových hrách. Kyrael totižto nemal nič iné na rozprávanie a mne sa nechcelo vymýšľať tému.
*Vieš, tento fantazi svet ma už pomaly začína unavovať.* priznala som sa mu uprostred cesty. *Takže, keď som teraz znovu začala portálovať, možno by sme si mohli niekedy spraviť taký malý výlet. Čo ty na to?*
*Súhlas. Napríklad do nejakej dobrej post apokalyptickej hry.* pocítila som, že sa uškŕňa.
*Ánoo...* rozmýšľala som kam tým mieri.
*No! Napríklad do sveta v ktorom existuje nebezpečný vírus...*
*Ánoo...*
*...meniaci ľudí na monštrá...*
Začala som tušiť kam tým mieri. *Pokračuuj.*
*...ktoré sú ovládané jedným runnerom.*
Zasekla som sa. *Alex nie je runner.*
*V jednotke nie. Ale ten Mercer v dvojke- hive Mercer- je.*
*Zdá sa to len mne, alebo sa vážne správame ako keby Alex z jednotky a Mercer z dvojky boli dve rôzne osoby?*
*Vážne sa tak správame. Hlavne preto, že je proste a jednoducho nemožné aby to bola jedna osoba. Mimochodom už si zabila toho kto to má na svedomí?*
*Stále po ňom pátram.* vyhlásila som.
*Takže dohodnuté. Pôjdeme na výlet do New yorku nula! A zoberieme aj Alexa.*
Vycerila som zuby v dračom úsmeve. *Aby mohol zabiť hive Mercera?*
*Presne!*
Zasmiala som sa. *Tak to už aby sme mali voľno.*
*Veď mi voľno máme!*
*Kyrael, zdá sa mi to, alebo vážne udržuješ konverzáciu len takýmito poznámkami?*
*Tomu sa hovorí talent profesionálneho spamera! Heh. Och bože, o chvíľu ti tu začnem posielať smailíkov.*
*Ako môžeš byť spamer, keď tu nie je net?*
*V poho, Hex chytá veľmi dobrý signál.*
*Mám pocit že dať ti Hexa bol veľmi zlý nápad. Ako mi chceš posielať smailíkov? To mi ich povieš? Dvojbodka, veľké dé?*
*Nie! To musíš poslať obrázok. Takto :D*
*Kyr, Kyr, kde je tebe koniec?*
*Môjmu spamerstvu nebude koniec nikdy! Prinajhoršom budem spamovať našu telepatickú komunikáciu.*
*Len to neprežeň ináč poviem Hexovi aby ti zablokoval prístup na internet!*
*Ja nikdy neprestanem zo spamom! Prinajhoršom budem spamovať v duchu. CHEESE FOR EVERYONE!!!!*
*Potrebujem protispamerovskú daedru.* v zúfalstve som zavrela oči.

Přidal Chell dne 14.07.2012 21:34

#16

kto príde na to z akej hry je zbraň čo Chell použila na zabitie trola dostane za odmenu.. ja vlastne ani neviem :D ale myslím Norby že ty s tým nebudeš mať problém :D:D:D:D
_____________________________________________________________
Zvyšok cesty som sa napojila na Hexa a hrala s Kyraelom jednu hru. Čo na tom že tá hra mala pôvodne len single player. Každopádne to bola dobrá hra, takže ma Hexovo pípnutie oznamujúce že sa blížim k cieľu mojej cesty trochu podráždilo.
Začala som lenivo krúžiť keď ma upútal Kyraelov avatar ktorý sa zo zbraňou na pleci sebavedome vydal k priechodu do ďalšieho levelu.
*Nie nechoď...* zajačala som.
Kyrael spravil pôsobivé salto vzad aby sa vyhol energetickej gule. V polovici manévru bol prešpikovaný stovkami striel pochádzajúcich od onyxov ktorí znenazdajky zatarasili východ.
*Ty idiot!* zrevala som uskakujúc za roh chodby.
*Sakra! Musíš to vyčistiť ak sa tam mám spawnúť znova.*
Pozrela som sa na sci-fi ekvivalent pištoľky v mojich rukách. Toto bude chcieť ostrejší kaliber.

Nado mnou sa ozvalo podráždené cvrlikanie.
Pozrela som hore a usmiala som sa. Priamo nado mnou visel Hex a cvrlikal... no celkom ako R2-D2.
*No jo.* povzdychla som si. *Mala by som už končiť.*
*Aspoň medzi tým vymyslíš ako nás dostať z tejto šlamastiky.*

Znovu som precitla do reálneho sveta. Krídla mi už zasa protestovali. Pristála som a- úplne ignorujúc prekvapený pohľad draka oddychujúceho neďaleko- som sa premenila.
Pôvodne som si nemyslela, že by ľadový trol podozrievavo si merajúc draka predstavoval nejaké riziko. Nemyslela som si to ani vtedy, keď sa na mňa ten trol vyrútil.
Pružne som uskočila potlačujúc a potlačujúc zívanie som mykla zápästiami. Skryté čepele sa s tichým zašepotaním vysunuli.
Trol sa na mňa znovu zahnal. Prskla som mu do tváre kúzlo. Zdesene zareval. Odtancovala som za neho. Jednu skrytú čepeľ som mu zabodla do chrbta. Prehol sa od bolesti. Bez váhania som mu druhú skrytú čepeľ zabodla do krku. Spravila som úkrok vzad a vytiahla obidve čepele trolovy z tela. Bez života padol na zem.

Drak obďaleč sklonil hlavu a znovu sa začal venovať mŕtvole č... no, zostaňme pri „mŕtvole“.
Letmo som si utrela skryté čepele od krvi a zoskočila som do hrobky. Keď som otvorila železné dvere ovanul ma zatuchlý vzduch.
*Bráni Volunruudu sa otvárajú.* zadeklamovala som dramaticky.