The Elder Scrolls V: Skyrim

Přidal Mimz dne 23.07.2012 12:09

Takže vás tu vítam :). Toto je môj druhý príbeh, no nie zo sveta Skyrimu- toho je tu až-až. Snáď sa vám to bude páčiť. Zo začiatku tam nebude takmer žiadna akcia a zabíjačky, ale snáď vám to potom vynahradím.
-Príbeh bude hovorený z pohľadu určitých osôb, ale hlavným hrdinom je... nechajte sa prekvapiť :D. Tak príjemnú zábavu.
P.S- prosím komentujte to, lebo potom neviem, čo si o tom myslíte. Vopred vďaka.

Strieborná luna

Prológ

Lumen:
Boje v tejto dobe boli skutočne hrozivé, no moje vojsko bojovalo a umieralo za svoje kráľovstvo. Ako bolo zvykom, ráno tesne po svitaní sme sa s nepriateľmi zišli na veľkej lúke a čakali na prvý krok toho druhého.
Ako kráľ Striebornej luny som stál na ich čele a môj verný Ensis, najlepší bojovník všetkých čias, stál po mojom boku. Nebol to len vojak, ale i môj najlepší priateľ.
"Lumen, ak dnes umrieme, bolo mi cťou bojovať za teba."
"Pche, umrieť v boji s týmito barbarmi?! To radšej nech ma skolí mor."
"Keď myslíš, priateľu. Ja len pre istotu."
Všetci čakali na môj povel, no ja som nikdy prvý zbraň netasil. Bola to moja zásada. Niekoľkokrát sa stalo, že nepriateľ sa nakoniec rozhodol vyjednávať.
"Snáď nezdupkajú ako tí pred nimi," zasmial sa Ensis. Ticho pred búrkou.
Pozoroval som oproti stojace vojsko a čakal som, čo z toho bude. V momente, keď ich veliteľ zavelil útok, chopili sme sa mečov.
Popohnali sme kone a cválali v ústrety smrti.
Obe strany revali ako šialené, keď sa prvý meč vykúpal v krvi.
Môj kôň sa nabodol na oštep a spolu so mnou spadol na zem. Dostal som sa spod jeho mŕtveho tela a sekal po všetkom, čo sa pohlo.
Trvalo to dve hodiny a naše straty boli veľké, no nie až tak, ako tie nepriateľove. Začali sme víťazoslávne kričať, keď vzduchom zasvišťal šíp. Niekto ma odstrčil až som sa skotúľal na zem.
Bol to úbohý Ensis. Smrtiaca strela ho zasiahla priamo do srdca. Zachytil som ho v momente, keĎ padal.
"Vydrž to priateľu! Doneste nosidlá!" zreval som na vojakov blízko mňa.
"Lum...Lumen...vyhrali sme."
"Áno. Dnes sme ich rozdupali, čo povieš?"
Pokúsil sa smiať, ale vzápätí sa začal dusiť.
"Čo pre teba môžem urobiť?"
"Mám...mám syna. Volá sa...Ardor. Prosím...prosím ťa..."
"Postarám sa o neho. Budeš na neho pyšný, uvidíš."
"Prorok...povedal, že...že..." vyjachtal, keď sa mu oči navždy zavreli. Ensis mal ženu, ktorá pri pôrode zomrela, takže sa sám staral o svojho malého syna.
"Sľubujem," zvolal som k nebesiam.
"Vojak, potrebujem tvojho koňa!"
"Nech sa páči, môj pane," podal mi uzdu od prekrásneho bieleho žrebca. Vyskočil som naňho a trielil k malému domčeku na vidieku. K Ensisovmu domu.

Prešiel som celý dom a našiel malé, v plienkach zabalené dieťatko. Ja som potomka ešte nemal a už dlho som nevidel bábätko.
"Neboj sa ma," vzal som ho opatrne do náručia. Dieťa začalo plakať, no hračka, ktorú mal v postieľke ho hneď utíšila.
"Vychovám ťa ako vlastného. Ardor, syn Ensisov."
Chlapček sa na mňa usmial. Malý srdečný, hoci bezzubý úsmev.
"Bohovia, dajte aby mal úsudok bystrý ako jeho otec a dušu čistú po mame."
V tej chvíli udrel z oblohy blesk a zasiahol najbližší strom.
To muselo byť znamenie. Ty, mladý chlapec, musíš byť predurčený k veľkým veciam...

Přidal Mimz dne 23.07.2012 20:05

Kapitola I.

Ardor:
"Dámy a páni, teraz vám porozprávam príbeh najlepšieho bojovníka, aký kedy žil! Príbeh Ardora!" vrieskal na celú sálu jeden z podnapitých vojakov. Oslavovali sme dnešné víťazstvo a hádajte, kto sa boja účastnil.
Kto iný než "legendárny" Ardor. Ja. Dobre počujete, ja!
"Vlastným mečom pozabíjal tisíc mužov! Na čepeľ ich naraz napichol asi päťdesiat. Je najkrajší, najodvážnejší a najsilnejší muž v celej Striebornej lune! Sláva Ardorovi!"
"Sláva Ardorovi," kričali všetci na raz. Pivo tieklo potokom, no jediný koho táto oslava nebavila, bola moja maličkosť. Oslavy sa účastnil aj môj nevlastný brat Proditor. Kráľ ho nikdy nepúšťal so mnou do boja a mal pravdu. Je to jeho jediný skutočný potomok a budúci vládca tohto všetkého.
Všetci sa dobre zabávali, ale mňa to poriadne hrýzlo.
"Tie prasce kňučali a žobronili o život, ale..." toto bolo priveľa. Vyskočil som na najbližší stôl a z celej sily kopol do opečeného kanca. Všetky pohľady sa upreli na mňa.
"Myslíš, že som na to pyšný?! Neboli to prasce, ale ľudia a podaktorý len deti! To my sme im vzali životy, takže by sme si mali uctiť ich pamiatku! Boli rovnaký ako my ba možno lepší. Žiadam, aby ste to rešpektovali a brali to aspoň na chvíľku vážne."
Už nikto nespieval o mojej sláve, ale spievali sa pohrebné pesničky na počesť tých, ktorých krv zašpinila práve naše ruky.
Proditor si prisadol ku mne.
"Musíš uznať, braček, že je to slávne víťazstvo. Rozprávajú sa o tebe legendy. Rytier Ardor, syn kráľa. Znie to pekne, čo povieš?"
"Keď myslíš, Prod," schválne som mu skrátil meno, pretože to bolo to jediné čo nenávidel z celej duše. O dva roky mladší brat sa zasmial, no potom sklonil hlavu.
"Škoda, že som nemohol ísť s tebou. Chcel by som aspoň raz vidieť bojové pole a biť sa za..."
"Po tom tvoja duša túži?"
"Nie duša, ale srdce!"
"Tak mu to zakáž. Nie je to nič prekrásne. Zelenú trávu sfarbí krv padlých do diabolskej červenej, všade mŕtve telá a ešte čosi. Šípy zriedka zasiahnu srdce."
"Čo tým chceš povedať?"
"Poznám mužov, ktorí v boji prišli o oko, nohu či niečo z nich ten nástroj smrti urobil kastrátov."
Prod sa tomu zasmial, ale ja som to myslel vážne. Títo muži, hoci dostali tituly a majetok, prišli o vlastnú radosť zo života.
"Vo vojne sú len porazení, to si pamätaj."
"Ardor, ja..."
"To je v poriadku. Zabávaj sa, no ja tu nemám čo hľadať. Dnes som zvieraťom, nie hrdinom."
Otočil som sa mu chrbtom a odkráčal do svojej komnaty. Ako sa poznám, dnešnú noc určite neprespím.

Proditor:
Môj "milovaný" braček mal zasa jednu zo svojich sentimentálnych chvíľ, kedy na neho doliehalo svedomie. Môj otec mi v živote nedovolil dotknúť sa meča a bodnúť niekoho. Musí to byť úžasný pocit vziať život. Poslať dušu na onen svet pre zábavu. To chcem zažiť.
Aj keď bola oslava v plnom prúde, mal som ešte niečo na práci. S Ardorom som musel niečo prebrať. Niečo, čo nemohlo počkať.
Vyšiel som do jeho komnaty a nakukol dnu. Práve sa díval na hviezdy, ako to robil často.
"Musím ti niečo povedať," oslovil som ho. Očividne som ho zaskočil. Zvrtol sa a ponúkol mi stoličku. Posadil som sa a nesmelo začal: "Zajtra idem za otcom v jednej chúlostivej záležitosti. Je to veľmi vážne a ako iste vieš, o takých veciach sa ten starec musí vždy poradiť. Pche! Mohol by mať stovku radcov, ktorí študovali na tých najlepších školách a predsa by dal na teba. Tvoje slovo je pre neho sväté."
"Prod, hovor k veci, prosím. Som unavený."
"Isteže. Si môj brat a ja dúfam, že ma zajtra podporíš."
"To má byť žart? Samozrejme, že ťa podporím."
"To si vážim, braček," odvetil som. Objal som ho na znak vďaky a vykráčal von. Už čoskoro získam všetko po čom som túžil a ten hňup mi v tom pomôže.

Upravil/a Mimz dne 23.07.2012 20:09

Přidal Mimz dne 23.07.2012 22:15

Kapitola II.

Ardor:
Celú noc som prebdel nad otázkou: čo má Prod za lubom. Snáď sa nechce pridať do našej armády, alebo?
Tak či onak, nechal som to na neskôr. Skoro ráno si ma kráľ predvolal. Zrejme ma chce pochváliť za môj včerajší "úspech". Po prvé: nebojoval som sám, bolo nás tam asi deväťsto a každý priložil ruku k dielu; za druhé: zabíjanie nie je činom, za ktorý si vyslúžite vstup do neba.
Vošiel som do veľkej sály, kde ma na svojom tróne už čakal kráľ.
"Vitaj, syn môj," podišiel ku mne a láskavo ma objal.
"Lumen, rád ťa opäť vidím."
"To ja by som mal byť rád, že Bohovia nad tebou držali stráž. Ako si sa mal? Hovor a nevynechaj najmenší detail."
"Ha, no tak, keď to potrebuješ vedieť, vyhrali sme."
"Na to som prišiel aj sám, ale ako to prebiehalo?"
"Môj pane, vieš dobre ako. Nepriatelia padali mojou rukou, pekne jeden po druhom. Čo viac potrebujú tvoje uši počuť?"
"To najdvoležitejšie. Nie si zranený?"
"Pár škrabancov, ale inak nič, čo by stálo za vážnejšiu reč," odmlčal som sa. Lumen ma pyšne pobúchal po pleci a ponúkol mi druhý trón po jeho pravej ruke. Trón, na ktorom kedysi sedela jeho manželka Isora.
"Chlapče, potrebujem sa s tebou o niečom poradiť."
"Hmm, počúvam."
"Rozhliadni sa okolo. Čo vidíš?"
"Tróny budúceho kráľovského páru."
"Synu, máš tak čistú dušu, ale sám dobre vieš, že zákon hovorí jasne. Moju ríšu môže zdediť jedine muž mojej krvi. Keby si skutočne bol mojím synom, neváhal by som. Strieborná luna by bola tvojou ríšou."
"Nikdy som ťa o nič také nežiadal a ani nebudem. Som so svojím životom nadmieru spokojný..."
"Naťahaj ma za nos! Dobre viem, že tvoje svedomie sužuje vina. Vraždenie z niečieho rozmaru nie je pre teba, no si rovnako dobrý ako bol tvoj otec Ensis. Dávaš v stávku vlastný krk za ten môj. Ja by som mal zabíjať tam na poli a nie ty!"
"Upokoj sa. Vari som prosil o zmenu? Toto je to čo robiť viem, bohužiaľ, ale robím to dobre."
"Prod nemá ani štipku tvojho súcitu, múdrosti, ani láskavosti. Dostávame sa k bodu, o ktorom som sa s tebou chcel porozprávať."
"Tak?"
"Mám svoj trón dať Proditorovi už teraz?"
Chcel som sa brata zastať, ale išlo o budúcnosť nevinných ľudí a v tomto bol ešte neskúsený. Nemal som na výber.
"Mám ho rád celým svojím srdcom, ale podľa môjho úsudku...nie je pripravený. Ak ho korunuješ, Strieborná luna padne."
Lumen sa tváril akoby som mu práve povedal, že jeho syn nie je hoden stať sa vládcom, ale v hĺbke duše vedel, že nie som sám, kto si to myslí.
"Máš pravdu. Priveď sem môjho syna, prosím. Zatiaľ mu nič nehovor."
"Ako si želáš."
Odkráčal som po Proda, ktorého som nakoniec našiel blízko lesa, kam chodil kráľ poľovať. Lukom mieril na bieleho vlka, ktorý mal poranenú pravú prednú labu.
Chystal sa vystreliť, no drgol som ho do pleca. Šíp preletel popri uchu zvieraťa a dohnalo ho k úteku.
"Čo to, doparoma, robíš?!"
"Ten vlk ti nič neurobil, tak prečo lačíš po jeho smrti?!"
Proditor sa až zatriasol od zlosti, no keď som mu povedal, že ho otec hľadá, vychladol.
Otočil som sa k miestu, kde vlk stál, no ten tam už nebol. Odkráčal som za bratom.

Elwyria:
Nemohla som tomu veriť. Ten prekrásny svalnatý muž mi zachránil život. Bol to skutočne krásavec.
Z diaľky som na neho hľadela a v duchu si priala, aby sa otočil. Nestalo sa tak. To musel byť on. Ardor Vysloboditeľ...