---

Chcem sa poďakovať za pozitívne reakcie a prikladám ďalšiu časť. ;)

____________________________________________________________________________________________________

21th day of Sun´s Dusk 4E 202, Nightgate Inn

Meče, luky a praskanie ohňa utíchli krátko po polnoci. Pred Nightgate Inn stála medzi tridsiatkou mŕtvych elfov neveľká skupinka vojakov. Ork Nerub si čistil svoj obojručný meč od krvi jedným z altmerských plášťov, tribún Gaius lapal po dychu, kvestor Olaf sa modlil ku Talosovi, bosmer Nuradim vyťahoval z tiel šípy, Pyrylion v kľude popíjal svoj čaj akoby sa nič nestalo a udychčaná kuriérka milady Alana držala dýku pri krkoch jediných elfov, ktorí prežili. Generál a legátka pristúpili k nej :

"Legionárka, poviete mi, kam ste pre Akatosha zmizli ?"

"Títo dvaja sa rozbehli preč akonáhle náš obor roztrieskal zábradlie pred krčmou. Chytila som ich asi míľu odtiaľto. Nemyslím si, generál, že potrebujeme nejakých svedkov. A na druhej strane, vypočuť ich by tiež nebolo odveci." riekla dunmerka a nenápadne žmurkla na orka.

"Míľu odtiaľto ?!" nechápavo sa pozrel generál.

"Zabúdate, že som najrýchlejšia bežkyňa v 8. légií." odbila ho Alana.

Generál jej odpoveď už nevnímal. Kľakol si ku dvom altmerom a vypočúvanie sa mohlo začať :

"Za akým ste tu účelom ? Neverím, že si po mladého prefekta príde tridsaťtri altmerov iba preto, že nosí Talosov amulet." spýtal sa.

Altmer na ľavej strane sa ozval :

"Je to tak. Sme tu kvôli kvestorovi Balgrufsonovi. Čítali sme si jeho spis a aj hlásenia z dobytia Fort Dunstad. Veľmi dobre vieme, čo tam dokázal. A navyše, jeho otec je jarl Balgruff z Whiterunu. Takéto skutočnosti si žiadajú viac opatrnosti, tým pádom aj viac vojakov..."

Altmer napravo ho prerušil :

"Počkať...poznám vás...ste generál Tulius z 8. cisárskej légie, že ? Ja som tušil, že tu nejde len o kacírstvo. Neviem z akého dôvodu ste sa dopustili velezrady, ale pochybujem, že generál cisárskej légie je ochotný riskovať katovu sekeru kvôli mladému kacírovi. Cítim sprisahanie, generál. Toto nezostane nepotrestané. Keď sa dostanem na ambasá...chrr...argh...!!!"

Altmer ani nestihol dopovedať vetu. Jeho krkom prešla pätnásťcentimetrová ebonitová čepeľ dunmerskej milady a on sa zosunul k zemi, chrčiac a topiac sa vo vlastnej krvi.

"Nie, nedostaneš." odvetila Alana chladne.

Generál bol spokojný. O jeho pláne zatiaľ nikto netuší. Vtom sa však druhý thalmorský vojak vytrhol Alane zo zovretia, udrel ju do brucha a rozbehol sa do nočnej tmy. V priebehu sekundy zmizol. Tretíkrát za jedinú noc si generál z čela utieral studený pot. Vzduchom sa však ozvalo zasvišťanie šípu a krik umierajúceho. Nuradim sa pokojne vybral ku svojmu úlovku. V nočnej tme bolo počuť prosenie o milosť, v strede prerušené ostrým zvukom dýky prechádzajúcej krkom. Generálovi sa znovu uľavilo. Pomohol Alane na nohy, otočil sa ku svojej jednotke a povedal :

"Nech vás táto malá nepríjemnosť neodradí od našej ďalšej spolupráce."

Legionári sa usmiali. Generál pokračoval :

"Dnes v noci som vám plánoval predložiť prvú trofej. Ale ako vidím, každú chvíľu môžme čakať ďalšiu návštevu. Tridsaťtri chlapov bude thalmorom chýbať. Ak nás tu nájdu, sme stratení."

"Pane, ak tu nájdu tridsaťtri mŕtvol, tak zvýšia počet hliadok a dosť nám pohyb po Skyrime skomplikujú. A obzvlášť tu mladému. Ten si po dnešnej noci musí dávať extra veľký pozor." ozvala sa dunmerka.

"Máte pravdu. Ako sa ich zbavíme ?" spýtal sa generál.

"Navrhujem kremáciu." pokojne povedal Pyrylion, v rukách si chystajúc ďalšie pekelné inferno.

"Pre bohov, kvestor, len to nie !" odvetil mu tribún Gaius : "Jedno spálenisko nám tu bohato stačí."

Vtom sa ozval ork :

"Jedno šťastie že pár metrov od krčmy je jazero. A vyzerá to tak, že dosť hlboké."

"Taktiež by nebolo odveci umyť podlahu v hostinci od krvi a nejak narýchlo opraviť to zábradlie."
prelomila svoje mlčanie legátka Rikke.

"Má pravdu. Rozdelíme si úlohy. Gaius, Olaf, Nerub, vy sa postaráte o mŕtvoly. Alana, ty s Rikke upracete krčmu a vydrhnete dlážku od krvi. Nuradim, ty sa nejak pokús spraviť to zábradlie. A ty Pyro, ty choď nazbierať nejaké kamene. Na tom spálenisku postavíš ohnisko, nech to nevyzerá nápadne. A tiež bude niečo treba na zaťaženie mŕtvol. Koľko to asi bude trvať ?" spýtal sa generál.

"Podľa Nuradimových stolárskych schopností. Okolo polhodiny." ozval sa Pyrylion.

"Dávam vám pätnásť minút." prikázal generál a sám zobral prvé bezvládne telo a niesol ho k jazeru. Olaf a Gaius spravili to isté, nechápavo sa pozerajúc na Neruba, ktorý niesol mŕtvol päť. Dve na každom pleci a ďalšie v rukách. Alana a legátka Rikke sa pobrali do krčmy, neskrývajúc zlosť, že im pripadla ženská robota a pyroman Pyrylion šiel k jazeru nazbierať kamene. Keď už bolo kameňov dosť, šiel do krčmy po lopatu, nabral s ňou popol a kosti ktoré ostali po jeho vyčíňaní a vysypal ho do jazera.

O desať minút stáli všetci zoradení pred krčmou. Všade navôkol ani stopa po krvi a zábradlie pred vchodom vyzeralo ako nové. Generál nemal k dispozícií len skupinu najlepších vojakov a agentov. Mal k dispozícií aj skupinu najlepších čističov. Spokojný im oznámil :

"Hocikedy sem môže nabehnúť ďalšia skupina, tak to skrátim. O tri dni sa všetci stretneme pri vraku lode Icerunner pri Solitude. Tam vám už z konečnou platnosťou zadám vašu prvú úlohu."
Olaf ho prerušil :

"Generál, veď to je necelých päť míľ od Thalmorskej ambasády. Ste si istý ?"

Nuradim mu odvetil :

"Pod lampou je najväčšia tma, kvestor."

Generál pokračoval :

"Od tejto chvíle už nie ste súčasťou cisárskej légie. Cestovať budete pod falošnými menami. Nikde sa nezdržujte viac ako jeden deň. Thalmor má légiu pod palcom, nevieme, ktorý vojak môže byť ich informátor. Rikke zajtra sfalšuje hlásenie z útoku na Windhelm, oficiálne ste padli pri útoku na mesto a Olaf dezertoval z légie. Vyhýbajte sa každej cisárskej a thalmorskej hliadke na ktorú narazíte a o tom, čo som vám dnes povedal sa nesmie dozvedieť nikto iný. Ani vaša rodina.

Rozchod."

Vojaci sa vybrali smerom k Solitude. Na ich tvárach sa objavili zmiešané pocity, počnúc náhlym strachom o svojich príbuzných, ak sa Thalmor dozvie o ich poslaní a končiac ľútosťou nad tým, že svoju príslušnosť k légií, cisárovi a impériu zahadzujú za hlavu.

Napriek tomu sa im po niekoľkých minútach na tvárach objavil úsmev.

Konečne ochutnali krv vysokých.