---

prepáčte za dlhšiu neaktivitu, ale nemal som veľmi čas na písanie.

16.Kapitola: Knihy

Opäť sme cestovali bez oddychu bohvie koľko hodín. Na chodidlách sa nám začali robiť pľuzgiere a v topánkach sme mali strašne premočené. Už sme si čižmi vymenili niekoľko ráz za nové, ktoré sme si zobrali z krčmi. Suché nám už ostali iba dve páry. Tie sme si šetrili na vstup do Riftenu. Tam by už sneh nemal byť.
Po nekonečnom čase, Sano´r konečne zavelil aby sme zostupovali. Konečne aj snehu začalo byť pomenej a o chvíľu ho už nebolo vôbec. Pred nami sa rozprestierala krajina suchej trávi a zvednutých stromov a v diaľke medzi nimi stálo mesto Riften. Pred ním ležalo obrovské jazero, ktoré sme museli obísť, predtým sme si konečne obuli suchú čižmi. Museli sme sa zakrádať pomaly a potichu aby sme sa vyhli otravným potvorám. Teraz sme sa skrývali za veľkým kameňom a čakali kým prebehne krysa veľká ako pes z našej cesty. Ked krysa na chvíľu zastala aby oňuchala vzduch, z oblohy sa znieslo niečo veľké a čierne a pazúri zaborilo hlboko do krysa a potom s ňou odletelo preč.
„To zas čo bolo ? “
„Neviem, ale je celkom dobre vedieť že tie príšeri sa začali zabíjať navzájom, zrejme už nemajú čo žrať. “ odvetil Sano´r.
„Aspoň niečo začína vychádzať. “
Po dalšom nekonečnom skrývaní sme sa dostali pred bránu do mesta. Staje pri meste boli úplne zrovnané zo zemou a aj hradby boli viac menej zničené, vyzerali ako po útoku niečoho väčšieho.
Pomaly sme sa presunuli do centra na bývalé trhovisko.
„Kam teraz ? “ opýtal som sa Sano´ra.
„Najprv pôjdeme do jarlovho paláca. Tam by sme mali nájsť nejaké plány. Možno do Dawnguardu posielali aj jedlo, tak o tom by tu záznamy mali byť. “
Prikývol som a nasledoval Sano´ra, ktorý vyrazil po moste cez kanál k veľkému a zhruba najkrajšiemu domu.
Sano´r z rukou zatlačil do dverí, ktoré s hlasným buchotom dopadli na zem. Tak ako skoro všetky budovy do ktorých sme vošli boli zničené, výnimkou nebolo ani toto. Zato všade naokolo bola pavučina. Veľké a hrubé vlákna boli posplietané všade takže sa nedalo rozoznať ako miestnosť vlastne vyzerá. Iba v strede sa dal rozoznať trón, presne taký istý ako v Dračej Sieni. Ibaže na ňom ležali kokoni.
„Čo za ozrudného pavúka toto utkalo ? “ povedal som z úžasom.
„Neviem a ani to nechcem vedieť. Ak je ešte tu tak bude hladný a ja sa jeho jedlom stať nemienim. “ odvetil Sano´r.
„Hľadaj knihu zo záznamami. Musí byť niekde tu. “ zavelil Sano´r.
„Dobre, dobre. “ zavrčal som.
Vytasil som so Sano´rom meč a začali sme presekávať pavučinu ktorá zakrývala skrine, zásuvky a stoly. Nebolo to ľahké, pavučina bola pevná a veľmi lepkavá, tak sa presekávalo ťažko.
Horko ťažko som sa presekal ku skrini, otvoril som ju a začal listovať v niekoľkých knihách, ktoré tam boli.
„Tu niečo je. Och nie, to je Dagerfall, myslel som že tu píše Dawnguard. “ Sano´r ma aj tak nepočúval.
V žiadnej z kníh nebola zmienka o Dawnguarde, tak som sa začal presekávať k malému stolíku hned vedľa. Sano´r zatiaľ na zemi listoval v knihe Cestovateľský sprievodca Skyrimu a vedľa neho ležali na kope knihi ktoré vytiahol z malej knižnice ku ktorej sa presekal.
„Zatiaľ nič. “ povedal, zavrel knihu v ktorej práve listoval a otvoril dalšiu.
Ked som zo stolíka odsekol aj posledné vlákno pavučiny na ňom ležala jedna kniha. Mala názov Aedry a Daedry. Trochu ma upútali niektoré úkazy v knihe, ale nebolo tam to čo sme hľadali. Kútikom oka som zazrel vetu kde stálo že daedrický princ, ktorý vytvoril prvých upírov a aj sám bol upír stále bojuje proti Dawnguardu. Ale opäť žiadna zmienka o mieste.
Knihu som odhodil a otvoril šuflík v stolíku, aj tam bolo pár kníh. Sem tam som sa dozvedel niečo zaujímavé o trolloch, že sú veľmi málo odolný voči ohni a rôzne typy na zneškodnenie trolla, pavúkov a dalších príšer. Niektoré rady by sa zišli už aj skôr.
Posledné dve knihi boli o kúzlach. Tie ma upútali najviac. Viem čarovať, ale neviem to urobiť kedy chcem.
V knihe Ohnibý dotyk sa píše ako vyvolať magickú silu, ako ju usmerniť a ako docieliť aby sme vyvolali dané kúzlo, ktoré práve chceme. Píše sa však tam že je nato potreba niekoľko mesačné cvičenie.
Teraz nemám čas študovať knihi, pomyslel som si, a rýchlo si knihi schoval do batoha.
„Hej asi to mám ! “ zvolal Sano´r. Pribehol som k nemu, v ruke mal knihu obsahujúcu záznamy s dovozmi a vývozmi jedla do okolitých miest.
„Len dúfam že to tu aj je... “
Práve vtedy za nami niečo hlasite puklo. Z kokonu vyliezal pavúk, nebol príliš veľký, ale určite by mohol ublížiť. A potom z dalšieho kokonu vyliezol další pavúk.
„Myslíš že nám budú chcieť ublížiť ? “ opýtal som sa.
„Dúfam že nie.... “ začal Sano´r, ale pavúky začali hlasno klepať svojimi hryzadlami. Zrazu sa otočili k nám a vrhli sa na nás. Rýchlo sme odskočili z dosahu ich ostrých hryzadiel.
„No, asi som sa mýlil. “ povedal Sano´r.
Pavúky sa zrazu zdvihli na zadné a vypľuli na nás neznámu zelenú tekutinu. Vyhli sme sa jej len tak tak. Cítil som ako mi uškvarilo chlpy a obzrel som sa za seba. Skriňa sa už pomaly rozpadávala. Pľuli na nás silnú kyselinu.

...

A pls píšte sem komenty