---

11. Kapitola: Krv na rukách

Stál som pri dverách a lačne hľadel cez malé okienko na dverách na dvoch ľudí. Jeden stál a pozoroval okolie a na chrbte mal pripevnenú oceľovú obojručnú sekeru a na sebe oceľové brnenie. Druhý sedel na jedinej stoličke a hľadel s prázdnym výrazom pred seba. Na sebe mal kožené brnenie a za opaskom dýku.
Zdalo sa ako keby bol slepý. Pre mňa lepšie.
Ešte chvíľu musím počkať kým sa ten so sekerou ku mne otočí chrbtom a konečne zvlažím svoje vyprahnuté hrdlo. Sano´r odišiel tak mi v tom nikto nebude brániť.
Po nekonečných minútach sa otočil chrbtom k dverám. Potichu som otvoril dvere a s nadľudskou rýchlosťou sa vrhol na muža so sekerou.
Muž ktorý sedel na stoličke niečo zakričal a ten so sekerou sa stihol otočiť a odsotiť ma so seba.
Narazil som chrbtom do stola, pár prázdnych nádob od vína spadli na zem a rozbili sa. Opäť som sa vrhol na muža so sekerou ktorý ju už zvesil z chrbta.
Vyhol som sa jeho rane a skočil mu po hrdle ale muž ktorý sedel do mňa vrazil ramenom. Odskočil som dozadu a zasyčal.
„Čo je to ? “ pýtal sa slepý bandita prvého a hľadel dve metre vľavo vedľa mňa. V hlase mu bolo cítiť strach.
„Upír “ odvetil prvý tiež z náznakom strachu v hlase.
Zasmial som sa a vyceril š!@#%§té zuby.
„Svojmu osudu neuniknete, poslúžite mi ako skvelá hostina ktorú som dlho nemal “
Bandita so sekerou s výkrikom zdvihol sekeru a zahnal sa po mne. Zľahka som sa mu uhol a sekera prerazila stôl napoly.
Vyletel som dopredu a jediným pohybom pazúrov som zasiahol do hlavy slepého banditu. Ten spadol na zem, chytil sa za rukami tváre spomedzi ktorých mu tiekla krv a kričal od bolesti.
Otočil som sa a práve vtedy už dopadala sekera banditu priamo mne do hlavy. Zdvihol som ruku a chytil rúčku sekery. Bandita sa zhrozil nad mojou silou a rýchlosťou.
Pustil sekeru a začal ustupovať dozadu vediac čo ho čaká.
Ani sa nenazdal a zaboril som mu ostré zuby do krku.
Chcel vykríknuť, no z úst mu vyšiel iba slabý ston. Pocítil som v ústach teplú krv ktorá sa mi z tekala dole hrdlom ako elixír znovuzrodenia.
Bolo to ako keby som sa znova narodil, pocit sily bol ešte väčší ako predtým.
Vysal som z neho aj poslednú kvapku krvi a odhodil bledé telo na zem. Vrátil som sa k slepému banditovi, kľakol si k nemu a odtisol mu ruky z tváre.
Bola celá krvavá, od pravého oka až po ľavú bradu sa mu tiahla hlboká ryha od mojich pazúrov.
Bandita vzlykal, zachechtal som sa a zaboril zuby do jeho krku.
„Khajrgo ! “vykríkol Sano´r a zhrozene na mňa hľadel. V rukách držal nejakú fľaštičku.
Nestihol som vypiť ani kvapku krvi zo slepého banditu. Zo zúrivosťou som sa rozbehol k Sano´rovi.
Ostal prekvapený nad mojou rýchlosťou, už som ho držal vpredu za brnenie, no už zakričal slová.
Odhodilo ma dozadu, narazil som do skalnej steny až my vyrazilo dych. Chcel som sa naňho vrhnúť znovu no priskočil ku mne a strčil mi do hrdla fľaštičku. Tekutina sa my vliala dole hrdlom a po okolí ešte bolo počuť slabé opakovanie Sano´rovej sily.
Odhodil som od seba Sano´ra, ktorý spadol na zem a chcel sa po ňom vrhnúť ale nohy sa mi podlomili a spadol som na kamenistú zem.
Zavrel som oči a na chvíľu o ničom nevedel. Začal som sťažka dýchať a celý som sa triasol. O niekoľko sekúnd som otvoril oči a pozrel na všetky strany.
Uvidel som Sano´ra ležiaceho na zemi, muža ktorý stonal a držal sa tváre a nehybné telo. Nechcel som tomu uveriť ale vedel som že som to bol ja. Zaboril som oči do zeme chytil sa za hlavu potlačoval zhnusenie sám nad sebou.
Niekto mi položil na rameno ruku. Zľakol som sa a otočil, no bol to len Sano´r. Držal zdvihnutú dýku v ruke.
Teraz ma zabije, viem to. Zatvoril som oči a čakal. Nič sa nedialo tak som ich otvoril, Sano´r držal prázdnu ruku aby som sa mohol postaviť.
„Prečo ma nezabiješ ?! Vidíš čo som spravil !? Skoro som zabil aj teba ! “
„Prestaň, nebola to tvoja vina “ odvetil Sano´r.
„Akože nie ? A koho ?! “
„Toho čo ti to urobil, ty si od neho nechcel aby ťa uhryzol “
„Nie, ale týchto ľudí som zabil ja ! A ktovie koho ešte ?! Ja len... nechcem už nikomu ublížiť “
„neviem koho si predtým zabil ale viem že teraz stým chceš skoncovať a navrátiť svetu svetlo. Ty už nechceš nikomu ublížiť a ja sa o to postarám aby si už nikoho nezranil “
Pozrel som mu do očí so šťastným no ešte hrozivým pohľadom.
„To ti prisahám “ dodal Sano´r, chytil mi ruku a postavil ma. Potľapkal ma po pleci a obrátil sa k slepému banditovi. Na krku mal dve kvapky krvi po mojich zuboch.
Sano´r zdvihol dýku nad mužovu hrud.
Chytil som Sano´rovi ruku a povedal mu nech to nerobí.
„Teraz je aj on upír, nakazil si ho “ povedal zo zarazeným pohľadom.
Aj ja som upír a nezabiješ ma, teraz je neškodný, dokedy sa postaví na nohy, budeme už dávno preč. Nechcem aby niekto další zomrel “
Sano´r vzdychol a prikývol. Zvesil z chrbta vak, vytiahol mapu a položil ju na stôl.