---

KAPITOLA IX

Prebudili sme sa na zvuky boja. Ihneď sme sa rozbehli do dediny a uvideli sme armádu Búrnych Hávov ako útočia na mesto. Pribehol som k nejakému bosmerovi a spýtal som sa ho na meno. „Volám sa Kai!“ zakričal elf. „A ten druhý?“ znova som položil otázku. „Mŕtvy.“ Dostal som strohú odpoveď. Prišiel tam člen mestskej stráže a začal udeľovať rozkazy. „Ste hlupák.“ povedal som mu. „Prosím?“ S prekvapením sa opýtal strážny. „Väčšiu šancu by mali keby sa stiahli do budov.“ navrhol som. Strážny chvíľu rozmýšľal ale napokon pritakal. Ľudia si začali brať meče a šípy a začali sa presúvať na vrchné poschodia budov. Trpezlivo sme čakali ale vyplatilo sa. O chvíľu začali do dediny pochodovať vojaci v modrom.
„kde sú všetci?“ Opýtal sa strážnik. „Utiekli.“ Odvetil kapitán. Zrazu sa roztvorili dvere ľudia začali strieľať šípy, tí čo mali meč skákali na vojakov. Za moment už v dedine neostal ani jeden búrny háv. Hneď po boji pribehol vojak légie a začal kričať: „Zaklínači sa zhromažďujú pred Bielym Priesmykom! Každý kto unesie zbraň nech sa...“ nestihol dopovedať už som naňho zrúkol ja: „ To je bláznovstvo! Zaklínačov nedokážete poraziť sami! Utekajte a zachráňte sa. ak aj všetci pomriete nezastavíte ich.“ Ľudia aj tak začali brať zbrane a vyrazili do boja. Zacítil som nával bolesti a upadol som do bezvedomia. „Vo Veternom Žľabe je kľúč k ich zastaveniu.“ Rozprával neznámy hlas. Hneď ma vízia aj prešla. Postavil som sa na nohy a hľadal som svoju priateľku. Našiel som ju zavalenú drevom ale inak jej nič nebolo. Rýchlo sa pozviechala a objala ma. Bolo to dlhé objatie a keď skončilo povedal som jej: „Musím ísť do Veterného Žľabu. Musím zastaviť zaklínačov.“ „Pôjdem s tebou.“ povedala mi šeptom do ucha. „A nesnaž sa ma zastaviť. idem s tebou či chceš alebo nie.“ dodala. Potom sme vyrazili do Veterného Žľabu. Vtrhli sme do mesta a začali zabíjať jedného vojaka za druhým.
Prebojovali sme sa až do paláca. „Je tu dáko ticho.“ poznamenala Laila. Ani mne sa to ticho nepozdávalo. Ulfrik na nás čakal. zoskočil zo stropu, schytil Lailu a priložil jej nôž ku krku. „Nie!“ zakričal som „Ale, Ale, Ale.“ začal Ulfrik. „Náš malý hraničiar sa zamiloval. Do Bosmerskej šlapky!“ „Takto o nej rozprávať nebudeš!“ Prerušil som ho, ale Ulfrik pokračoval vo svojom monológu. „Inak čo? Zabiješ ma? Zabi ma, ale Skyrim už nezachrániš. Hadvarov plán je dokončený.“ „Tak to ty pracuješ s Hadvarom nie légia.“ Znova som ho prerušil. „Prečo ti to hovorím? Nech ti to vysvetlí on. Hadvar poď sem.“ Zavolal do Sály Hadvara. „Grillka, chlapče. Čo som ti minule povedal? Povedal som že ešte raz mi skrížiš cestu tak ťa zabijem.“ Začal Hadvar. Keď dohovoril tak mu začala horieť koža. Keď mu dohorela úplne bol som zhrozený. Hadvar bol zaklínač. Hadvarovi ešte narástol ďalší pár rúk a už na mňa útočil. Jednou rukou ma chytil pod krk a ďalšími troma do mňa búšil. Keď sa mi podarilo vyslobodiť v ruke som si pripravil moje kúzlo. Vypálil som do Hadvara ale s ním to iba otriaslo. vyliezol som na tú beštiu a začal ju chaoticky udierať i páliť doňho kúzla. Hadvar na mňa chcel zoslať kúzlo ale netrafil mňa ale Ulfrika. Ten sa začal metať v kŕči a nakoniec zomrel. Hneď som ešte viac pritlačil na Hadvara. Ale Hadvar ma znova odkopol. Zobral nôž čo ležal na stole a hodil ho po Laile. Podľa výkriku som usúdil že ju trafil. Rozzúril som sa a sotil som Hadvara na zem.
Vyskočil som na jeho hruď a začal som ho znova udierať. Teraz sa zase prepadla podlaha. Mal som šťastie že som spadol na tie kamene lebo Hadvar sa nabodol na jeden veľmi ostrý výčnelok. poobzeral som sa a uvidel obrovskú žiaru ktorá stúpala do hora. Podišiel som k nej a ozval sa hlas. „Vitaj hraničiar. Ak chceš použiť tento stroj na zastavenie zaklínačov vedz že k jeho aktivovaniu je potrebná energia. Životná energia. ale nie len tak nejaká. Musí to byť hraničiarska energia.“ svetelná guľa ktorá mi to povedala sa rozplynula. Aby som aktivoval ten stroj musel som sa obetovať. Bol som odhodlaný ako ešte nikdy. dlhými krokmi som prišiel k stroju a vstúpil som do žiary. Cítil som ako sa mi rozkladá telo a nakoniec ma opustil život.

Epilóg

Skyrim je opäť v bezpečí. Zaklínači sú preč, Ulfrik a Hadvar sú mŕtvy. Krajina môže zase kvitnúť. Ale nikdy sa nezabudne na obete ktoré padli pri ochrane tejto krajiny. Volám sa Grillka a mojou smrťou som zachránil život mnoho ľuďom.