---

5. Kapitola: Kamenné Sochy


Buchot a škrabanie prestalo. Odstúpili sme od brány preč.
„Prečo prestali ? “ pýtam sa.
„Neviem, toto zrejme nie je jediný vchod do mesta, určite tu sú aj dalšie. “ odpovedal Sano´r.
„Podme“ zavelil Sano´r.
„Kde by si sa skryl keby si mohol ? “ pýtam sa.
„Hmm, neviem. Určite niekam pod zem alebo niekde tak. “
„Prehľadáme Dračiu Sien a uvidíme “ zavelil.
Vybrali sme sa ulicou. Domy boli väčšinou v poriadku, no niektoré boli zničené alebo zhoreli.
Kúsok od brány sme zabočili doľava a vyšli po schodoch na dalšiu ulicu.
Prešli sme okolo veľkého zhoreného stromu a popri zničenej Talosovej sochy.
Vyšli sme po dalších schodoch a ocitli sa pri Dračej Sieni.
Z dvier ostali len trosky. Vošli sme dnu a prišli až pred starý tron.
„Dobre, poobzeraj sa tu naokolo a hľadaj nejaké stopy po živote a ja sa pozriem po izbách. “
Sano´r odišiel a ja som vyšiel po schodoch na pravo od jarlovho tronu.
Predo mnou boli dalšie veľké dvere tak ako pri vchode do Dračej Siene. Boli taktiež zničené.
Za nimi bola veľká miestnosť z balkonom. Miestnosť bola strašne obrovská.
Opútali ma však sochy na balkone. Vôbec tam nepasovali, ako keby ich tam niekto nedávno položil. Boli o trochu väčšie ako ja s pazúrmi a ostrými tesákmi a mali ešte krídla.
Boli tam tri, vyzerali dosť hrozivo. Neodolal som a vykročil k nim. Len čo som sa dostal bližšie v mysli sa mi objavil záblesk.
Vyšiel som po akýchsi schodoch do miestnosti s jednými dvermi. Za mnou išiel ešte niekto no nemohol som sa obzrieť kto, bola to iba spomienka. Vykročil som k nim a otvoril.
Vošiel som do dalšej miestnosti, nevidel som kde tá miestnosť končí, bola to najväčšia vec ktorú som kedy videl.
A tie sochy boli všade, dali sa zrátať na tisícky, desať tisícky.
„Nádherné však ? “ povedal opäť ten istý muž.
Otvoril som oči a znova hľadel na tri sochy predo mnou, no už to neboli tie celé sochy čo predtým. Kameň na nich začal praskať a rúcať sa.
Vnútri však nebolo nič ako som čakal ale tie isté bytosti čo boli z kameňa, len tentoraz živé.
Príšery sa ponaťahovali, roztiahli krídla a otočili sa ku mne.
Rýchlo som sa otočil a upaľoval preč. Oni však rýchlo vyleteli a hnali sa za mnou.
Už som bol pri rozbitých dverách ked sa na mňa jedna vrhla a narazila do mna s celým svojím telom.
Preletel som ponad stôl a vrazil do malej knihovne, spadol som na zem a na mna sa zo sypali niektoré knihy.
„Khajrgo ? “ odniekiaľ zvolal Sano´r.
Dalšie dve z príšer sa zo vzduchu vrhli na mňa. Po jednej som hodil ťažkú knihu ktorá ju zasiahla priamo do hlavy a pred druhov som odskočil a tá narazila do knihovne.
Rýchlo som zabočil do ľava a ocitol som sa na balkone. Bol som opäť v miestnosti kde bol tron, no na balkone zo štyri metre nad zemou.
Dole bol Sano´r a hľadal zdroj hluku.
„Deje sa nie... “ no nestihol dopovedať a aj on uvidel tie obludy.
Zvesil luk z chrbta, vložil šíp a vystrelil. Prvej sa podarilo prejsť až ku mne no pred ostatné dve sa zaboril šíp do drevenej steny.
Zastali a skočili po Sano´rovi. Vytasil svoj meč a začal s nimi bojovať.
Ja som urobil podobne, vytasil som meč a čakal. Beštia sa pomalým krokom približovala.
Vymrštil som sa dopredu s vystretým mečom no vyhol sa a snažil sa mi zahryznúť do krku.
Rýchlo som mu chytil ruky a krk a snažil sa ho odtlačiť, no beštia bola prisilná.
Hodila ma nabok a ja som prerazil drevené zábradlie. Beštiu som stále držal a tak spadla aj so mnou na dlhý stôl ktorý sa pod našou váhou podlomil.
Ostali sme v bolesti ležať. Sano´r zatiaľ jednej z dvoch ostávajúcich príšer ktorá naňho vyskočila sa obratne vyhol a z otočky jej presekol pozdlž celé krídlo.
Druhá sa po ňom vrhla tiež no zázrakom sa vyhol aj tej ktorá potom narazila hlavou do drevenej steny a zasekla sa.
Snažila sa odtiaľ vytiahnuť. Sano´r k nej priskočil a plynulým pohybom jej odťal hlavu.
Beštia s poraneným krídlom sa pomaly štverala na schody a z krídla ktoré držala v neprirodzenej polohe sa valila krv.
Sano´r zdvihol zo zemi luk a strelil ju zozadu do hlavy.
Ja som zatiaľ trochu otrasený zdvihol hlavu a hľadal Sano´ra.
Vzápätí mi do chvosta vystrelila silná bolesť. Obzrel som sa a videl ako sa mi beštia zahryzla do chvosta.
Aj napriek strašnej bolesti som musel urobiť čo som urobil, ak tie zuby sú jedovté je po mne tak či tak.
S mečom ktorý som držal stále v ruke som si jedným pohybom odťal chvost.
Nastal další príval bolesti, no začal som sa plaziť preč.
Beštia pomaly vstala no to už Sano´r za behu vykríkol.
„FUS-ROH !“ uzval sa zvuk ako z biča a nado mnou preletela sila až mi viali uši.
Sila zasiahla gargoyla a ten preletel cez celú miestnosť a dopadol až k zničením dverám ktorými sme prišli.
Opäť sa začal dvíhať, no ľadový hrot mu prepichol hrud. Ked spadol za ním sa ziavili traja ludia. Muž v modrých šatách, zrejme čarodejník, další muž so znakom državy a žena v loveckom oblečení.