---

20th day of Sun´s Dusk 4E 202, Nightgate Inn

Nastala Fredasová noc, ľudia oslavovali koniec týždňa a predovšetkým povstania a všetky hostince v Skyrime boli miestami tých najdivokejších osláv, aké Nord mohol kedy zažiť.

Nie však v Nightgate Inn...

V nej sa sedelo sedem vojakov v úplnom, dychberúcom tichu. Legátka Rikke si zohrievala ruky pri ohni. Ten plášť mohol byť predsa len trochu hrubší. Pri pulte sedel svetlovlasý altmer s hlbokými žltými očami, oblečený v červenej róbe s kapucňou a emblémom draka. V jednej ruke držal šálok s čajom a tou druhou si ho ohnivým prúdom zohrieval. Vedľa neho sedela zubatá hora s vyholenou hlavou, obojručným mečom na chrbte, zelenou ťažkou zbrojou a prepichnutým čelom, popíjajúca medovinu. Normálnemu človeku by naskočila husia koža, no Altmer sedel pokojne a naďalej si zohrieval svoj čaj, v duchu nadávajúc, prečo akurát v Skyrime musí byť taká zima. Oproti legátke sedel pri ohni starší bradatý muž oblečený v čiernej zbroji s červeným emblémom draka, aký mal aj altmer. Jednou rukou neustále vyťahoval a zasúval svoj krátky meč. Bol to očividne nervózny, no zároveň pôsobivý človek, z ktorého vyžaroval rešpekt skoro tak ako z generála. Pri dverách stál bosmer s čiernymi vlasmi, ktoré mal zopnuté do vrkoča. Svojimi čiernymi očami pozoroval miestnosť a podobne ako veliteľ Gaius, aj on neustále napínal tetivu svojho luku. Narozdiel od neho však vôbec nejavil známky nervozity. Pôsobil chladne, ba až neprítomne. V pivnici hostinca stála pri sude brandy dunmerka s dlhými hnedými vlasmi a červenými očami. Oblečená v hnedej koženej súprave s kapucňou pôsobila skôr ako zlodejka než ako vojačka. Do striebornej čaše si naliala brandy a ochutnala. Pár sekúnd ho podržala na jazyku, potom prehĺtla a znechutene sa pozrela na mladého norda ktorý sedel na sude oproti nej. Svetlovlasý, modrooký a oholený kvestor hneď spoznal, že nepochádza z jednoduchého ľudu. Takýmto spôsobom by brandy neochutnával len tak hocikto. Dunmerka vypľula brandy a pustila sa do ďalšej vzorky.

Týchto sedem vojakov tam ticho čakalo až do hlbokej noci. Vtom sa dvere do krčmy otvorili a v nich stála malá šedivá postava oblečená v hrubom kožuchu. Už od dverí kričala :

"Pre Akatosha, tu je ale zima. Hneď mi niečo nalejte !"

Vojaci hneď vstali, zoradili sa, zasalutovali a nord šiel okamžite k baru. Vytiahol fľašu, otvoril ju, a položil pred generála. Ten sa napil, poďakoval, fľašu zatvoril a prikázal :

"Pohov vojaci. Sadnite si."

Okolo ohňa sa vytvoril kruh, v ktorého strede sa zohrieval generál. Ten sa zrazu postavil a začal rozprávať:

"Vojaci. Viete prečo ste tu ?"

Po tom čo sa na ich tvárach objavili nechápavé pohľady, pokračoval :

"Ste tu preto, lebo potrebujem tých najlepších ľudí akých légia má. Povstanie sa síce skončilo, jedna hrozba však zostáva. Vy ste tu na to, aby ste tú hrozbu zlikvidovali. Stanete sa lovcami. Ja a legátka vám ukážeme korisť, a vy ju ulovíte, vypitváte a prinesiete mi trofej. Osud cisárstva je vo vašich rukách."

Vtom sa ozval mladý Olaf :

"Pán generál, pokiaľ máte na mysli tých zvyšných povstalcov, ktorí sa poskrývali v horách..."

Generál ho nenechal dopovedať :

"Nejde tu o nich. Ide tu o niečo väčšie a nebezpečnejšie."

Chvíľu pozoroval ich tváre a s pokojným výrazom tváre zašeptal :

"Tu ide o Thalmor."

Na tvárach vojakov sa v tú chvíľu objavilo veľa pocitov, počnúc šokom a končiac jemnými úsmevmi. Generál pokračoval :

"Tí bastardi z ostrovov nám diktujú podmienky už príliš dlho. Posledná kvapka bola, keď sa ich vyslankyňa Elenwen objavila na mierových rokovaniach na High Hrotgare. Takmer nám pokazila šancu posilniť sa počas dočasného prímeria kým sa riešila situácia s drakmi. Generáli a legáti už v tajnosti pripravujú plány na inváziu Valenwoodu a ostrovov. Lenže kým žijú ich najvyššie postavení generáli a vodcovia, útok by nás stál draho. Každý z vás má svoje dôvody prečo Thalmor nenávidieť. Jedine pri vás si môžem byť istý, že nieste zradcovia a špióni. Dokonca aj pri tebe, Pyrylion. Môžem sa spoľahnúť na vašu vernosť cisárovi ?"

Miestnosťou sa neozvalo nič. Minútu bolo ticho, keď vtom vstal Olaf, položil svoj amulet Talosa pred generála a zvolal :

"Máte moju oddanosť generál. Rovnakú, akú má Talos. Som s vami. Sláva cisárovi."

Po ňom vstal Bosmer, vytiahol z batohu šíp z čiernym hrotom, položil ho k amuletu a povedal tichým, no o to viac temným hlasom :

"Tieto šípy som dostal od otca deň predtým, než ho zabili. Konečne ochutnajú krv Thalmoru."

Po ňom vstal Pyro, dal si dole kapucňu a v rukách roztavil kovový hrnček :

"Presne takto horel náš dom keď sme museli odísť. Ak to bude patriť Thalmoru, generál, bude to horieť tiež. Máte moje slovo."

Tribún Gaius zvolal :

"Cisára a vás, generál, budem nasledovať aj do Oblivionu. Idem do toho."

Dunmerka Alana zabodla do stolu pred generála dýku :

"Už som si myslela, že sa ma na to nespýtate. Jasné, že sa pridávam."

Miestnosťou sa ozval smiech. Potom vstal ork, odgrgol si a povedal :

"No, ak bude komu rozbiť hlavu, nech to sú aj daedry, generál."

Ozval sa ešte väčší smiech. Generál bol očividne spokojný s ich odpoveďou :

"Som rád, vojaci, že ste si vybrali tú správnu cestu. Vaše volanie po krvi nezostane nevyslyšané. Prejdime k prvému cieľu...je to v...počkať...počuli ste to ?

Vojaci sa otočili ku vchodu, spred ktorého bolo počuť tenký hlas a piskľavú reč. Alana vyskočila na stôl a vykukla vonku malou škárou medzi strechou a stenou krčmy. To čo videla, ju zhrozilo...

Čierne postavy v plášťoch a s fakľami...