---

KAPITOLA VI
Cesta bola dlhá ale nakoniec som sa dostal do Samoty. Bolo to nádherné mesto postavené na skale vedúcej do mora. Ako som tak prechádzal ulicami počul som jedného chlapíka ako na mňa kričí: „ty jeden zlodejský bastard okamžite mi vráť môj mešec.“ Hneď ako to dopovedal pribehli strážnici chytili ma za ruky zobrali môj mešec a hodili ho neznámemu zlodejovi. „A teraz zistíš čo robíme v Samote zlodejom!“ Kričal na mňa strážny a vliekol ma k akejsi jame. Hodil ma do nej zamkol ju a odišiel. V jame bol akýsi muž. Muž sa premenil na vlkolaka a rozbehol sa na mňa. Stihol som sa uhnúť, ale vlkolak sa znova rozbehol na mňa.
Zobral som papek ktorý ležal pri mne a udrel som vlkolaka z celej sily po hlave. Vlkolak sa nasral ešte viac schytil ma pod krk a začal ma dusiť. Papek čo som mal v ruke som mu napchal do papule, on spadol na zem a ja som zobral skalu ktorá ležala pri ňom a začal ho biť po hlave. Vlkolak sa po čase prestal hýbať, ľudia zajasali a zhodili mi dole rebrík. Strážnici stiahli obvinenie a dali mi sto septimov. „generál Tulius ťa chce vidieť.“ povedal mi jeden strážny. Zašiel som teda do hradu a tam som už videl Tulia. Nebál som sa prejsť rovno k veci: „ Pane, Hadvar vás zradil a zradil aj celú ríšu!“ Tulius ostal šokovaný. „Čo-Čo to hovoríš?“ Vykoktal zo seba. „Chce privolať zaklínačov a ovládnuť ríšu.“ zopakoval som informáciu.
„A ty si myslíš že ja ti uverím?“ zahriakol ma generál. Podal som mu lístok s informáciou o stretnutí v kobke Zapadajúceho Slnka. „To je dačo iné.“ povedal Tulius a tichým hlasom pokračoval: „aj keď to nie je dôkaz že zradil, vydal sa niekam bez môjho rozkazu. odvolám ho z funkcie legáta.“ „ďakujem.“ poďakoval som mu za snahu a chcel som odísť, ale generál mi chcel ešte niečo povedať: „ choď do Veterného Žľabu a povedz Ulfrikovi že sa s ním chcem porozprávať.“