V noci sa mi zrodil napad na taku mensiu knizku. Nemusi sa vam to pacit ale mam napad tak ho pisem.
je to nieco v štýle Dawnguardu. Vopred sa ospravedlnujem za chyby.
10 rokov po udalostiach v Skyrime. Drakorozený zabil Alduina ale sám pritom padol a tak nikto nemohol zastaviť nebezpečenstvo ktoré sa blížilo. Dokonca ani zabudnutí Dawnguardi nič nezmohli. A bráni Zabudnutia sa znovu otvorili, uvrhli svet do temnoty kde niet ani štipka svetla. Slnko zhaslo ako fakľa a sním aj mesiac a hviezdi. No vymklo sa im to zrúk a z bráni vyletel mor čo zatienuje myseľ. A s morom aj príšery ktoré boli dlho zabudnuté.
The Elder Scrolls: Svetlo v Tme
Prolog: Kroky utláčali sneh ked som bežal z najvyšej hory. Nie už viac nie. Už viac svetu neublížim to radšej zomriem! Krídla zašuštali a do chrbta zasiahlo kúzlo. Spadol som na zem, zdvihol sa a bežal dalej.
„Mne neujdeš, nemáš kam ujsť !“
Smiech sa ozýval čoraz bližšie, už som cítil jeho dych na mojom krku.
No zem my zmizla pod nohami a ja som padal a padal a padal....
1.Kapitola: Záchranca
Na tvári som pocítil dotyk trávi. Ležal som kdesi na tráve a hlava ma poriadne bolela...ale prečo ?
Postavil som sa a skoro znova spadol.
čo tu robím ? Kto som ? ...sakra.
Až teraz som si všimol že je tma ale nie obyčajná tma. Nesvietil mesiac ani hviezdy.
Nevšimol som si to pretože moje khajitské oči vidia aj v tme.
Poobzeral som sa okolo seba.
Ležal som pod horou, videla sa mi povedomá ,zrejme som znej spadol,
podľa toho aký som bol dotlčený ...a prežil ?
Zrazu ma premkla hrôza. čo budem robiť? Neviem kde som ani kto som a som sám!
Za mnou sa ozval zvuk v kríkoch. Srdce mi bilo ako o život a dýchal som ako šialený.
čo je to ?
„Je tam niekto ? “ nikto sa neozval.
Vyskočil som dopredu a utekal šialeným šprintom.
Z kríka sa ozval zvuk pri ktorom trhalo uši. Znelo to ako výkrik. Rozbehlo sa to za mnou.
Utekal som ako o život ale ta príšera ma dobiehala.
Zrazu ma schmatli niečie ruky a vtiahli do trhliny v skalnej stene pri ktorej som bežal.
„Zavri hubu a bud´ ticho! “ a rukou mi pritisol ústa.
Ruka potlačila výkrik ked´ pred trhlinou prešlo zviera, alebo to bol človek ?
Postavou to pripomínalo človeka ale strašne znetvoreného.
Jediné čo som si zapamätal než to zmizlo boli tie oči . Cele červene a baštiace po smrti.
Ešte celú minútu mi neznámi záchranca držal ruku na ústach a ani sa nepohol, až potom ju dal dole.
„Si cely? dúfam že ťa neuhryzol. Potom by som ta musel zabiť. Odkiaľ máš tie zranenia? “
„Neviem zrejme som odniekiaľ spadol ,všetko ma bolí ale čo to bolo ? “
„Nočný lovci , tak ich volám ja. Kedysi to boli ľudia. Už je to asi mesiac čo sa to stalo. “
„čo sa stalo? “ dychtivo som sa spýtal.
„Zmizlo, všetko zmizlo. “
„Čo?, čo zmizlo ? “
„Slnko, hviezdy, mesiac ! nič o tom nevieš ? “
„Nie , nepamätám si vôbec nič ani ako sa volám, zrejme z toho pádu. “
„Ako to že vidíš v tej tme ked´ nie si khajit ? “
„Ti ktorí prežili sa naučili kúzlo pri ktorom vidíš aj v tme . “
„Ti ktorý prežili ? čo tým myslíš? “
„Všetci sa zmenili nato čo si práve videl alebo ich zabili iné ...monštrá. “
„Pod´ musíme odtiaľ vypadnúť a nájsť bezpečný úkryt. A hlavne bud´ ticho! Pod drž sa za mnou. “
Upravil/a clown333 dne 12.08.2012 00:59
jo ja vim aj teraz to mozem dodat ..len to je prvy krat co tu davam tak som nechcel aby to bolo neak dlhe...uz tu hodim celu kapitolu..
uz je tam
Upravil/a clown333 dne 12.08.2012 01:00
Je to dobrý jenom jsem taky přemejšlel jestli to není spoiler, ale ok. A Drakorozený zemře? Víš já nedohrál ani hlavní linii, protože dělám vedlejšáky tak mě to mate.. takže takhle hrát budu asi dál, když stejně jako ve falloutu nebudu moct po dohrání hl. linie normálně pokračovat..
"Trolling is the lowest form of wit, but the highest form of intelligence."
Lord Rade napsal:
Je to dobrý jenom jsem taky přemejšlel jestli to není spoiler, ale ok. A Drakorozený zemře? Víš já nedohrál ani hlavní linii, protože dělám vedlejšáky tak mě to mate.. takže takhle hrát budu asi dál, když stejně jako ve falloutu nebudu moct po dohrání hl. linie normálně pokračovat..
Schytil ma a čo najtichšie sme šli dalej pri skalnej stene.
O niečo dalej sme narazili na puklinu v stene. Prešli sme cez nu a ocitli sa v menšej jaskyni.
„Môžeme len dúfať že tu nič nebýva a nevráti sa to späť. “
„Tak ja som Sano´r, redguard pochopiteľne. S takým menom. A tvoje meno ? “
„Neviem, na nič si nespomínam. “ odvetil som.
„Možno by si mi mohol dať neaké meno, aspon teraz. “
„Dobre teda. Hmmm. “
Sano´r sa veľavýznamne poškrabkal na brade, zasmial sa a povedal.
„Teraz budeš Khajrgo. “
„Khajrgo ? Prečo práve toto meno ? “pýtam sa.
„Raz ked som prechádzal údolím tak ma napadol vlk a zachánil ma khajit menom Kharjo.
Patril ku strážcom karaván. Potom ma zlákal na pár dúškou skoomy. No a dopadlo to potom zaujímavo. Trochu som to meno zmenil. Dúfam že sa ti páči. “ dodal ked sa prebral zo zamyslenia.
V mysli sa my vybavil obraz mladšieho ja ako s pár dalšími khajitmi pijeme skoomu.
Zhlboka som sa nadýchol.
„Stalo sa niečo ? “ pýta sa Sano´r.
„Nie len som mal záblesk. Spomenul som si ako som pil skoomu aj ja. “
„ Zrejme len potrebujes počuť alebo vidieť známu vec aby si si spomenul. “ odvetil Sano´r.
„Zrejme áno.“
Sano´r zhodil ruksak z pliec a vytiahol par kúskov dreva a kresadlo.
„čo je ? Dnes sú časy zlé. “ odvetil na môj spýtaví pohľad.
O chvíľu sa rozhorel ohník. K ohnu Sano´r priložil kamen a na kamen kúsky neakého mäsa a do ohna vhodil par zemiakov.
„To by nám malo stačiť na zahriatie a niečo podzub. Zvonka svetlo nevidno tak si môžeme dať teplú stravu. Len si musíme dať pozor aby to príliš nevonialo. “
„Poriadne si to vychutnaj. Budeš jesť zrejme posledné zemiaky v tomto živote. “ a zasmial sa.
„Odkiaľ si vlastne ty ? “ pýtam sa Sano´ra.
„Ja som z Hammerfellu . Utiekol som do Skyrimu lebo ma nahánali muži ku ktorým som patril, k Alik´r. To ti zrejme nič nehovorí. A tak som tu a snažím sa prežiť najdlhšie ako viem. Ale nájsť jedlo to dá čas. “
Po pár hltoch jedla a slov som si išiel ľahnúť. Sano´r sa zatial utiahol pred východ na stráž.
V snoch ma nahánali temné bytosti a kričali na mna hlasi, ked sa zrazu ozval ozajstný výkrik.
Vyskočil som na nohy a uvidel Sano´ra visieť dole hlavou. Za nohy ho držal asi trojmetrový Troll.
Obrovský čierny troll s červenými očami. Tu ma asi červené oči každý. Pomyslel som si.
Sano´r vytasil meč, no vypadol mu z ruky. Troll už zdvihol druhú ruku aby zasadil smrtiaci úder.
Urobil som to inštinktívne. Skočil dopredu a schmatol meč a plynulým pohybom prerazil nohu.
Troll zahučal a odhodil Sano´ra do steny pred ním. Mna zas odkopol. Meč ktorý som držal sa s mľaskavým zvukom vytiahol s trolej nohy a dopadol so mnou na zem.
Hned, len čo sa meč prestal dotýkať trollovej nohy sa mu rana pomaly uzavrela.
Rozbehol sa ku mne a rukou ma chcel roztrhnúť napoly. Odniekiaľ pri svišťal nôž a zaboril sa trollovi hlboko do jedného s jeho početných očí. Vykríkol a rukou si chcel nôž vybrať, no len si ho hlbšie zaboril do lebky. Druhou rukou opäť zasiahol Sano´ra ktorý stál za ním a opäť odletel a vrazil do steny.
To mi stačilo nato aby som zdvihol meč a vrazil trollovi do chrbta. Troll zavyl a zvalil sa na mna .
Sano´r sa horko ťažko postavil a odvalil trolla preč.
„Mal si štastie že si zasiahol srdce, inak by si mu veľmi neublížil. “
„Ale nehovor ! “ zadychčane som odvrkol.
Sano´r vytiahol s trolla meč a začal ho utierať do neakej látky.
Bol veľmi pekný. Rúčka meča bola celá strieborná a čepeľ celá červená. No namiesto hladkej čepele mal zúbky ako na píle.
„Kde si ho... “ než som dopovedal tak sa pri vstupe objavil tien ktorý zostupoval do jaskyne.
Boj muselo počuť až von. Spolu so Sano´rom sme sa pritisli čo najtesnejšie k stene.
Do jaskyne vošiel nočný lovec.
Upravil/a clown333 dne 14.08.2012 10:41
Nočný lovec onuchal trolla, prekročil ho a prišiel až pred mna.
Zo strachu som ani nedýchal. Začal ma onuchavať . Otvoril ústa a zasyčal.
Rýchlo sa otočil a začal sa napchávať trollím mäsom.
Pomaly sme sa začali posúvať popri stene preč z jaskyne. Ked sme vyšli von Sano´r zašepkal.
„Tadeto“ a pomaly sa rozbehol hore svahom späť k miestu kde som ležal.
Prešli sme to miesto a vyšli až na vrch malého kopca odkiaľ bolo vidieť celé údolie. Obzrel som sa a uvidel desivý obraz. Po celom údolí boli tie strašné tvory a aj také ktoré som v živote nevidel. Veľké i malé a na oblohe lietali draky a všelijaké iné potvory. Otočil som sa a pokračoval v ceste.
Onedlho sme pred nami uvideli most. Pred mostom bola zvalená značka. Bolo na nej napísané Riverwood. Prekročili sme most a zamierili k jednému s mála nezničených domov.
Okná na nom boli rozbité a strecha viac menej zničená.
Sano´r otvoril dvere, vošli sme a Sano´r zamkol a zamieril k rohu miestnosti a otvoril padacie dvierka.
Po rebríku sme zišli dole do malej miestnosti. Predtým to zrejme bola pivnica.
Teraz si znej Sano´r urobil domov. Bolo tam pár sudov a kopu nepotrebných vecí, šperky, rôzne svitky, luk, tulec so šípmi a pár mečov.
„Prečo tu máš tie nepotrebné haraburdy“ pýtam sa ho a ukazujem na rôzne šperky.
„Len tak“ odvetil.
„Ani neviem prečo ich tu mám, proste som ich vzal kde som ich našiel. “
„Tu máš“ povedal a hodil mi jeden s mečov.
„Radšej ho maj pri sebe.“
Pripol som si ho na opasok a obzeral sa po miestnosti. Pohľad mi padol na svitky s čudnými znakmi.
Zobral som prvý čo mi padol do ruky.
„To nechaj tak! Je to veľmi cenné. Je to svitok ohnivej smršte. Všetko do dvadsiatich metrom zapáli a to zhorí na popol. Použijeme to len v krajnej núdzi.“
„A tieto ostatné ? “ pýtam sa.
„Tie sú už bezcenné. “ odvetil.
Zrak mi padol znovu na šperky. Uvidel som pekný náhrdelník a zobral ho do ruky.
Na nom bol divný znak.
V mysli mi blyslo: Stál som na snehu niekde na hore a hľadel na akúsi bránu.
Po bokoch mala dve pokrútené stlpy z ktorých po bokoch vyčnievali malé ostne.
A celá ta brána horela v ohni, v pekelnom ohni.
Opäť som stál v tej malej miestnosti z náhrdelníkom v ruke.
„čo je to za znak ? “ pýtam sa trochu zadychčane.
„Už si nespomínam presne, viem že som vedel čo je to za znak ale už si ho nepamätám, ale viem že to má niečo spoločné s vyvolávačmi.
„Prečo sa pýtaš ? Viem že si stratil pamäť ale až taký zaujímavý ten amulet byť nemôže. “
„Musím o tom zistiť viac. “
„čo ? “ pýta sa celkom zmätene.
„čo také by si chcel zistit ? Ten pád ta zrejme trochu poznačil. “ a prstom si ťukal do hlavy.
„Nie, niečo stým mám spoločné, stím že všetko zhaslo. Viem to. “
„čoby si stým už len ty mal mať spoločné ? “
„čo ja viem ? Ved si nič nepamätám. Pokojne stým niečo môžem mať. Videl si čo sa stalo v ten den ked všetko zhaslo ? “
„Nie, vtedy som spal. Zobudil som sa a bola tma. “
„Tak potom musím ísť a niekoho sa nato spýtať. “
„Ehm. A koho by si sa nato chcel spýtať ? Vonku síce je rušno ako na trhu ale tí niesu v stave aby ti odpovedali. Akurát sa ti zahryznú do krku. “
„Tak potom sa vydám do najbližšieho mesta a pohľadám niekoho živého. “ odvetil som.
„Si šialený, tak akurát umrieš. “
„Aspon preto aby som zistil prečo všetko zhaslo. Lepšie žiť na slnku ako v tme skrytí ako krtko. “
„Huh, nezastavím ťa čo ? “ pýta sa Sano´r.
„Nie, tak zbohom. “
Upravil/a clown333 dne 17.08.2012 23:44
„Hej počkaj! Nenechám ťa ísť samého. Idem s tebou. “
„Dobre teda. “ odvetil som.
Sano´r pobalil veci ktoré by sme mali potrebovať a zobral tiež všetko jedlo.
„Už mám iba asi tak tridsať šípov. “
Pomaly som otvoril poklop a vykukol von, vyliezli sme a Sano´r potichu odomkol dvere.
Vyšli sme do chladného počasia a vydali sa na cestu. Nešli sme priamo po cestičke ale kúsok bokom pomedzi stromy a kríky alebo aspon to čo z nich ostalo.
Pre nedostatok svetla rastlinstvo umieralo.
„Biely Priesmyk nie je síce daleko ale ako sa tam chceš dostať cez tie obludy ? “
„To vyriešime až ich uvidíme. “ odvetil som.
Nato sme nemuseli čakať dlho o desať krokov sme znova mali výhľad na celú dolinu.
Boli úplne všade.
„No tak teraz to už môžeš riešiť.“ povedal Sano´r a zvesil si luk z chrbta a do druhej ruky pripravil šíp.
„Ehmm. “ nič ma vtej chvíli nenapadalo.
„Podme zatiaľ bližšie.“ dodal som.
Prešli sme ešte niekoľko metrov a schovali sa do kríka. Niekoľko metrov pred nami bol dom, bol celkom zničený.
„To je Zlatopalcov medovar. No aspon to čo z neho zostalo. “ povedal Sano´r.
„Keby sme tam mohli prebehnúť beztoho aby si nás všimli. “ vzdychol som.
„Hej! Daj mi kresadlo. “
Sano´r mi bez slova podal kresadlo. Ja som si zatiaľ roztrhol kúsok látky z oblečenia a omotal ho okolo šípu.
„Idú za svetlom však ? Stačí ak ho strelíme niekam dalej do stromu. “
„No idú za svetlom ale nie všetky sú celkom slepé. Bud sú úplne slepé, vidia iba pohyb alebo iba svetlo. Zas všetko neosleplo. “
„Dobre, na tri ho zapálim a ty ho vystrelíš niekam preč a potom prejdeme za ten dom. “
„Dobre “ odvetil Sano´r a natiahol tetivu.
„Dobre. Raz, dva, tri ! “
Tetiva zabrnkotala a horiaci šíp sa zaboril obdaleč do stromu.
Zrazu sa ozvali ohlušujúce výkriky a všetko naokolo sa rozbehlo k šípu. Nárazi do stromu a škripot pazúrom sa ozívali do daleka. Strom zrazu spadol a pochoval pár z mnohých príšer.
„Pod “ súril Sano´r. Rýchlo sme sa presunuli k budove no o niečo som zakopol.
Jedna príšera sa obzrela a pomali sa približovala.
Sano´r ma zdvihol a rýchlo a nehlučne sa vopchal pod zvalený trám. Ja som si kľakol za zvalenú stenu domu.
Hned nato sa príšera ukázala. Vyzeralo to ako vlk, no bolo to väčšie, čierne a s dlhými tesákmi a červené oči svietili daleko do tmy.
Začalo to nuchať a priblížilo sa to k Sano´rovi. Hlavu vopchalo medzi trám a červené oči upieralo na Sano´ra.
Tesáky mal len niekoľko centimetrov od jeho tváre. Sliny mu z papule tiekli na jeho nohavice.
Začal vrčať.
Rýchlo som zobral malý kamienok a hodil ho o niečo dalej. Beštia sa rýchlo vrhla tam, odkiaľ prišiel zvuk.
Sano´r sa rýchlo vykotúľal spod trámu a spolu sme najtichšie ako sa len dalo bežali k hradbám.
Beštia nás uvidela bežať alebo to počula to neviem ale vrhla sa za nami a spolu snou aj dalších päť rovnakých oblúd.
„To nestihneme ! Rýchlo na tú strechu ! “ kričal Sano´r.
Pred hradbami bola budova, zrejme to kedysi boli stajne. Predná stena spadla a bolo vidieť porozhadzovaný nábytok.
O bočnú stenu bol opretý rebrík tak sme sa nanho ako šialený vyškriabali .
Sano´r ho rýchlo odkopol preč. Strecha slabo zaknučala ale zdalo sa že vydrží.
„Rýchlo čo spravíme ? “ so strachom som šepkal.
„Ja neviem ! “ zadychčane odvetil.
Vlci alebo čo to bolo začali krúžiť okolo domu a snažili sa vyskočiť na strechu.
Z diaľky sa začali približovať Nočný Lovci a dalšie podivné zvery.
Sano´r vytasil meč a sekal do každého kto sa snažil vyskočiť na strechu.
„Rýchlo, rýchlo ! “ šepkal som si.
Vtom ma niečo napadlo. Vzal som luk Sano´rovi z chrbta, vytiahol jeden šíp a prehľadal vak čo mal na chrbte a našiel čo som hľadal.
Ešte šťastie že to lano má. Pomyslel som si.
Rýchlo som omotal jeden koniec lana na šíp a druhý som obmotal na kamenný komín.
Vložil som šíp do tetivy a zamieril na cieľ.
Teraz sa už len treba modliť aby som trafil a aby lano bolo dostatočne dlhé.
Zamieril som na jeden s drevených trámov čo držali strážnu vežu blízko brány.
Brána nebola poškodená iba otvorená. Keby sme sa tam dostali včas a zavreli ju, boli by sme v bezpečí.
Vypustil som šíp, ten sa zabodol presne do cieľa a aj lano sa naplo. Bolo tak akurát dlhé.
„Pod ! “ vykríkol som na Sano´ra.
Bez slova vrátil krvavý meč do pošvy a začal rúčkovať k bráne. Ja som urobil to isté.
Beštie vyskakovali najvyššie ako mohli no nemohli nás dočiahnuť.
Dostali sme sa až za múr, zoskočili sme na zem a bežali k bráne.
Schytili sme ju a zavreli. V tej chvíli sa ozvali tupé nárazy do brán a slabé zaknučanie.
Upravil/a clown333 dne 26.08.2012 17:56
Buchot a škrabanie prestalo. Odstúpili sme od brány preč.
„Prečo prestali ? “ pýtam sa.
„Neviem, toto zrejme nie je jediný vchod do mesta, určite tu sú aj dalšie. “ odpovedal Sano´r.
„Podme“ zavelil Sano´r.
„Kde by si sa skryl keby si mohol ? “ pýtam sa.
„Hmm, neviem. Určite niekam pod zem alebo niekde tak. “
„Prehľadáme Dračiu Sien a uvidíme “ zavelil.
Vybrali sme sa ulicou. Domy boli väčšinou v poriadku, no niektoré boli zničené alebo zhoreli.
Kúsok od brány sme zabočili doľava a vyšli po schodoch na dalšiu ulicu.
Prešli sme okolo veľkého zhoreného stromu a popri zničenej Talosovej sochy.
Vyšli sme po dalších schodoch a ocitli sa pri Dračej Sieni.
Z dvier ostali len trosky. Vošli sme dnu a prišli až pred starý tron.
„Dobre, poobzeraj sa tu naokolo a hľadaj nejaké stopy po živote a ja sa pozriem po izbách. “
Sano´r odišiel a ja som vyšiel po schodoch na pravo od jarlovho tronu.
Predo mnou boli dalšie veľké dvere tak ako pri vchode do Dračej Siene. Boli taktiež zničené.
Za nimi bola veľká miestnosť z balkonom. Miestnosť bola strašne obrovská.
Opútali ma však sochy na balkone. Vôbec tam nepasovali, ako keby ich tam niekto nedávno položil. Boli o trochu väčšie ako ja s pazúrmi a ostrými tesákmi a mali ešte krídla.
Boli tam tri, vyzerali dosť hrozivo. Neodolal som a vykročil k nim. Len čo som sa dostal bližšie v mysli sa mi objavil záblesk.
Vyšiel som po akýchsi schodoch do miestnosti s jednými dvermi. Za mnou išiel ešte niekto no nemohol som sa obzrieť kto, bola to iba spomienka. Vykročil som k nim a otvoril.
Vošiel som do dalšej miestnosti, nevidel som kde tá miestnosť končí, bola to najväčšia vec ktorú som kedy videl.
A tie sochy boli všade, dali sa zrátať na tisícky, desať tisícky.
„Nádherné však ? “ povedal opäť ten istý muž.
Otvoril som oči a znova hľadel na tri sochy predo mnou, no už to neboli tie celé sochy čo predtým. Kameň na nich začal praskať a rúcať sa.
Vnútri však nebolo nič ako som čakal ale tie isté bytosti čo boli z kameňa, len tentoraz živé.
Príšery sa ponaťahovali, roztiahli krídla a otočili sa ku mne.
Rýchlo som sa otočil a upaľoval preč. Oni však rýchlo vyleteli a hnali sa za mnou.
Už som bol pri rozbitých dverách ked sa na mňa jedna vrhla a narazila do mna s celým svojím telom.
Preletel som ponad stôl a vrazil do malej knihovne, spadol som na zem a na mna sa zo sypali niektoré knihy.
„Khajrgo ? “ odniekiaľ zvolal Sano´r.
Dalšie dve z príšer sa zo vzduchu vrhli na mňa. Po jednej som hodil ťažkú knihu ktorá ju zasiahla priamo do hlavy a pred druhov som odskočil a tá narazila do knihovne.
Rýchlo som zabočil do ľava a ocitol som sa na balkone. Bol som opäť v miestnosti kde bol tron, no na balkone zo štyri metre nad zemou.
Dole bol Sano´r a hľadal zdroj hluku.
„Deje sa nie... “ no nestihol dopovedať a aj on uvidel tie obludy.
Zvesil luk z chrbta, vložil šíp a vystrelil. Prvej sa podarilo prejsť až ku mne no pred ostatné dve sa zaboril šíp do drevenej steny.
Zastali a skočili po Sano´rovi. Vytasil svoj meč a začal s nimi bojovať.
Ja som urobil podobne, vytasil som meč a čakal. Beštia sa pomalým krokom približovala.
Vymrštil som sa dopredu s vystretým mečom no vyhol sa a snažil sa mi zahryznúť do krku.
Rýchlo som mu chytil ruky a krk a snažil sa ho odtlačiť, no beštia bola prisilná.
Hodila ma nabok a ja som prerazil drevené zábradlie. Beštiu som stále držal a tak spadla aj so mnou na dlhý stôl ktorý sa pod našou váhou podlomil.
Ostali sme v bolesti ležať. Sano´r zatiaľ jednej z dvoch ostávajúcich príšer ktorá naňho vyskočila sa obratne vyhol a z otočky jej presekol pozdlž celé krídlo.
Druhá sa po ňom vrhla tiež no zázrakom sa vyhol aj tej ktorá potom narazila hlavou do drevenej steny a zasekla sa.
Snažila sa odtiaľ vytiahnuť. Sano´r k nej priskočil a plynulým pohybom jej odťal hlavu.
Beštia s poraneným krídlom sa pomaly štverala na schody a z krídla ktoré držala v neprirodzenej polohe sa valila krv.
Sano´r zdvihol zo zemi luk a strelil ju zozadu do hlavy.
Ja som zatiaľ trochu otrasený zdvihol hlavu a hľadal Sano´ra.
Vzápätí mi do chvosta vystrelila silná bolesť. Obzrel som sa a videl ako sa mi beštia zahryzla do chvosta.
Aj napriek strašnej bolesti som musel urobiť čo som urobil, ak tie zuby sú jedovté je po mne tak či tak.
S mečom ktorý som držal stále v ruke som si jedným pohybom odťal chvost.
Nastal další príval bolesti, no začal som sa plaziť preč.
Beštia pomaly vstala no to už Sano´r za behu vykríkol.
„FUS-ROH !“ uzval sa zvuk ako z biča a nado mnou preletela sila až mi viali uši.
Sila zasiahla gargoyla a ten preletel cez celú miestnosť a dopadol až k zničením dverám ktorými sme prišli.
Opäť sa začal dvíhať, no ľadový hrot mu prepichol hrud. Ked spadol za ním sa ziavili traja ludia. Muž v modrých šatách, zrejme čarodejník, další muž so znakom državy a žena v loveckom oblečení.
Copyright
PHP-Fusion 2002-2012 Nick Jones. Released as free software without warranties GNU Affero GPL v3.
Grafika: Zarath, Kod:
SkyrimAdmin, Puvodni
theme: Stryker &
WhoCare, nahled puvodniho designu zde. Bez souhlasu autora je prisne zakazano z webu kopirovat text a obrazky.